Aktuálna mapa výskytu koronavírusu, počtu nakazených i vyliečených

Náročný biznis alebo zlatá baňa?

USA opäť zvažuje zrušenie súkromných väzníc. Ako je to na Slovensku a aké sú pre a proti?

Podobné ústavy prevádzkované súkromnými spoločnosťami sú vo svete pomerne bežné.

  • súkromné väznice by mohli odbremeniť štátny rozpočet;
  • vyžadujú si úpravu miestnej legislatívy, keď firma dostane právo obmedzovať množstvo ľudí na osobnej slobode;
  • privatizácia väzníc dáva príležitosť na korupciu, pokiaľ nie sú dobre regulované;
  • o plánovanom súkromnom väzení na Slovensku;
  • štatistiky väzňov na Slovensku.

Keby ste sa niekedy dostali na hranu zákona a odsúdili by vás na trest odňatia slobody bezpodmienečne, nebudete mať možnosť výberu väznice, do ktorej nastúpite. Ak by ale existovali súkromné ústavy na výkon trestu, o ktorých viete, že je v nich vysoký štandard ubytovania a pestrý zoznam aktivít, benevolentnejší prístup dozorcov a viac možností byť v kontakte s rodinou a priateľmi, možno by ste za takýto luxus ochotne zaplatili.

Taká je predstava o súkromných väzniciach, lenže nemusí sa nutne zakladať na pravde. Je to ako so súkromnými poskytovateľmi sociálnej starostlivosti – nie každé zariadenie dokáže držať krok s dobou, nárokmi klientov na životný štandard či udržiavať kvalitný personál bez väčšej fluktuácie. Podobné pomery môžeme očakávať aj v súkromných ústavoch na výkon trestu s tým rozdielom, že dopad regulácií je v nich oveľa významnejší, zásadnejší. Častokrát aj dôležitejší.

 

Ilustračné foto

Princíp ich funkčnosti

Súkromné (privátne) väznice sú v porovnaní s tými štátnymi takzvané „for-profit“, teda motívom ich zriadenia a prevádzky je finančný zisk. Súkromná firma má obyčajne uzatvorený kontrakt s vládou. Krajina zákonným postupom zasiela trestancov súkromníkovi a platí za nich denné alebo mesačné „poplatky“. V niektorých krajinách vláda platí ústavu určitý obnos bez ohľadu na to, či sú kapacity naplnené alebo nie.

AVIS Maxirent

Vo svojej podstate sa jedná o prísne regulovaný vzťah medzi súkromníkom a štátom, pričom zámerom súkromníka je zvyšovať kvalitu dodávanej služby, optimalizovať náklady, odbremeniť štátny aparát od prevádzky výkonu trestu.

Práve na tomto mieste, konkrétne v optimalizácii nákladov, vzniká kontroverzia súkromných väzníc. Verejná mienka sa môže uberať aj tým smerom, že podobné zariadenia za účelom šetrenia nákladov a zvyšovania ziskov znižujú úroveň starostlivosti o väzňov na čo najnižšiu možnú mieru. Podľa niektorých je ale aj to v poriadku, pretože trestanci si nezaslúžia luxus. Skutočne by to tak malo byť? Tieto ústavy neslúžia iba na to, aby potrestali odsúdeného.

Cieľ väzenia nie je vždy len trestať

Väznice majú hneď niekoľko významov či cieľov. Tým hlavným je izolovať kriminálnikov od spoločnosti, pre ktorú by mohli byť nebezpeční alebo jej škodiť. Či už po stránke fyzickej, psychickej, finančnej, v niektorých krajinách i etickej, morálnej a náboženskej. Sú prípady, keď významnú úlohu na vykonaní trestného činu zohrali duševné, mentálne poruchy alebo dočasná strata kontroly, teda amok, ľudovo povedané „strata zmyslov“. Ak sa jednalo o skutok pod ťarchou duševnej či mentálnej poruchy, vinník nepatrí do klasického väzenia, ale do špecializovaného zariadenia, ktorého cieľom je zabezpečiť mu liečbu, prípadne udržiavanie v pokojnom stave a izolovanie od spoločnosti.

Konvenčné väznice majú veľmi podobný cieľ – izolovať tohto človeka od ostatných ľudí, ale vo svojej podstate sa nevenuje liečbe jeho duševných porúch. Vyčlenenie vinníka trestného činu zo spoločnosti je teda v prvom rade o spoločnosti samotnej.

