Umelá inteligencia

Nová štúdia poukázala na podobnosť medzi odtlačkami prstov. Vedci použili umelú inteligenciu

Vedci potrebovali niekoľko pokusov, aby ich štúdiu publikovali vo vedeckom časopise. Stretli sa so skepticizmom forenznej komunity.
Ich model umelej inteligencie sa zameral na úplne iné prvky v jednotlivých odtlačkoch, než aké sa používajú pri tradičnej metóde porovnávania.

Inovácie v technologickom sektore sú často sprevádzané novými bezpečnostnými opatreniami. Nedávne trendy poukazujú na prechod od klasických hesiel k alternatívnym metódam zabezpečenia – odomykanie osobných zariadení pomocou biometrických údajov.

Odtlačky prstov môžu odomknúť smartfón či iné zariadenia, no zároveň môžu vyšetrovateľom pomôcť pri odhalení páchateľa trestného činu, či už v realite alebo v televíznej tvorbe. O jednej z nich sme vás informovali v predchádzajúcom článku.

Daktyloskopia – náuka skúmajúca odtlačky prsty – už dlho zastáva tézu, že každý odtlačok je úplne jedinečný. To si myslel aj Gabe Guo, študent Kolumbijskej univerzity v New Yorku, kým mu profesor nepoložil otázku: Myslíte si, že každý odtlačok prsta je skutočne jedinečný?“

„Netušil som, že tento rozhovor určí smerovanie môjho života na ďalšie tri roky,“ uviedol pre portál CNN. Guo a jeho tím totiž pracovali na výskume umelej inteligencie, ktorá dokáže rozoznávať odtlačky prstov. Na základe výsledkov prišli na to, že nemusia byť úplne unikátne.

Prišla na novú metódu

Ak kriminálnik spácha zločin na viacerých miestach a všade zanechá odtlačky z iných prstov, práca kriminalistov sa komplikuje. Medzi odtlačkami z rôznych palcov doteraz nebolo možné nájsť prvok, ktorý by ich dokázateľne dokázal spojiť.

Tradičná metóda totiž porovnáva špecifické prvky – ryhy – dvoch odtlačkov. Gabe Guo pre CNN povedal: „Sú skvelé na porovnávanie odtlačkov prstov, ale nie sú spoľahlivé pri hľadaní korelácií medzi odtlačkami prstov tej istej osoby.“

Pri svojom výskume použili systém založený na umelej inteligencií, ktorý sa nazýva hĺbková kontrastná sieť (deep contrastive network pozn. red.). Portál Veda na Dosah uvádza, že vedci analyzovali až 60-tisíc odtlačkov, ktoré získali z verejne dostupnej databázy Spojených štátov amerických.

Model umelej inteligencie sa nezameral na spomínané ryhy, ale na uhly a zakrivenia vírov a slučiek v strede prstov. Týmto spôsobom dosiahol 77-percentnú úspešnosť pri porovnávaní dvoch odtlačkov, pričom úspešnosť sa zvýšila, keď použili viacero párov prstov jednej osoby.

Neodbytnosť výskumníkov

Tím výskumníkov overil výsledky, ktoré získali po použití umelej inteligencie, a následne ich zaslali do uznávaného forenzného časopisu. O niekoľko mesiacov však obdržali zamietavé stanovisko, informuje portál Columbia Engineering.

Anonymný odborný recenzent a editor totiž dospel k záveru, že „je všeobecne známe, že každý odtlačok prsta je jedinečný“, a preto nie je možné nájsť podobnosti medzi odtlačkami, aj keby pochádzali od toho istého jedinca – odkázal sa na dlhodobo zaužívané zmýšlanie.

podobnosť medzi odtlačkami prstov

Prvú identifikáciu odtlačkov prstov vykonal inšpektor Eduardo Alvarez v argentínskom Buenos Airesv roku 1892. Zdroj: unsplash.com/@macroman

Tím sa však touto odpoveďou nenechal odradiť a vo svojom výskume pokračovali. Umelej inteligencii poskytli ďalšie dáta a jej úspešnosť aj naďalej rástla. Opäť sa pokúsili predložiť výsledky svojej práce, tentokrát pre širšie publikum. Aj v tomto prípade ich odmietli.

Spoluautor štúdie Hod Lipson sa preto rozhodol odvolať: „Zvyčajne sa s redakčnými rozhodnutiami nehádam, ale toto zistenie je príliš dôležité na to, aby sme ho ignoroval.“ Odôvodnil to, že ich objav by mohol oživiť odložené prípady. Štúdia im nakoniec vyšla vo vedeckom časopise Science Advances.

Našli sa aj odporcovia

Aj napriek tomu, že svoj výskum dokázali obhájiť, a tým ho dostať medzi širokú verejnosť, našli sa ľudia, ktorí s jeho výsledkami nesúhlasia. CNN sa odvoláva na profesora forenznej vedy Cristopheho Campoda z Fakulty trestného práva Univerzity v Lausanne vo Švajčiarsku.

Ten tvrdí, že nová štúdia nepriniesla nič nové. „Ich argument, že tieto tvary medzi prstami do určitej miery korelujú, je známy už od počiatkov snímania odtlačkov prstov, keď sa ešte robilo ručne, a je zdokumentovaný už roky,“ povedal.

Hlavný autor štúdie, Gabe Guo, v reakcii na jeho výrok uviedol, že nikto pred nimi sa tejto téme nevenoval do takej hĺbky ako oni. „Sme prví, ktorí jednoznačne poukazujú na to, že podobnosť spôsobuje orientácia ryhy v strede odtlačku prsta,“ povedal.

S výsledkami štúdie sa nestotožňuje ani sociológ a historik Simon Cole Kalifornskej univerzity v Irvíne. Podľa neho si autori predstavujú situáciu, v ktorej sa snažia porovnať dve neúplné sady odtlačkov, uvádza portál Science. „Celý zmysel odoberania záznamových odtlačkov spočíva v tom, že sa odoberú všetky prsty,“ konštatuje.

Pokračujte na ďalší príspevok »