Nedostatočne ocenení vedci, ktorí svet vedy v nemalej miere obohatili a pomohli zjednodušiť, ale aj predĺžiť životy miliónov ľudí. 

1. Charles Kuen Kao – širokopásmové pripojenie pre masy

(1933-2018)

Kao bol britsko-americký elektrotechnik a fyzik čínskeho pôvodu, ktorý bol známy ako „otec komunikácie s optickými vláknami“. Narodil sa v Šanghaji, no neskôr sa presťahoval do Anglicka. Následne v roku 1965 získal doktorát z elektrotechniky na Londýnskej univerzite.

Podieľal sa na revolúcii v spôsobe našej komunikácie, keď v 60. rokoch minulého storočia objavil fyzikálne vlastnosti skla a nimi položil základ vysokorýchlostnej dátovej komunikácie. Podľa časopisu Mayo Clinic Proceedings, jeho spoločnosť navrhla spôsob prenášania informácií vo forme svetla pomocou káblov z optických vlákien. Káble boli zložené z dlhých sklenených rúrok, pozdĺž ktorých mali „vystreľovať“ svetelné lúče. Aby sa zabránilo unikaniu svetla, Kao použil čistené sklo. Uvedomil si, že starostlivým čistením skla by bolo možné vyrobiť zväzky tenkých vlákien, ktoré budú schopné prenášať veľké množstvo informácií na dlhé vzdialenosti. To všetko by sa udialo s minimálnym útlmom signálu a tieto vlákna by mohli nahradiť ich medených predchodcov.

Spoločne s kanadským fyzikom Willardom S. Boyleom a americkým vedcom Georgeom E. Smithom v roku 2009 získali Nobelovu cenu za fyziku.

Práve vďaka tomuto telekomunikačnému objavu je dnes možné prenášať svetelné informácie na veľké vzdialenosti. Na vláknovej optike a širokopásmovej komunikácii takisto závisí lekárska informatika a zobrazovacie zariadenia v mikroskope.

Fyzik a elektrotechnik Charles Kuen Kao Zdroj:sk.pinterest.com

2. Flossie Wong-Staal – klonovanie HIV a určenie jeho genetického kódu

(1946-2020)

Inzercia

Čínsko-americká virologička a biologička, ktorá v roku 1964 odišla z Hongkongu do USA, kde zohrala kľúčovú úlohu pri výskume ochorenia AIDS.

Wong-Staal pracovala v Národnom onkologickom inštitúte (National Cancer Institute – NCI) v Marylande, práve v čase, keď v Spojených štátoch amerických prepukla epidémia AIDS. Podľa denníku The Lancet jej pracovný tím ako prvý identifikoval, že vírus ľudskej imunodeficiencie (ľudskej imunitnej nedostatočnosti) – HIV je príčinou AIDS. Neskôr Wong-Staal spoločne s kolegom Robertom Gallom klonovali HIV a prišli na to, ako sa dokáže ukryť pred imunitným systémom. Kým pracovala v NCI, podarilo sa jej tiež navrhnúť krvný test na detekciu HIV. Okrem klonovania jej patrí prvenstvo v určovaní funkcie génov HIV. Výsledky jej práce sú dodnes považovaná za nástroj vývoja medikácie a zlepšenia kvality života ľudí s HIV/AIDS či hepatitídou C.

Svojím výskumom položila základy skúmania liečby pre novovznikajúce infekčné choroby, akou je napríklad aj COVID-19.

Virologička Flossie Wong-Staal Zdroj:www.commons.wikimedia.org

3. Charles Drew – vynález krvnej banky

(1904-1950)

Americký chirurg a lekársky výskumník je často označovaný ako „otec súčasných krvných bánk“.

Charles Drew sa narodil v roku 1904 a v roku 1933 absolvoval Lekársku fakultu na McGill University v Montreale. O dva roky neskôr sa stal inštruktorom chirurgie a asistujúcim chirurgom (chief surgical resident) v nemocnici Freedmen´s Hospital (dnes Howard University Hospital) so sídlom vo Washingtone D.C. Svoju absolventskú prácu začal na Columbia University v New Yorku, kde sa mu podarilo získať dvojročné štipendium na zaučenie sa v presbyteriánskej nemocnici v New Yorku.

Po náročnom štúdiu krvnej chémie, náhrady tekutín resp. resuscitácie tekutinami (fluid replacement) a transfúzie sa Drew stal popredným odborníkom na všetky „záležitosti“ súvisiace s krvou. S pribúdajúcimi obeťami počas druhej svetovej vojny, vzrástla v Európe potreba krvných transfúzií. V roku 1940 tak bol v USA vytvorený projekt „Blood for Britain“ (Krv pre Britániu), ktorý iniciovala Národná lekárska knižnica v USA, s cieľom dodať krv do zámoria. Drew bol vymenovaný za vedúceho projektu a spoločne s lekárom Johnom Scudderom ( lekár, ktorý získal grant na vytvorenie úplne prvej krvnej banky) vymysleli spôsob ako oddeliť plazmu od krvi.

V čase ukončenie projektu (v roku 1941) bolo podľa Národnej lekárskej knižnice v USA zhromaždených 14 556 vzoriek krvi a do Veľkej Británie bolo odoslaných viac ako 5000 litrov krvnej plazmy.

Techniky používané Drewom boli využité aj na iných miestach, a to napríklad Americkým Červeným Krížom, kde pomohli sformovať moderné jednotky krvných bánk.

Práca doktora Charlesa Drewa pomohla zachrániť nespočetné množstvo životov britských vojakov počas 2. svetovej vojny. Zdroj:sk.pinterest.com

Zdroje: www.livescience.com , www.ncbi.nlm.nih.gov , www.thelancet.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pexels.com