 

Slovenskí väzni počas práce (foto: ZVJS)

Druhým cieľom konceptu uväznenia je trest. Preto majú väzni obmedzené možnosti interakcie s okolím, nemajú právo rozhodovať o spôsobe trávenia svojho času, musia pracovať a podobne. Hrozba takéhoto trestu by mala byť v ideálnej spoločnosti natoľko odstrašujúca, že ľudia nebudú motivovaní konať trestné činy. Realita nám však ukazuje, že ani tieto tresty nie sú dosť silné na to, aby človeka prinútili zastaviť sa ešte pred vykonaním činu. Nie tak dávno boli súčasťou života za mrežami aj fyzické tresty a mučenie – a vždy sa našli ľudia, ktorí aj s týmto vedomím konali zlo.

 

Krajiny so súkromnými väznicami

Momentálne je „trh“ so súkromnými väznicami pomerne rozšírený, a to naprieč celým svetom. Dominantné úlohy hrajú Spojené štáty americké, Spojené kráľovstvo, Austrália a Nový Zéland.

Od roku 2013 prebiehali, prebehli alebo stále prebiehajú plány za zavedenie súkromných ústavov v Brazílii, Čile, Japonsku, Mexiku, Kanade, Izraeli, Peru, Južnej Afrike, Thajsku, vo Francúzsku a tiež na Jamajke.

Zaujímavosťou je, že Izrael mal v roku 2004 snahu zaviesť tento koncept do praxe, ale po verejnej kritike a následných súdnych manévroch v roku 2005 sa napokon neuchytil. Vláda Izraela zhodnotila, že za každého väzňa by spoločnosti prevádzkujúcej väzenie platila v prepočte 50 eur na deň, čo viedlo k pobúreniu verejnosti. Údajne táto suma nemala byť dostatočná na to, aby boli väzňom zabezpečené vyhovujúce podmienky, nehovoriac o platoch personálu, ktorý mal byť súčasťou zariadení.

V uvedenej štvorke najväčších krajín využívajúcich inštitút súkromných väzníc figurujú veľmi zaujímavé čísla. Napríklad v Spojených štátoch bolo v roku 2018 8,41 percenta všetkých väzňov práve v súkromných väzniciach. V USA majú „privátne žaláre“ dlhú históriu, vznikali už po Americkej revolúcii po roku 1783. Vtedy sa však jednalo o akési väznice na lodiach, ktoré slúžili na prepravu väzňov do britských kolónií. Prvou nehnuteľnou väznicou bolo San Quentin Prison v Marin County otvorené v júli 1852.

Spojené kráľovstvo malo v roku 2018 až 18,46 percenta väzňov zabezpečených v súkromných ústavoch, v Škótsku to bolo 15,3 percenta. Tieto čísla sú o to zaujímavejšie, že v UK sa tento koncept zaviedol až v roku 1992 legislatívnym opatrením s názvom Criminal Justice Act 1991.

Na Novom Zélande bolo v roku 2018 10 percent väzňov v súkromných zariadeniach, Austrália uvádza 18,4 percenta. Prvé austrálske väzenia tohto typu bolo pritom otvorené až v roku 1990, jedná sa o Borallon Correctional Centre.

 

Slovensko má v pláne jednu polosúkromnú väznicu

Na Slovensku v súčasnosti máme nasledovné ústavy na výkon trestu odňatia slobody (zdroj):

  • Ústav na výkon väzby Banská Bystrica
  • Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica – Kráľová
  • Ústav na výkon väzby Bratislava
  • Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom
  • Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou
  • Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava
  • Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Košice
  • Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice – Šaca
  • Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov
  • Ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Martin
  • Ústav na výkon väzby Nitra
  • Ústav na výkon trestu odňatia slobody Nitra – Chrenová
  • Ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody v Prešove
  • Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok
  • Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Trenčín
  • Ústav na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce
  • Ústav na výkon väzby Žilina
  • ďalšie väzenie sa stavia v Rimavskej Sobote – Sabovej (predpokladané dokončenie v roku 2022)
  • v rokoch 1929-1940 sa prevádzkovala aj Väznica a nápravnovýchovný ústav v Tatrách (dnešný Dolný Smokovec). Dnes je tam Šrobárov ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb.

 

Ani jedna z funkčných väzníc nie je v rukách súkromného vlastníka. O financovanie i prevádzku týchto ústavov sa stará Slovenská republika. Lenže štát už naráža na svoje limity a napríklad plánovaný ústav v Rimavskej Sobote už nevie financovať ako PPP projekt.

Ešte minulý rok sa slovenskými médiami rozšírila správa o tom, že do slovenských ústavov na výkon trestu predsa len vstúpi súkromný investor a práve v súvislosti s pripravovanou väznicou na juhu krajiny. Súkromný investor má zafinancovať stavbu a prevádzku na 20 rokov a následne odovzdať dielo štátu. Podľa našich informácií sa však doteraz nepodarilo všetky náležitosti uzavrieť, štát zatiaľ ukázal iba svoje plány. Každý odsúdený má mať po novom 6 štvorcových metrov priestoru, namiesto pôvodne zvažovaných 3,5.

