Iba letmý nesúlad na tvári indikuje podozrenie, že osoba oproti nám klame | unsplash.com

V predchádzajúcom článku sme tvrdili, že klamanie je spoločenský problém a je viac než jasné, že klameme len preto, lebo môžeme. Existujú biele a čierne lží. Jedny používame na ochranu niečích pocitov a druhé sa vyskytujú pri závažnejších situáciách (napríklad klamanie v životopise, zakrývanie trestného činu a podobne).

Dešifrovať sériu príznakov, ktoré značia, že niekto klame nie je jednoduché. Dokonca, keď sa naučíte rozpoznávať protichodnú reč tela nezaručuje to 100% istotu, že ste nenarazili na chronického klamára. Sú to ľudia, ktorí klamú často a dlhodobo. Spleti svojich výmyslov uveria skôr, než im uveríte vy, a teda nebude jednoduché ich odhaliť.

SLEDUJTE TVÁR

Väčšina z nás si neuvedomuje, že emócie, ktoré prežívame vo svojom vnútri sa často odzrkadľujú na našej tvári. Ak povieme jedno a druhé si pomyslíme, tak gestá, ktoré popri rozhovore spravíme začnú byť v rozpore s tým, čo prezentujeme. Výsledkom môže byt:

Dotýkanie nosa

Vždy, keď zaklameme alebo niečo zatajíme, tak sa dotkneme nosa (poškriabeme si ho, alebo si na krátku chvíľu chytíme jeho spodnú časť). Dôležité je vnímať signály v súvislosti s kontextom. Poškriabanie nosa nemusí hneď vypovedať o dôveryhodnosti človeka.

Inzercia

Zakrývanie si úst

Ústa si prekrývame v momente, kedy klameme. Mozog totiž  podvedome vysiela príkaz na potlačenie lží, čoho výsledkom je napríklad položený prst na pere/pod perou.

Škrabanie sa na krku

Počujete z úst človeka, ako s vami navonok súhlasí, no ukazovákom dominantnej ruky sa pravidelne škrabe za uchom? Teraz už viete, prečo sa to deje.

Ďalej si v oblastí tváre sledujte: pravidelné pošúchanie oka, chytanie sa za ucho, poťahovanie za golier, zvláštne úškrny, neopodstatnené dvíhanie obočia, náhle prerušenie očného kontaktu alebo naopak zízanie bez žmurkania a podobne.

ZAMERAJTE SA NA TÓN HLASU

Ak sme v strese (napríklad z toho, že sa chystáme klamať) svaly naších hlasiviek sa môžu napnúť, čo spôsobí, že zmeníme intonáciu reči (budeme rozprávať neprirodzene vysokym tónom).

POZORUJTE ČLOVEKA AKO CELOK

Neustále hľadajte známky stresu. Ak držíme náš mozog v napätí, tak sa začne dvíhať naša telesná teplota. Prejavom klamstva môže byť spotené čelo či horná pera. Aj prehnaná gestikulácia vám môže naznačiť, že niečo nie je v poriadku.

Všimnite si či subjekt, ktorý analyzujete nevykazuje súbory gest odmietania či zdržiavania. Odmietavý prístup spoznáte tak, že v priebehu rozhovoru ma pozorovaná osoba prekrížené ruky i nohy. Zdržiavanie je reakcia, ktorá trvá dlhšie ako zvyčajne. Osoba, ktorá klame pri vymýšľaní detailov používa citoslovcia ako ,,uh, eh, ah“, čo vyvoláva pocit neistoty. Všeobecne je známe, že ľudia, ktorí hovoria pravdu vystupujú ráznejšie, istejšie a angažovanejšie.

Novinári a obchodní zástupcovia by mali rozpoznať klamstvá | unsplash.com

OTESTUJTE SA

Povedzte niekomu klamstvo a snažte sa potlačiť všetky podvedomé protichodné gestá. Zrejme nebudete prehnane gestikulovať a neprepotíte tri tričká, no možno na sebe spozorujete drobné príznaky, ktorým ste nemohli zabrániť. Požiadajte partnera, ktorého sa chystáte oklamať, aby sledoval tieto mikrogestá: zrenice, záchvevy svalov, frekvenciu žmurkania, drobné úškrny, dvíhanie obočia a potenie.

Pamätajte:

 ,,Klamár musí mať dobrú pamäť“ – Marcus Fabius Quintilianus, rímsky rečník a teoretik rečníctva