Hudba a my

Prečo máme radi hudbu?

Ilustračný obrázok (Foto: Erik Nopanen) Mozog milujúci vzorce Vyvinuli sme sa tak, aby sme dokázali rozpoznávať vzorce. Táto schopnosť rozpoznávania patrí k základným zručnostiam pre prežitie. Môže šušťanie na stromoch znamenať prítomnosť nebezpečného zvieraťa, ktoré sa chystá zaútočiť? Znamená vôňa dymu, že by som mal bežať, pretože som blízko ohňa? Hudba je taktiež vzor. Počas jej… Prečítať celé
Vydané 29. apríla 2021 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , , , ,

Ilustračný obrázok (Foto: Erik Nopanen)

Mozog milujúci vzorce

Vyvinuli sme sa tak, aby sme dokázali rozpoznávať vzorce. Táto schopnosť rozpoznávania patrí k základným zručnostiam pre prežitie. Môže šušťanie na stromoch znamenať prítomnosť nebezpečného zvieraťa, ktoré sa chystá zaútočiť? Znamená vôňa dymu, že by som mal bežať, pretože som blízko ohňa?

Hudba je taktiež vzor. Počas jej počúvania neustále očakávame, aké melódie, harmónie a rytmy prídu ďalej. Naše predpovede sú založené na našich minulých skúsenostiach. K tejto hypotéze sa prikláňa aj americký filozof a skladateľ Leonard Meyer, ktorý naznačil, že emócie v hudbe sú hlavne o tom, čo očakávame, a či to dostaneme. Podľa neho hudba pre nás predstavuje zvukové vzory a zákonitosti, ktoré nás lákajú robiť nevedomé predpovede o tom, čo bude nasledovať.

Ak máme v predpovedi pravdu, náš mozog si dá malú odmenu. Túto odmenu tvorí chemická látka dopamín, ktorú náš mozog vylučuje, a ktorá v nás vyvoláva pocity radosti. Mozog typicky uvoľňuje dopamín počas správania, ktoré je základom prežitia, môže to byť napríklad sex alebo dobré jedlo. Tento neustály tanec medzi očakávaním a výsledkom aktivuje v našom mozgu príjemnú hru emócií.  Z tohoto dôvodu zvyčajne nemáme radi hudobné štýly, ktoré nám nie sú známe. Keď nepoznáme štýl hudby, nemáme základ pre predvídanie jeho vzorcov a začíname sa nudiť.

 

INZERCIA

Prečo sa nám páčia určité hudobné štýly?

Väčšina milovníkov určitého hudobného štýlu by vedela uviesť niekoľko rôznych dôvodov, prečo milujú práve tento žáner, a prečo je lepší ako ostatné. Výskumníci z Cambridgeskej univerzity sa rozhodli hlbšie prebádať túto problematiku. Ich veľkej štúdie sa zúčastnilo viac ako 4 000 ľudí. Tým psychológa Davida Greenberga zistil zreteľnú koreláciu medzi štýlmi myslenia a hudobnými preferenciami.

Táto štúdia rozdelila ľudí do troch kategórií:

Inzercia
  • Typ E (empatizér) sa zameriava na myšlienky a emócie ľudí
  • Typ S  (sympatizér) sa zameriava na pravidlá a systémy
  • Typ B (vyvážený) sa zameriava rovnako na obe oblasti

Osobnosti typu E majú tendenciu obľubovať hudbu s emocionálnou hĺbkou, vrátane smutných piesní a žánrov ako softrock.

Osobnosti typu S majú naopak tendenciu uprednostňovať intenzívnejšiu a štruktúrovanejšiu hudbu ako napríklad heavy metal alebo klasickú hudbu. Sú vnímavejší na inštrumentálne prvky hudby a  miešanie jednotlivých melódií.

Osobnosti typu B majú tendenciu vykazovať širšiu škálu preferencií ako ktorýkoľvek z ostatných typov.

Foto: Mitch Boehn

Ďalšia zaujímavá štúdia dokázala, že aj súčasná nálada ovplyvňuje výber hudby, ktorú práve počúvame.

Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje naše emócie k danej hudbe sú naše spomienky a zážitky. V takomto prípade častokrát nezáleží na tom, či patríme k nadšencom daného hudobného štýlu. Ak sme počúvali pieseň počas prežívania intenzívneho zážitku alebo ťažkej životnej situácie, vytvoria sa nám v mozgu špeciálne spojenia. Pri opätovnom počúvaní tej istej piesne alebo melódie sa tieto spojenia aktivujú a nám sa vybavia predošlé emócie.

Ilustračný obrázok (Foto: Tim Toomey)

Okrem určitých preferencii zakotvených v našich mysliach sa snažíme odzrkadliť našu osobnosť aj v našom hudobnom výbere. Snažíme sa prezentovať svoje myšlienky, pocity a presvedčenia prostredníctvom melódií a textov obsiahnutých v piesňach, ktoré počúvame.

 

Pokračujte na ďalší príspevok »