INZERCIA: Ochranné rúška s filtrom MeWe
Aktuálna mapa výskytu koronavírusu, počtu nakazených i vyliečených

Slovensko

Mladí Slováci žijú príliš dlho s rodičmi, sme na 2. mieste v EÚ. Prečo je to tak?

Čítanie na 5 min. Ženy sa priemerne osamostatnia skôr ako muži, vo všeobecnosti Slováci žijú u rodičov príliš dlho.

Ako hodnotíte tento príspevok?

Priemerné hodnotenie 4.5 / 5. 2

Facebook stránka Moje Slovensko zverejnila jednoduchý status upozorňujúci na to, že Slovensko sa v nepripravenosti opustiť rodičovskú domácnosť umiestnilo na druhom mieste v EÚ. Jedná sa o údaje z Eurostatu, európskej obdoby slovenského Štatistického úradu, zisťovali sme podrobnosti.

 

https://www.facebook.com/mojeslovensko.sk/posts/10158494495835970

 

Čísla, ktoré môžu aj nemusia pasovať

Eurostat tento týždeň zverejnil správu s názvom Kedy sú pripravení opustiť hniezdo (When are they ready to leave the nest?), v ktorej sa zaoberá odhadom pripravenosti mladých ľudí opustiť rodičovskú domácnosť. Slovensko v zverejnených štatistikách vychádza ako druhé v poradí nepripravenosti, čo niektorí vnímajú pozitívne, iní naopak negatívne.

Predtým, ako si ozrejmíme dôvody, pre ktoré mladí ľudia prakticky alebo formálne ostávajú v rodičovskej domácnosti, sa pozrime na konkrétne čísla:

Výsledky štúdie Eurostatu sa týkajú rokov 2019 a 2018, teda ich môžeme považovať za časovo veľmi relevantné. Jednalo sa ešte o dobu, ktorá nebola zasiahnutá opatreniami kvôli koronavírusu a do ktorej sa teraz viacmenej úspešne vraciame.

Najmenej mladých ľudí vo veku 25-34 rokov žijúcich u rodičov je v Dánsku (4.0%), Fínsku (4.8%) a Švédsku (5.7%), najviac na Slovensku (3. miesto s 56.4% v 2018), v Grécku (57.8%) a Chorvátsku (62.0%). Keďže jedine slovenský údaj je z roku 2018, môžeme byť dnes už na 2. mieste v tejto štatistike.

Množstvo mladých ľudí vo veku 25-34 rokov žijúcich s rodičmi v krajinách EÚ (2018 a 2019, zdroj: EUROSTAT)

Inou štatistikou, ktorá potvrdzuje tú vyššiu, je vek, v ktorom mladí ľudia opúšťajú rodičovskú domácnosť. Najskôr je to vo Švédsku (17,8 roka), Dánsku (21,1 roka) a Fínsku (21,8 roka), najneskôr v Chorvátsku a na Slovensku. Nasledujú Taliansko (30,1 roka), Bulharsko (30 rokov), Malta (29,9 roka), Španielsko (29,5 roka), Portugalsko (29 rokov) a Grécko (28,9 roka).  V priebehu rokov 2006 až 2019 sme si ale aj tak polepšili, vek odchodu mladých ľudí od rodičov klesol o rovné dva roky.

Kedy mladí ľudia opúšťajú rodičovské domácnosti v krajinách EÚ (zdroj: EUROSTAT)

Štatistiky poukazujú aj na to, že mladé ženy opúšťajú rodičovské domácnosti priemerne skôr ako mladí muži.

Je dôležité uviesť, že sa jedná o priemery a nie mediány a tiež je podstatná informácia, že do štatistiky neboli zahrnuté niektoré dáta za Island, Nórsko a Švajčiarsko.

 

Tak sú osamostatnení alebo nie? Ak používajú adresu rodičov, nie.

