Nadaný športovec

Šavarš Karapetjan, zabudnutý hrdina sa narodil v bývalej Arménskej sovietskej socialistickej republike a už ako mladý chlapec sa začal venovať plutvovému plávaniu. Jeho talent priniesol výsledky na Majstrovstvách Európy 1972, ktoré sa organizovali v Moskve. Nemal ani devätnásť, no na konte hneď dve zlaté medaily.

Plavec pri plutvovom plávaní nepoužíva iba nohy, ale aj brušné a chrbtové svaly. zdroj: pixabay.com

Na prvej priečke európskeho šampionátu sa umiestnil trinásťkrát, majstrom sveta bol dohromady sedemnásťkrát. Do veku dvadsaťtri rokov bol desaťnásobným držiteľom svetového rekordu v závodnom plávaní. Pre jeho schopnosť dosiahnuť len tie najlepšie výsledky ho prezývali „Zlatá rybka“.

V nebezpečenstve sa ocitol niekoľkokrát

Arménskemu plavcovi neboli súdené len skvelé športové výsledky, ale aj schopnosť byť v správnom čase na správnom mieste. V roku 1974 zachránil život sebe aj svojmu tímu, keď sa zo sústredenia vracali autobusom domov. Vodič kvôli problémom s motorom odstavil autobus na kopci, aby opravil poškodenú súčiastku.

Netrvalo dlho a nezabrzdené vozidlo sa rútilo smerom napred, panika sa zvyšovala. Nie však v hlave mladého Šavarša, ktorý rozbil okienko v kabínke vodiča a prudko strhol volant. Následkom jeho skutku sa autobus vytočil do strany a zastavila ho skala. Jeho reakcia na riskantný, no odvážny čin bola: „Len som bol najbližšie.“

Jerevanský športový areál vo februári 1985 zachvátil požiar. Karapetjan práve išiel do práce a pri spozorovaní plameňov okamžite vbehol do budovy a zachránil niekoľko ľudí. Stihol ho však výbuch, ktorý mu priniesol vážne popáleniny. Zotavil sa, no zďaleka to nebola najväčšia záťaž, s ktorou sa jeho telo muselo popasovať.

Jerevanský hrdina

Osudný 16. september 1976 pritom pre Šavarša mohol dopadnúť úplne inak. „Mal som byť v ten deň v Hannoveri na majstrovstvách sveta, nebol som však zaradený do národného tímu, a tak som sa vrátil do Jerevanu. Sľúbil som si, že budem späť v tíme, preto akonáhle som vystúpil z lietadla, šiel som trénovať. V ten deň to bolo akoby zázrakom pri jerevanskej priehrade,“ uviedol pri opisovaní udalosti, ktorá prišla potom.

S trénerom a bratom Kamom bežali okolo priehrady, keď sa trio náhle zastavilo. Trolejbus s 92 ľuďmi zišiel z cesty a nekontrolovateľne sa rútil na piesočnatý breh umelej nádrže. Pár sekúnd po náraze sa ponoril do studenej vody. Plavec neváhal a ponoril sa k trolejbusu plnom ľudí, ktorí sa snažili dostať von. Bojoval s otvorením okna, ale po niekoľkých kopnutiach ho otvoril. Napriek silne krvácajúcim nohám a ľadovej vode vytiahol ľudí von, vzal ich k bratovi a trénerovi.

Inzercia

O tragickej nehode trolejbusu v roku 1976 informovali noviny ani nie 100 slovným stĺpčekom. zdroj: pinterest.com

Záchranári po príchode na miesto prosili Šavarša, aby prestal s vyťahovaním, keďže kvôli krátkym nádychom začal strácať vedomie. Odmietol a potápanie absolvoval 30-krát. Nedostatok kyslíka spôsobil, že pri ponore mal rozmazanú realitu a miesto človeka vytiahol kus sedačky. Aj keď ho dodnes prenasledujú spomienky na to, že mohol zachrániť ešte jedného pasažiera, dokopy vytiahol neuveriteľných 46 ľudí. Tých dvadsať, ktorí prežili, mu budú vďační do konca života.

Šavarš Karapetjan po tomto nadľudskom výkone ostal v bezvedomí 45 dní. Stratil veľa krvi, kombinácia studenej vody a viacerých tržných rán zo sklenených črepov viedla k zápalu pľúc a otrave krvi. Po jeho hrdinskom čine chceli noviny zverejniť všetky detaily, no ZSSR tomu dala stopku. V tom čase bolo vylúčené priznať takú tragédiu širšej verejnosti. V roku 1982 dostal športovec priestor rozpovedať svoj príbeh novinám Komsomolskaya Pravda. Za jeho hrdinstvo mu sovietska vláda udelila Rád čestného odznaku, ale nie prestížnejší titul Hrdina Sovietskeho zväzu. Verí sa, že úrady chceli zjednodušiť váhu Karapetjanovho hrdinstva.

Netúži po pozornosti

Tri týždne po tom, čo sa dostal z nemocnice, začal ďalej trénovať. Zakrátko zistil, že už nie je športovcom, akým býval – jeho dýchací systém bol po ponáraní sa v špinavom jazere a následnom zápale pľúc nenávratne poškodený. Takisto sa zmenil jeho vzťah k vode. Nemal z nej strach, ale vypestoval si k nej odpor. Napriek tomu vybojoval ešte jeden svetový rekord a v roku 1981 ukončil aktívnu kariéru.

Väčšia pozornosť mu bola naposledy venovaná v roku 2013. Objavil sa medzi vybranými bežcami štafety s olympijským ohňom, ktorá mala cieľ v Soči. Jeho rýchle myslenie sa opäť prejavilo, keď si všimol, že pochodeň zhasla. Upozornil na to ochrankára, ktorý zapaľovačom oheň obnovil. Neprajníci to videli ako znak pohŕdania, ale Karapetjan si takéto komentáre nebral k srdcu.

Šavarš Karapetjan sa narodil 19. mája 1953 v arménskom meste Vanadzor. zdroj: pinterest.com

Od roku 1993 žije v Moskve a zmenil povolanie – otvoril si obuvníctvo s príznačným názvom Druhý dych. Pod jeho menom sa konajú rôzne memoriály, dokonca po ňom pomenovali asteroid  3027 Šavarš. Dnes je šesťdesiatosemročný Šavarš Karapetjan národným ruským a arménskym hrdinom, no v čase vykonania šľachetného činu si bolesť a traumu niesol na vlastných pleciach bez toho, aby o tom svet vedel.

Zdroje: www.auroraprize,com, www.dobrenoviny.sk, grantland.com, www.rozanek.cz