Kultúra členov Nuraghi musela byť dostatočne pokročilá na to, aby sa Sardínia stala miestom, kde vznikli stovky svätýň, hrobiek a veží. Prečo teda o nej vieme tak málo?

Tisíce kamenných stavieb

Svet kedysi vyzeral úplne inak než ako ho poznáme dnes. Vládli mu civilizácie, po ktorých nám ostali informácie o fungovaní spoločnosti, zvykoch a tradíciách. Do minulosti dokážeme nahliadnuť aj prostredníctvom antických či stredovekých stavieb. Jednou z nich je historická pamiatka Nuraghe Losa.

Najstaršie veže mali jednoduchú stavbu, neskôr k nim pribudlo kamenné opevnenie. zdroj: unsplash.com

Nuraghi (množné číslo od nuraghe) sú masívne kónické kamenné veže, roztrúsené pozdĺž talianskeho ostrova Sardínia. Tieto záhadné bašty z doby bronzovej, postavené v rokoch 1600 až 1200 pred Kristom, vznikli opatrným ukladaním obrovských, nahrubo opracovaných kameňov.

Dnes je na druhom najväčšom ostrove Stredozemného mora stále viditeľných viac ako 7 000 nuraghi. Tieto megalitické monumenty strážia staré obchodné cesty, riečne prechody a posvätné miesta. Okamžite rozpoznateľné budovy v tvare úľa sa nenachádzajú nikde inde na svete, preto sa oprávnene stali symbolom Sardínie.

Nezanechali žiadnu písomnú zmienku

Pôvodný názov, nurache ‚e losas, znamená „nuraghe z hrobiek“. Stále však nie je jasné, prečo sa Sardínia stala počas doby bronzovej staveniskom, na ktorom vznikli impozantné veže. Teórie o ich využití siahajú od opevnení a obydlí až po sklady potravín, svätyne či dokonca astronomické observatóriá. Je pravdepodobné, že v priebehu svojej histórie slúžili niekoľkým z týchto účelov, pretože veže zostali ústredným bodom nuraghského života po stáročia.

Nuraghská civilizácia je sama o sebe záhadou. Väčšinu zmienok o nej urobili bádatelia naprieč Sardíniou, predovšetkým Rimania. Ľudia zo spoločenstva Nuraghi dostali svoje meno podľa pôsobivých stavieb, ktoré vytvorili. Keďže po sebe nezanechali žiadne písomné záznamy, o ich živote vieme zistiť viac najmä vďaka predmetom nájdeným v kamenných obydliach. Sardínia prezentuje svoju históriu v Národnom archeologickom múzeu, ktoré sa nachádza v hlavnom meste, Cagliari. Expozícia zahŕňa náradie, kuchynské vybavenie a prepracované bronzové sošky – bronzetti.

Pozostatky minulosti

Podobizne sošiek predstavujú postavenie žien a mužov v spoločnosti. Predpokladá sa, že ženské postavy oblečené v rovných tunikách a plášťoch s vysokými klobúkmi so širokým okrajom boli kňažkami. Ženy držiace vojakov zrejme spĺňali úlohu opatrovateliek. Mnohé figúrky nesú dary jedla. Jeden má cez plece prehodenú malú kozu a druhý na tácke ponúka neznámy pokrm.

Inzercia

Viedol tento náčelník v minulosti početné vojská alebo bol skôr reprezentatívnou figúrou? zdroj: pinterest.com

Medzi bronzetti však môžeme nájsť aj sardínskeho náčelníka v dlhom plášti a slávnostnou dýkou pripevnenou na hrudi. Prevažná väčšina sošiek zobrazuje bojovníkov, čo vedie vedcov k názoru, že starodávny ľud bol starostlivo zorganizovaný do vojenských divízií. Vojaci a lukostrelci s mečmi a palicami majú na hlavách rohaté prilby a krky im zdobia vysoké kovové goliere. V rukách držia okrúhle štíty, niektorí sú chránení prepracovaným brnením a maskami, aby vystrašili svojich protivníkov. „Išlo o vojenskú civilizáciu kde proti sebe bojovali rôzne klany,“ povedala Nicola Pinna z múzea v Cagliari.

Najväčší počet bronzetti archeológovia našli v blízkosti asi 70 posvätných studní. Odborníci sa domnievajú, že slúžili ako obetné dary pre bohov a bohyne.

Budúcnosť kultúrneho bohatstva Sardínie

Nárast archeologických prác odhaľuje ďalšie podrobnosti o tejto civilizácii. Začiatkom tohto roka popredná talianska tlačová agentúra ANSA informovala, že na najznámejšej sardínskej nekropole Mont’e Prama výskumníci odkryli dve pieskovcové sochy.

Sochy staré viac než 3000 rokov siahajú do výšky 2 až 2,5 metra. Stali sa najnovšími členmi kolosálnej armády lukostrelcov a bojovníkov, o ktorých sa predpokladá, že strážili nuraghské pohrebisko. Presný pôvod a účel týchto sôch zostáva zahalený rúškom tajomstva, aj keď nekropolu náhodne objavili dvaja farmári pred takmer päťdesiatimi rokmi.

Obyvatelia nuraghi mohli z diaľky vidieť ďalšie veže. To vedie historikov k presvedčeniu, že štruktúry neboli iba symbolmi moci a bohatstva, ale aj komunikačným reťazcom na celom ostrove. zdroj: unsplash.com

Tradície spojené s nuraghskými praktikami sa zrejme šírili ústnym podaním, no nezmizli úplne. Stále žijú v rohatých maskách, bežne nosených počas karnevalových osláv. Symbolicky znie aj melódia z launeddas – trojitej flauty, ktorá sa nachádza v rukách jednej z bronzových sošiek. Tisíce nuraghi a ďalšie stopy ich civilizácie nie sú len spomienkami na minulosť. V mnohých ohľadoch sú fyzickým prejavom sardínskej duše. Vďaka pribúdajúcim nálezom existuje nádej, že v nadchádzajúcich rokoch pribudnú financie na archeologické vykopávky. Sardínia síce svetu ukázala kúsok zo svojej minulosti, no veľká časť stále čaká na svoje objavenie.

Zdroje: www.bbc.com, www.sardegnaturismo.it

Zdroj titulnej fotografie: pexels.com