Ľudská myseľ je pre mnohých z nás veľkou záhadou, najmä v situáciách, keď sa s nami zahráva. Niečo, čo sme nikdy nezažili, teda aspoň si to myslíme, sa nám zdá známe a máme pocit, že sme takúto situáciu už zažili. Naopak, niekedy nepoznávame miesta a tváre, ktoré nám predtým boli dôverne známe. Čo to na nás naša myseľ „skúša“? A čo to má celé znamenať?

„Déjà vu“

Opakovanie môže vytvárať v našej mysli zvláštne javy. Déjà vu je termín, ktorý sa používa na pomenovanie zážitku, v ktorom máte pocit, že daná situácia, udalosť alebo miesto, ktoré práve zažívate, vám sú veľmi dobre známe. Myslíte si, že daná situácia sa vám už stala, alebo ste ju už niekde videli. Zaujímavé na celej tejto situácii je najmä to, že nemáte žiadne konkrétne spomienky na takúto udalosť. Jednoducho sa vám len zdá, že ste niečo podobne zažili, len neviete kedy ani kde.

Mylne sa domnievate, že ste túto novú situáciu zažili niekedy v minulosti, čo vo vás vyvoláva nepríjemné pocity a strach. Podľa portálu Science alert je ale déjà vu v skutočnosti okno do fungovania nášho pamäťového systému. Tento jav vzniká vtedy, keď sa časť mozgu, ktorá deteguje známosť, desynchronizuje s realitou.  Déjà vu je teda signál, ktorý nás upozorní na túto zvláštnosť. Je to „kontrola faktov“ pre pamäťový systém.

„Jamais vu“

Opakovanie však môže zapríčiniť niečo ešte podivnejšie a nezvyčajnejšie. Jamais vu sa používa na označenie opačného fenoménu ako déjà vu. Toto slovné spojenie pochádza z francúzštiny a mohli by sme ho preložiť ako „nikdy nevidené“. Pri tomto jave máte pocit, že niečo, čo by vám malo byť známe, sa vám v danom momente javí ako niečo cudzie. Výskumníci Akira O’Connor, Christopher Moulin a ďalší dostali za výskum, v ktorom skúmali mechanizmy tohto javu Ig Nobelovu cenu za literatúru (americké ocenenie parodujúce Nobelovu cenu).

Výskumníci tvrdia, že jamais vu sa môže prejaviť napríklad tak, že tvár, ktorú dôverne poznáme, zrazu vnímame ako neznámu a cudziu. Tento fenomén sa stáva aj hudobníkom, ktorí počas vystúpenia zabudnú najznámejšiu pasáž piesne. A možno sa to stalo aj práve vám. Ocitli ste sa na mieste, kde ste boli už mnohokrát. Zrazu sa vám však zdalo neznáme, pretože ste sa naň pozerali „novými očami“. Je to zážitok, ktorý je ešte zriedkavejší a nezvyčajnejší ako déjà vu. Tak čo, stalo sa to aj vám?

Experiment s jamais vu

Tento fenomén môže byť spojený s rôznymi faktormi, vrátane únavy, stresu alebo neurotických stavov. Dôležité je uvedomiť si, že jamais vu nie je tak široko diskutovaný alebo skúmaný jav ako déjà vu, a preto nie sú dostatočné vedecké dôkazy na to, aby sme mohli poskytnúť úplné a presné vysvetlenie jeho príčin.

INZERCIA

Výskumníci preto vymysleli experiment, ktorý otestovali na vzorke 94 vysokoškolákov. Študenti dostali za úlohu dookola písať tie isté slová. Na výber bolo dvanásť rôznych slov, niektoré veľmi bežné napr. slovo dvere, iné zase menej používané napr. trávnik. Kľúčové bolo písať tieto slová čo najrýchlejšie. Zároveň dostali povolenie kedykoľvek skončiť s písaním, museli však uviezť jeden z dôvodov, prečo sa tak rozhodli. Uvedené dôvody boli napríklad: Bolesť ruky; pocit zvláštnosti, podivnosti; nuda.

Výsledkom experimentu bolo, že 70 % študentov sa aspoň raz zastavilo, práve kvôli pocitu, ktorý výskumníci zadefinovali ako jamais vu. Zvyčajne k tomu došlo po jednej minúte (33 opakovaní), pri písaní často používaných slov a najmä z dôvodu, že sa cítili zvláštne.

Skúste dookola písať to isté slovo a zamyslite sa nad tým, aké pocity to vo vás vyvoláva. ZDROJ: Sára Horeličanová

Ďalší experiment s členom „the“

Práve člen „the“ výskumníci využili preto, že sa v anglickom jazyku javí ako jeden z najpoužívanejších. Tentokrát prestalo písať 55 % ľudí z dôvodu, ktorý sa zhodoval s definíciou fenoménu jamais vu (ale po 27 opakovaniach). Po skončení experimentu ľudia výskumníkom opisovali svoje pocity a dojmy. Niektorí sa vyjadrili napríklad takto: Čím viac sa na slová pozeráte, tým viac strácajú svoj význam; Akoby som stratil kontrolu nad svojou rukou; Mal som pocit, akoby to, čo píšem v skutočnosti nebolo slovo, ale niekto ma len oklamal, aby som si to myslel.

Trvalo to 15 rokov, no aj tak neboli prví

Výskumníkom trvalo približne 15 rokov, kým napísali a uverejnili tento výskum. V roku 2003 konali najmä na základe domnienky, že sa ľudia budú cítiť zvláštne, keď budú musieť opakovane písať rovnaké slovo. Zároveň vychádzali zo skúsenosti jedného z výskumníkov, ktorý počas štúdia na strednej škole dostal trest písať opakovane jedno slovo. To v ňom vyvolalo zvláštny pocit, ktorý si pamätá dodnes.

Nebola to však taká novinka, ako si mysleli. Podobný výskum uskutočnila už v roku 1907 psychologička Margaret Floy Washburnová s jedným zo svojich študentov. Výskum ukázal „stratu asociačnej sily“ pri slovách, na ktoré sa ľudia pozerali cca 3 minúty. Slová sa javili zvláštne a časom stratili svoj význam.

K čomu však pri tomto fenoméne prispel súčasný výskum? Výskumníci tvrdia, že „Naším jedinečným prínosom je myšlienka, že premeny a straty významu pri opakovaní sú sprevádzané osobitným pocitom – jamais vu.“ Ďalej tvrdia, že tento fenomén je pre nás signálom, že sa niečo stalo príliš automatickým, príliš opakovaným a príliš plynulým. Pocit nereálnosti je vlastne kontrolou reality. „Naše kognitívne systémy musia zostať flexibilné, čo nám umožní nasmerovať pozornosť tam, kde je to potrebné, a nie sa príliš dlho strácať v opakujúcich sa úlohách,“ tvrdia výskumníci.