Veda a výskum

Nová štúdia: Fajčenie tabaku môže dlhodobo vplývať na náš imunitný systém

Výskum ukázal, že fajčenie znižuje schopnosť nášho organizmu bojovať proti infekcii okamžite a dlhodobo
Do výskumu sa zapojilo tisíc zdravých ľudí vo veku od 20 do 69 rokov
Vydané 23. februára 2024 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , , ,

História fajčenia tabaku siaha až ďaleko pred náš letopočet. Tabak tak, ako ho poznáme dnes sa objavil na Americkom kontinente a do Európy sa dostal až po tom, ako Krištof Kolumbus objavil v roku 1492 tento nový a nepoznaný kontinent.

Podľa portálu Mypaipo.eu pozoroval Kolumbus pôvodných obyvateľov, ako fajčia tabak. Mali ho voľne zabalený do tabakových listov alebo fajčili pomocou trubičiek, ktoré nazývali „tobago“. Po návrate posádky späť do tzv. Starého sveta sa začal tabak pestovať na území Španielska, odkiaľ sa neskôr rozšíril do celej Európy. Fajčenie sa najskôr, paradoxne, využívalo na liečebné účely. Postupne sa stávalo čoraz populárnejšie a rozšírilo sa do celého sveta. Na popularite naberalo až do 70. rokov 20. storočia, no v tomto období sa už začali objavovať aj prvé štúdie, ktoré poukazovali na škodlivosť tabaku.

Dnes už vieme, že fajčenie tabaku výrazne škodí nášmu zdraviu. To, že fajčenie spôsobuje rakovinu pľúc, ústnej dutiny či pažeráka, choroby dýchacích ciest, srdcový infarkt alebo mŕtvicu, už veľmi dobre vieme a odborníci nás na jeho riziká upozorňujú neustále. Cigarety a ich účinok na naše telo sa však stále neprestávajú skúmať. Hovorí o tom aj nová štúdia v časopise Nature, ktorá zistila, že fajčenie tabaku je pre telo také škodlivé, že mení náš imunitný systém. Ten je potom zraniteľný voči ďalším chorobám a infekciám aj niekoľko rokov po tom, ako sme s fajčením skoncovali.

Počet fajčiarov klesá

Podľa portálu CNN počet fajčiarov od 60. rokov 20. storočia klesá. Aj napriek tomu, je fajčenie jednou z hlavých príčin úmrtí v USA. Každoročne tam zomrie za následok užívania tabakových výrobkov viac ako 480 tisíc ľudí.

Podľa portálu Bystricoviny.sk má fajčenie dlhodobo klesajúci trend aj u nás.
Pred desiatimi rokmi bola miera fajčenia na Slovensku približne 40 percent, zatiaľ čo v roku 2019 klesla na 18,5 percenta. Úbytok fajčenia je pravdepodobne spojený predovšetkým so zvýšeným povedomím o škodlivých účinkoch fajčenia. Znižovaniu percenta fajčiarov tiež pomohlo zavedenie prísnejších vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa kontroly tabaku. No aj napriek tomu, podľa portálu SME.sk na Slovensku ročne zomrie na následky fajčenia až 11 tisíc ľudí. Na celom svete sú to približne 4 milióny ľudí. Na Slovensku máme problémy aj s fajčením u mladistvých. Do kontaktu s cigaretami sa dostávajú väčšinou už v období ranej puberty.

Hrozbou pre mladistvých sú najmä elektronické cigarety. Zvyšujú riziko vzniku závislosti. ZDROJ: Pexels.com

Čo odhalil výskum?

Výskum ukázal, že fajčenie znižuje schopnosť nášho organizmu bojovať proti infekcii okamžite a dlhodobo. Môže nás tiež vystatovať riziku vzniku chronických zápalových ochorení, ako je napríklad reumatoidná artritída ( bolestivé, zápalové ochorenie kĺbov, ktoré spôsobuje ich deformáciu) a lupus (autoimunitné ochorenie).

Autori štúdie, pochopiteľne, odporúčajú okamžite skoncovať s fajčením. Ich kľúčovým posolstvom je, aby najmä mladí ľudia s týmto zákerným zlozvykom ani nezačínali.

