Tretina Slovákov si myslí, že anorexia je módny výstrelok. Riziká porúch príjmu potravy odzrkadľuje aj spoločenská nevedomosť
Poruchy príjmu potravy patria k dlhodobému spoločenskému problému. Spoločnosť si zväčša myslí, že sa týkajú dospievajúcich dievčat, avšak nie vždy tomu tak je. Podľa štatistík nimi trpí viac než 70 miliónov ľudí na celom svete, informuje portál Czechcrunch. Väčšina jedincov si pod nimi predstaví extrémne chudých ľudí, ktorí odmietajú jedlo. V mnohých prípadoch môže ísť… Prečítať celé
Lenka Šamajová
Rodáčka z Kysúc, ktorá žije v Trnave. Písanie je jej blízke od strednej školy, pričom už tretí rok študuje na fakulte masmediálnej komunikácie. Od októbra 2021 pôsobí ako stážistka v denníku SME. Okrem toho pôsobila ako redaktorka v Startitupe, aktuálne píše pre UnitedLife. Vo voľnom čase nepohrdne ani poéziou.
Poruchy príjmu potravy patria k dlhodobému spoločenskému problému. Spoločnosť si zväčša myslí, že sa týkajú dospievajúcich dievčat, avšak nie vždy tomu tak je.
Podľa štatistík nimi trpí viac než 70 miliónov ľudí na celom svete, informuje portál Czechcrunch. Väčšina jedincov si pod nimi predstaví extrémne chudých ľudí, ktorí odmietajú jedlo. V mnohých prípadoch môže ísť ale aj o jednotlivcov, ktorí na prvý pohľad disponujú zdravou váhou. Podľa výživovej špecialistky Markéty Gajdošovej sa s narušeným vzťahom s jedlom stretne počas života až 75 % žien.
Ich bežný výskyt odzrkadľuje aj to, že každý siedmy muž a jedna z piatich žien do veku 40 rokov jednu z týchto porúch zažije, dodáva portál noviny.sk. Väčšina z nich sa začína vo veku 25 rokov, avšak môžu postihnúť aj deti či dospievajúcich.
Riziká diétnej kultúry
Nebezpečenstvu týchto ochorení často čelia aj deti. Vo väčšine prípadoch môžu za to poznámky na ich výzor od rodinných príslušníkov, ktoré neskôr v dospievajúcej mysli môžu dlhodobo pretrvávať.
Výživová špecialistka Gajdošová tvrdí, že k počiatočnej fáze porúch príjmu potravy patria predovšetkým narušené vzorce stravovania, píše Czechcrunch. Síce na prvý pohľad sa im nepripisuje veľká závažnosť, v skutočnosti ide o naozaj vysoké riziko spúšťajúce závažné mentálne poruchy, ako sú napríklad anorexia alebo bulímia.
K tomuto problému sa pripisuje najmä diétna kultúra, ktorá je postavená na kulte štíhlosti. Jej počiatky sme mohli zaznamenať už počas 90. rokov, kedy bulvárne médiá kritizovali za plnoštíhlosť aj celebrity s úplne normálnou postavou.
Aj posadnutosť zdravým životným štýlom môže viesť k tomuto typu duševného ochorenia. Zdroj: pexels.com
„Mnoho takýchto vzorcov sme relatívne znormalizovali, pričom si neuvedomujeme, že normálne nie sú. Môže ísť napríklad o obsesívny monitoring kalórií, rigidné pozorovanie toho, čo zjeme, alebo nutkavú potrebu porovnávať svoje stravovacie návyky s inými ľuďmi. Pokiaľ sa tieto vzorce sčítajú, rastie ich závažnosť,“ vysvetľuje Gajdošová.
Dôraz sa kladie aj na to, že naše stravovacie návyky odzrkadľujú aj naše správanie, sociálne väzby a mnoho ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život.
Posadnutosť zdravou stravou a cvičením ako problém
V súčasnosti v spoločnosti čoraz viac rezonuje osveta ohľadom zdravého životného štýlu. Na prvý pohľad nejde o nič zlé, avšak treba všetko brať s mierou.
Pokiaľ človek prejde do fázy, kedy si obsesívne sleduje svoj jedálniček, môžeme hovoriť o ortorexii. Aj cez to, že má jedinec zdravú váhu, v jeho organizme sa dejú pre nedostatok živín nebezpečné veci. Zároveň sa u tejto skupiny ľudí zvyšuje riziko vzniku infekčných ochorení, čo ďalej spôsobuje to, že sa po chorobe dlhšie zotavujú. Okrem toho môže u žien dôjsť k strate menštruačného cyklu kvôli zle fungujúcemu endokrinnému systému.
Vo väčšine prípadoch sa diétna kultúra pripisuje ku vzniku porúch príjmu potravy. Zdroj: pexels.com
„V našej spoločnosti existujú nezdravé vzorce a návyky, ktoré sú glorifikované. Tento problém sa spája s fitness kultúrou – ľudia, najmä muži, chcú mať napríklad čo najväčšie svaly. Spája sa s tým tvrdá disciplína, ťažká práca, pre ktorú majú ľudia veľký obdiv,“ približuje danú problematiku Gajdošová.
„Lenže v tom istom merítku to potenciálne prestáva byť zdravé a normálne. Ide napríklad o poruchu zvanú bigorexia. Dôraz na extrémny výkon a prísnu športovú výživu sa objavuje aj vo vrcholom športe,“ dodáva.
Ďalší nebezpečný faktor tvorí to, že u športovcov trpiacich poruchami príjmu potravy či narušenými stravovacími vzorcami dochádza k vyššej pravdepodobnosti zranenia.
Spoločenská nevedomosť
Štatistiky neprinášajú nie príliš pozitívne čísla len o počte ľudí trpiacich poruchami príjmu potravy. Riziká tejto problematiky odzrkadľuje aj spoločenská nevedomosť.
Podľa portálu Teraz.sk až tretina obyvateľov Slovenska nedisponuje informáciami o tom, že pacientom s poruchami príjmu potravy by sa mala odporučiť lekárska pomoc. Zároveň ďalšia tretina si myslí, že anorexia je módny výstrelok, pričom štvrtina Slovákov ju pripisuje len mladým dievčatám.
Problematiku porúch príjmu potravy tvorí aj veľká spoločenská nevedomosť. Zdroj: pexels.com
Na poplach bije aj tvrdenie polovice opýtaných, ktoré poukazuje na to, že dané poruchy nemôžu skončiť smrťou. Jednotlivé informácie vyplývajú z výsledkov prieskumu agentúry 2muse, ktorý sa zrealizoval pre projekt zameraný na prevenciu porúch príjmu potravy Chuť žiť. Detská psychiatrička z Národného ústavu detských chorôb Martina Paulinyová vyvracia uvedený výrok s tým, že tieto poruchy sa pripisujú k najväčšej úmrtnosti spomedzi psychických ochorení.
Poruchy príjmu potravy by sa nemali ignorovať, nakoľko ich následky môžu viesť k fatálnemu koncu. V ideálnom prípade by pacienti mali navštevovať psychológa, psychiatra a výživového poradcu. V prípade potreby sa odporúča navštevovať aj internistu, kardiológa, endokrinológa či v prípade žien gynekológa.