Plán pripravovanej väznice v Rimavskej Sobote (foto: zvjs.sk)

Verejno-súkromné partnerstvo bolo Vládou SR schválené ešte vo februári 2018, uzatvorenie finančného plánu je naplánované na druhý kvartál 2020.

K máju 2019 bolo podľa údajov Zboru väzenskej a justičnej stráže v slovenských väzniciach 8 322 mužov a 706 žien. Počet mužov tento rok ešte neklesol pod 8 042 (stav k januáru 2019).

 

Opakovaný zámer zrušiť súkromné väznice v USA

Napriek tomu, že Spojené štáty patria k najvýznamnejším prevádzkovateľom súkromných väzníc, čas od času prebiehajú plány na ich úplné zrušenie. Doteraz boli tieto snahy neúspešné, najnovšie sa objavujú opäť a za zámerom stoja vysokopostavené štátne figúry. Podľa denníka Observer sa však jedná predovšetkým o ľavicovo a stredno-ľavo orientovaných politikov.

Momentálne najsilnejšie proti súkromným väzniciam ťaží senátorka Elizabeth Warrenová s argumentmi, že vláda USA vynakladá miliardy amerických dolárov na korporácie, ktoré profitujú zo znižovania ľudskej dôstojnosti. Warrenová svojím postojom pripomína niekdajšieho viceprezidenta USA Joa Bidena, ktorý taktiež vyvíjal podobné anti-privatizačné kroky.

Kritici Warrenovej a Bidena upozorňujú na to, že s privatizáciou sektora sa našiel priestor na optimalizáciu nákladov a prevod späť do správy vládou spôsobí stratu ďalších enormných finančných prostriedkov.

Ako nám to každý deň pripomína skúsenosť, pravda bude niekde uprostred.

 

Výhody a nevýhody súkromných zariadení

Práve tak ako každý iný verejno-súkromný vzťah, aj v súvislosti s ústavmi na výkon trestu prichádzajú do úvahy kladné i negatívne stránky veci.

Medzi nevýhody tohto systému môžeme považovať obmedzené kontrolné mechanizmy štátu na dohľad nad starostlivosťou o väzňov, eventuálne vyššie riziko korupcie, možnosť špeciálneho zaobchádzania s vybranými a platiacimi väzňami, ďalej hroziacu drastickú optimalizáciu nákladov.

Výhodami takéhoto partnerstva môže byť odbremenenie štátu od vysokých výdavkov na prevádzku týchto zariadení, ďalej možnosť prenesenia zodpovednosti za správu na externého dodávateľa, možnosť prejavenia konkurenčného prostredia a voľného trhu.

 

Nasleduje privatizácia súdnictva a polície?

Zdá sa, že zatiaľ ideálnym kompromisom je také nastavenie, z ktorého budú profitovať obe strany, zároveň však bude mať štát dostatočne silné mechanizmy na kontrolu, ktoré bude môcť nielen uplatniť, ale aj použiť ako nástroj k priebežnému zlepšovaniu a náprave.prípadných pochybností. Je potrebné uvedomiť si, že ak sa sloboda jednotlivcov dostane do rúk súkromného kapitálu, môže to by veľmi nebezpečný stav hraničiaci s etikou, morálkou a vôbec konceptom slobody ako takej.

Vo svete to zatiaľ nevyzerá tak, že by sa niektorá krajina rozhodla prenechať súkromníkom absolútnu voľnosť v spôsobe, akým realizuje výkon trestu odsúdených.

Uvažujme však aj v kontexte nasledujúcich 20, 50 či 100 rokov. Môže tento biznis dospieť do stavu, keď budú privatizované aj súdy, polícia či armáda? Súkromné väznice nemajú od takéhoto zriadenia veľmi ďaleko, preto by sme si mali do vysokých štátnych pozícií vyberať zodpovedných, vyspelých, zdatných, morálne založených ľudí, ktorí nepodľahnú lobby záujmových skupín. A sme vôbec na takých ľudí pripravení?

 


Zdroje:

https://www.zvjs.sk/sk/statistiky

Don’t Penalize Private Prisons for Scourge of Mass Incarceration

https://en.wikipedia.org/wiki/Private_prison

https://www.etrend.sk/ekonomika/v-rimavskej-sobote-vznikne-nova-vaznica-ustav-odsuhlasila-vlada.html