Inzercia

Okrem iného štúdia zistila aj to, že čím dlhšie fajčíme, tým viac to ovplyvňuje náš imunitný systém a jeho reakciu na vírusy a baktérie. Dobrou správou je, že pokiaľ niekto fajčiť prestane, imunita sa postupne dostáva do starých koľají. Horšou správou je, že fajčenie má zrejme dlhodobé epigenetické účinky na dve hlavné formy ochrany imunitného systému: vrodenú reakciu a adaptívnu reakciu. Vplyv na vrodenú reakciu rýchlo zmizne, vtedy keď fajčiť prestaneme, no vplyv na adaptívnu reakciu pretrváva aj po skončení fajčenia.

Vrodená imunitná reakcia je hlavný spôsob, akým koža, sliznice, bunky a proteíny imunitného systému bojujú proti choroboplodným zárodkom. Ale keď telo zistí, že vrodená reakcia nie je dostatočne účinná, nastupuje adaptívny imunitný systém. Tvoria ho protilátky v krvi a iných telesných tekutinách, B a T lymfocyty, ktoré si dokážu hrozbu „zapamätať“ a lepšie sa zamerať na hrozby, ktoré už predtým videli a jednoduchšie s nimi bojovať. Podobne funguje napríklad aj očkovanie. Do tela sa dostanú látky ochorenia v malom množstve, ktoré si telo zapamätá a dokáže proti nim účinnejšie bojovať.

V rámci tohto výskumu sa zistilo, že fajčenie má krátkodobý, ale aj dlhodobý vplyv na adaptívnu imunitu. Tá je spojená s už spomínanými B a T bunkami a s epigenetickými zmenami.

Ako bol výskum uskutočnený?

Do výskumu sa zapojilo tisíc zdravých ľudí vo veku od 20 do 69 rokov. Skupinu rovnomerne rozdelili na mužov a ženy.

Vedci chceli zistiť, ako 136 faktorov vrátane životného štýlu, sociálno-ekonomických otázok a stravovacích návykov (okrem veku, pohlavia a genetiky) ovplyvňuje imunitnú odolnosť. Vzorky krvi vystavili bežným bacilom, ako je napríklad baktéria Escherichia coli a vírus chrípky, a sledovali ako bude imunita organizmu reagovať. Dospeli k záveru, že najväčší vplyv malo fajčenie. Malo takmer rovnaký vplyv na reakciu imunity, ako iné dôležité faktory, ktorými sú napríklad vek alebo pohlavie.

Keď fajčiari počas štúdie prestali fajčiť, ich imunitná odpoveď sa na jednej úrovni zlepšila, no úplne sa neobnovila ani o niekoľko rokov,“ tvrdí spoluautor štúdie Dr. Darragh Duffy, ktorý vedie oddelenie translačnej imunológie v Institut Pasteur.

Dôležité je však poznamenať, že sa výskum uskutočňoval najmä v laboratórnych podmienkach, čo znamená, že imunitný systém v reálnom živote by mohol reagovať úplne inak. Ďalším obmedzením tohto výskumu sú aj jeho účastníci, ktorí boli všetci francúzskej národnosti a nemali vysokú telesnú hmotnosť. Aj tieto faktory môžu ovplyvňovať výsledky štúdie. Výsledky sú však pre budúcnosť dôležité, pretože hovoria to, čo si odborníci dlho mysleli a postupne dostávajú aj odpovede na otázky, prečo sa to tak deje.

Pokračujte na ďalší príspevok »



Peniaze a šťastie

Čím viac máme, tým viac chceme. Môžeme si kúpiť šťastie?

  • Z reklám sa na nás usmievajú šťastní ľudia, ktorí tvrdia, že práve tento šampón, toto auto alebo topánky nás urobia výnimočnými, že ich jednoducho musíme mať. A my tomu uveríme.
  • Iba predstava, že vlastníme luxusné auto, nás napĺňa šťastím. Lenže na to, aby sme si ho mohli dovoliť, potrebujeme zarábať viac.