V metodológii k štúdii sme sa snažili dopátrať k informácii, ako vlastne Eurostat vyhodnotil, že mladí skutočne žijú u rodičov. Eurostat uvádza, že do štatistiky zaradil iba údaje o rezidentoch, teda o trvalom pobyte.

Na Slovensku platia niektoré iné reálie v danom kontexte ako v iných krajinách EÚ a štatistiku je tak možné čiastočne spochybniť, ale iba do určitej miery. Štatistika sa snaží nájsť odpoveď na otázku, kedy sa mladí osamostatňujú, v takomto prípade je štatistika správna – plne samostatný mladý človek je až vtedy, keď má vlastné bývanie a vlastné trvalé bydlisko alebo prechodný pobyt, odlišné od rodičovského bývania.

Slovenskou realitou ale je, že majitelia bytov a domov nedovolia svojim nájomcom, aby si na danú adresu zapísali prechodný pobyt, čo znamená, že títo nájomcovia-mladí ľudia- sú v štatistike považovaní za žijúcich u rodičov.

Aj v tomto prípade ale platí, že ak majú formálne bývanie u rodičov, fakticky títo mladí ľudia samostatní nie sú – ich závislosť na rodičovskej domácnosti je minimálne formálna, čo ale zahŕňa aj nesamostatnosť v platení za energie, smeti, miestne dane a podobne.

 

Dôvody, pre ktoré ľudia ostávajú s rodičmi

Mladí Slováci ostávajú s rodičmi príliš dlho v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, poukázali na to štatistiky Eurostatu. Okrem vyššie zmieneného kontextu nemožnosti prehlásenia prechodného pobytu prichádzajú do úvahy aj ďalšie dôvody, pre ktoré sa mladí ľudia nechcú, nevedia alebo nemôžu osamostatniť od rodičov. Uveďme si tie najčastejšie, najbežnejšie:

  • nemajú zamestnanie ani príjem, za ktorý by si prenajímali vlastné priestory;
  • vyhovuje im „mamahotel“ –  starostlivosť a komfort, ktorý im poskytujú rodičia;
  • neboli vedení k samostatnosti a ešte stále si jej potrebu neuvedomili;
  • čakajú na sobáš alebo nemajú partnera;
  • majú príjem, ale aj tak nespĺňajú podmienky pre získanie úveru na bývanie, hypotéky;
  • tvrdia, že radšej budú šetriť na vlastné bývanie, obyčajne však bez reálneho plánu, cieľov;
  • zvykli si žiť vo viacgeneračných domácnostiach, pretože ich k tomu tak rodina viedla;
  • starajú sa o chorých alebo starých rodičov, príp. iných členov domácnosti.

 

Často sa v praxi stretávame s tvrdeniami mladých ľudí, že nebudú platiť banke peniaze, že si ich radšej našetria, počas toho budú žiť v prenájme alebo u rodičov a tak vyhrajú nad systémom. Správnosť tohto prístupu je otázna, predovšetkým v čase extrémne nízkych úrokov hypoték s možnosťou dlhej doby fixácie.

Dôvody, pre ktoré sa mladí ľudia formálne alebo prakticky neosamostatnia od rodičov, sú rôzne a každý mladý človek na to má svoje argumenty. Jedným z tých najčastejších býva aj to, že radšej budú pomáhať rodičom tým, že zostanú doma – lenže osamostatnenie sa a pomoc rodičom sa nevylučujú, ba naopak – veď iba ten sa vie skutočne postarať o iných, kto sa vie postarať predovšetkým sám o seba.

 

Mladí sú slabí v domácich prácach, mnohí ani nevlastnia náradie či nevedia opraviť záchod

Môžu mať Slováci švajčiarsky dôchodok? Dnešní mladí áno, ale čaká ich náročné obdobie

 

 

 

Prečítajte si aj:

Ako hodnotíte tento príspevok?

Priemerné hodnotenie 4.5 / 5. 2