Najmúdrejšie vtáky: Ktoré z nich sa v inteligencii vyrovnajú šimpanzom?

Až do 21. storočia boli vtáky synonymom jednoduchosti. Ako by niekto s tak malým mozgom mohol mať čo i len štipku rozumu? Početné štúdie sa však zhodujú v tom, že mnohé druhy tento stereotyp úspešne búrajú. Papagáj sivý Papagáje sú jednými z najpopulárnejších druhov domácich zvierat na svete. Pútajú nielen zjavom, ale aj svojou vysokou… Prečítať celé
Vydané 14. februára 2023 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , , , ,

Až do 21. storočia boli vtáky synonymom jednoduchosti. Ako by niekto s tak malým mozgom mohol mať čo i len štipku rozumu? Početné štúdie sa však zhodujú v tom, že mnohé druhy tento stereotyp úspešne búrajú.

Papagáj sivý

Papagáje sú jednými z najpopulárnejších druhov domácich zvierat na svete. Pútajú nielen zjavom, ale aj svojou vysokou inteligenciou. Slovná zásoba afrického papagája sivého môže obsahovať až 1 000 slov, čo mu umožňuje viesť rozhovory so svojím majiteľom.

vtáky

Chov vysoko inteligentných vtákov je mimoriadne náročný, pretože je potrebné ich zamestnávať dostatočným množstvom mentálnej stimulácie.

Najznámejším testovaním afrických papagájov sú výskumné štúdie, ktoré uskutočnila Dr. Irene Pepperberg. Svojho papagája Alexa naučila stovky nových slov, následkom čoho začal domáci miláčik napodobňovať ľudskú reč. Papagáj sa dožil viac než tridsať rokov a s Irene dokázal viesť súvislú konverzáciu.

Orešnica borovicová

Známy aj pod rozprávkovým názvom, Luskáčik, tento drobnejší vták žije v západných horách Spojených štátov. Cez leto ho zamestnáva zbieranie a skladovanie semien borovice, čo samo o sebe nie je výnimočnou vtáčou činnosťou.

Luskáčika ľahko rozoznáme od jeho príbuzných druhov vďaka farbe jeho peria. Orešnica má mäkké sivé perie, ktoré sa tiahne pozdĺž ich hlavy a chrbta s čiernymi a bielymi perami na krídlach a chvoste. zdroj: pixabay.com

 

Luskáčik však na akomkoľvek mieste ukryje iba tri alebo štyri semená. Na prežitie krutých mrazov potrebuje najmenej 30 000 borovicových semien, čo znamená 10 000 úkrytov. Niekedy máme problém spomenúť si, kde sme naposledy položili kľúče, tak ako sa orešnici podarí zapamätať si všetky miesta?

Inzercia

Vedci veria, že tieto inteligentné vtáky používajú orientačné body – pne stromov alebo ploty – aby vedeli, kam sa majú vrátiť.

Drongo vidlochvostý

Domovom dronga sú horúce trópy a subtrópy. Napriek rôznofarebnej vegetácii je vták pokrytý lesklým čiernym perím a jeho prednosťou je zakrádanie sa za potravou.

vtáky

Drongovou tajnou zbraňou je schopnosť napodobňovať hlasy iných druhov, vrátane vtákov a surikát. zdroj: unsplash.com

Napriek tomu, že používa rôzne triky na zabezpečenie úlovku, občas nemyslí iba na seba. Keď sa blíži predátor, svojím výrazným škrekotom alarmuje ostatné zvieratá. Získanú dôveru však často využíva vo svoj prospech a falošným poplachom odláka iné vtáky od vyhliadnutej potravy.

Vrana čierna

Vedci považujú vranu za jedného z najchytrejších vtákov v celej živočíšnej ríši. Zaujímavé je hlavne usporiadanie neurónov v ich mozgu. Vedci vypočítali, že kompaktnosť neurónov sa prispôsobila veľkosti centra nervovej sústavy týchto uhľovo-čiernych vtákov. V mozgu majú približne 1,5 miliardy neurónov, čo sa blíži k inteligenčným schopnostiam šimpanzov.

Zdá sa, že vrany vedia rozoznať ľudí a podľa toho k nim pristupujú. zdroj: unsplash.com

Pravdepodobne najpozoruhodnejšou schopnosťou vrany je skutočnosť, že si dokáže zapamätať črty ľudskej tváre. Preto malá rada, nikdy nenahnevajte vranu. Je pravdepodobné, že na to nezabudnú.

Papagáj kea

Odborne nazývaný Nestor kea, je druh papagája obývajúci Južný ostrov Nového Zélandu. Keďže kea pochádza z ostrova, mnohí ho poznajú aj ako novozélandského horského papagája. Tento všežravec dokáže predpovedať pravdepodobnosť udalostí. Ak nerátame ľudí, talent predvídania sa pritom doteraz vyskytoval pri veľkých primátoch.

Výskumy týchto ohrozených vtákov svedčia o tom, že inteligencia sa môže vyvíjať rôznymi spôsobmi. zdroj: pixabay.com

Počas viacerých štúdií vtáky kombinovali dva zdroje informácií, kým urobili finálne rozhodnutie. Ich schopnosť riešiť problémy sa vyvinula v dôsledku mimoriadne zložitého prostredia, v ktorom žijú. Prirodzene sa u nich zvýšil zmysel pre vzájomnú starostlivosť, až do bodu obrany či utešovania. K ich ochranárskym sklonom musí prispieť aj ľudská pozornosť, keďže sa vo voľnej prírode nachádza menej než 7000 jedincov.

Zdroje: www.thecoolist.com

Zdroj titulnej fotografie: www.unsplash.com

 

Pokračujte na ďalší príspevok »