Bájne príbehy o neuveriteľných bohatstvách sa tradujú naprieč storočiami. Hľadači pokladov skúšali nájsť zmiznuté drahocennosti vďaka najmodernejším prístrojom, no márne. Niekedy k ich odcudzeniu došlo počas vojny, veľakrát zmizli kvôli prírodným katastrofám.

Flor de la mar

V 16. storočí došlo k potopeniu jedného z najväčších svetových pokladov, ktoré sa dodnes nenašli. V čase potopenia bolo portugalské plavidlo plné ukradnutých cenností. Hodnota levích sôch, trónu z čistého zlata a vzácnych šperkov sa odhaduje na takmer tri miliardy eur.

Na dne oceánskych vôd je ukrytý majetok s obrovskou hodnotou. zdroj: pixabay.com

Loď pôvodne slúžila na prepravu tovaru a korenia, jej samotná kostrabola dvakrát mohutnejšia než iné plavidlá. Práve to sa jej stalo osudnou 20. novembra 1511. Na spätnej ceste do Portugalska Flor de la mar čelila silnej búrke a vlnobitiu. Poškodené sťažne svojou váhou zničili drevenú konštrukciu a poklady sa spolu s loďou potopili neďaleko indonézskeho ostrova Sumatra.

Pekinský muž

Dôležitým bohatstvom celého ľudstva sú aj pozostatky našich predkov. Pomáhajú nám pochopiť vývoj človeka a zistiť, kde všade sa rozhodol usídliť. Dedinka Zhoukoudian sa v roku 1923 stala miestom objavenia kostry druhu Homo erectus. Neskoršie vykopávky poskytli niekoľko lebiek a čeľustí, kosti tváre a končatín a zuby asi od 40 jedincov. Dôkazy naznačujú, že fosílie neďaleko Pekingu pochádzajú z obdobia pred približne 770 000 až 230 000 rokmi.

Rekonštrukcia lebky Pekinského muža. zdroj: pinterest.com

Nález získal meno Pekinský muž a stavbou lebky pripomínal dnešného človeka. Čína objav vlastnila dokým sa nestala obeťou Japonskej invázie v roku 1941. Odvtedy sa nevie, kde by pozostatky mohli byť. Podľa niektorých išlo a akciu pre Spojené štáty americké, ktoré chceli kosti získať, no počas prevozu sa stratili. Je ale možné, že územie Číny neopustili a stále sú niekde hlboko pod Pekingom.

Poklady ostrova Oak

Ostrov v Novom Škótsku je pre prieskumníkov záhadou už od 19. storočia. Kolujú o ňom mnohé legendy, ukrýva vraj Archu zmluvy, Shakespearové rukopisy či Svätý grál. Hoci tieto dohady neboli nikdy potvrdené, geológovia našli niekoľko artefaktov –  zlaté mince, brošňu s drahokamom a strieborné prstene. Povráva sa, že skutočný poklad sa nájde, až keď pri jeho hľadaní zomrie sedem mužov. Do dnešného dňa prišlo o život šesť bádateľov.

Inzercia

Nájde sa niekedy na ostrove Oak aj niečo iné okrem cenných mincí? zdroj: pixabay.com

Ako sa tajomné predmety mohli dostať na ostrov uprostred ničoho? Hodnoverne pôsobí teória o Williamovi Phipsovi. William bol v 17. storočí známym moreplavcom, ktorého financovali Angličania. Keď na trón nastúpil katolícky kráľ Jakub II., protestantská väčšina ho chcela zvrhnúť. Phips v tom čase objavil vrak španielskej lode s mincami v hodnote štyroch miliónov dolárov. Protestanti ho presvedčili, aby absolvoval ešte jednu platbu a priniesol ďalšie poklady. Tie by poslúžili na zaplatenie prevratu.

Phips sa pred návratom domov zastavil na ostrove Oak. Spolu s posádkou sa rozhodli obrovské bohatstvo dočasne ukryť do vykopanej jamy. Je však pravdepodobné, že sa počas kopania uvoľnila podzemná voda a zaplavila miesto úkrytu. William o veľkom probléme informoval anglickú šľachtu, ktorá vyslala na ostrov odborníkov a potápačov, no výsledok bol neúspešný. Preto sa rozhodli vytvoriť ďalšie záplavové tunely a šachty. Chceli tak zabrániť tomu, aby sa k pokladu dostal niekto iný. Teóriu podporuje aj analýza nájdených ostatkov, ktoré sa datujú do druhej polovice 17. storočia, v čase vlády Jakuba II.

Náhrdelník Patiala

Šperk vytvorilo klenotníctvo Cartier na žiadosť maharadžu Bhupindera Singha. Išlo o vládcu indického štátu Patiala a na Singhovom krku sa náhrdelník trblietal od roku 1928. Dve desaťročia predstavoval symbol moci, bohatstva a vycibreného európskeho vkusu. Kráľovská pokladnica však v roku 1948 ohlásila, že náhrdelník s piatimi retiazkami a 2 930 diamantmi nevysvetliteľne zmizol.

Maharadža sa luxusným náhrdelníkom hrdo chválil. Dnes je ale neisté, či jeho časti ostali v pôvodnom stave. zdroj: pinterest.com

Do klenotu bol zasadený 428-karátový diamant De Beers, jeden z najväčších na svete. Záhadne sa objavil na aukcii Sotheby’s v roku 1982 s vtedajšou hodnotou tri milióny eur. Trvalo ďalších šestnásť rokov, kým sa vďaka náhodne podarilo nájsť jednu z honosných retiazok. Nachádzala sa v londýnskom starožitníctve a kúpila ho firma Cartier. Chýbajúce kamene, robustné diamanty vrátane De Beers sa nahradili replikami, no ďalšie časti sa dodnes nenašli.

Ak by vzácna ozdoba existovala v pôvodnej forme, dnes by stála 30 miliónov eur. Je však ťažké predstaviť si, že by sa tento či iné drahocenné poklady dobrovoľne odovzdali z rúk súkromných majiteľov do múzeí či výstavných siení. Poprípade sú pred nami roky bádaní či náhodných objavov, ktoré by odkryli bohatstvá nevyčísliteľnej hodnoty.

Zdroje: www.history.co.uk, www.lovemoney.com, www.tribuneindia.com

Zdroj titulnej fotografie: pixabay.com