Mileniáli sú vraj leniví, netrpezliví a rozmaznaní. Je to tak?
Vraj sú leniví, nesústredení, vychovávaní v luxuse a s vedomím, že za nich všetko vyriešia rodičia. Je to tak naozaj? Skutočne sú takzvaní mileniáli horší ako ich rodičia a predkovia?
Vraj sú leniví, nesústredení, vychovávaní v luxuse a s vedomím, že za nich všetko vyriešia rodičia. Je to tak naozaj? Skutočne sú takzvaní mileniáli horší ako ich rodičia a predkovia?
Uteká mladým ľuďom vlak iba preto, lebo sa nevedia vzdať návykov, ktoré nadobudli výchovou a rýchlo sa meniacim svetom?
Všetci mladí sú horší? Áno, tvrdili to vždy.
Existuje pojem, ktorý sa volá juvenoia. Možno vám nič nehovorí, no nepochybne je vám veľmi blízky.
Naši otcovia vedeli nepomerne viac ako my, pokiaľ ide o zručnosť v domácich prácach – to si myslia oni. A ich otcovia si mysleli to isté. Dojem, že každá nová generácia je horšia a horšia, je fenomén, ktorý má aj názov. Juvenoia.
Možno aj napriek tomu vedomiu (alebo paradoxne s ním) americký spisovateľ, motivačný rečník a marketingový špecialista Simon Sinek pred tromi rokmi pomerne vášnivo a kontroverzne porozprával o svojom názore na generáciu mileniálov. Sám za nich považuje ľudí, ktorí sa narodili po roku 1984 a podľa jeho názoru majú hneď niekoľko spoločných vlastností, medzi ktoré považuje lenivosť, nesústredenosť či príliš vysoké nároky:
„Dôvodom je to, že im stále niečo chýba. Z vlastnej skúsenosti viem, že ide o akési štyri piliere. Štyri veci, štyri charakteristiky. Sú nimi výchova, technológie, netrpezlivosť a pracovné prostredie.
Veľa ľudí z generácie oných mileniálov bola v detstve, podľa ich vlastných slov, nevhodne vychovaných. Rodičia im stále opakovali, že sú výnimoční a že keď budú chcieť, môžu mať, čo si zaumienia. Niektorí z nich sa dostali do výberových tried len preto, že si ich rodičia sťažovali, alebo dostávali jedničky len preto, aby dali ich rodičia učiteľom izbu. Niektorí dostali medaily za účasť. Medaila za to, že boli poslední. Tým ale samozrejme stráca hodnotu medaily tých, ktorí si ju zaslúžili, a človek, čo skončil posledný, sa cíti trápne, pretože vie, že si ju nezaslúžil. Takže sa nakoniec cíti horšie. Títo ľudia zvyčajne doštudujú, nastúpi do práce, vyrazia do skutočného sveta a zrazu zistia, že nie sú výnimoční, že mama im povýšenie nevydupe … že za posledné miesto nič nedostanú a že nemôžu mať, čo si zaumienia. A zrazu sa nestačia čudovať.
… A tí ľudia za to nemôžu, nie je to ich vina. Boli im rozdané zlé karty,“ tvrdí vo svojom monológu Sinek.
Vyhneme sa kritike týchto názorov, hoci na každý argument by sme nepochybne našli protiargument a určite by sme neradi schádzali do zovšeobecňovania, ku ktorému má tento rozhovor silnú tendenciu. No napriek tomu stojí za vypočutie, pretože prezrádza niečo o určitej skupine mladých ľudí a tom, ako si zvykli na instantné uspokojovanie svojich potrieb.
Mladí môžu napredovať, pomôcť im ale musia tí lepší a skúsenejší
Úspech v obchode či zamestnaní nepochybne nie je tým, čo by mali mladí ľudia považovať za jediný životný cieľ. Lenže ak chceme vytvoriť lepšie Slovensko, musíme mladých a perspektívnych ľudí viesť k tomu, aby do svojho hodnotového rebríčka zaradili aj vyššie priority, ktoré presahujú ich osobný život.
A šikovných, mladých, perspektívnych a ambicióznych ľudí u nás máme dosť, obyčajne sa však stratia v dave všednosti, ktorý ich prinúti vzdať sa veľkých snov a nádeje na lepšiu budúcnosť, lepší život, lepšiu krajinu.
V Spojených štátoch existuje tradícia súkromného podnikania a tiež cieleného vedenia mladých ľudí k úspechu stáročia, čo sa prejavuje v každodennom živote. Nebyť amerických podnikateľov a ich cielene vybraných nasledovníkov, naše životy by boli v mnohých ohľadoch komplikovanejšie – už len pre nedostatok kvalitných počítačov, softvéru a služieb.
Slovensko túto tradíciu podnikania a učenia sa od lepších ešte len buduje, no cielene a so zanietením. Zodpovednosť za túto náročnú úlohu na svoje plecia nevzali štátni predstavitelia a štátne aparáty, ale jednotlivci, ktorí majú za sebou roky úspešného obchodovania či manažmentu.
Platforma pre osobnostný rozvoj
CLUB30 (www.club30.sk) je projekt, ktorý má za cieľ vytvoriť kompaktnú a spoľahlivú platformu pre práve takéto vzdelávanie mladých ľudí. Vybrané osobnosti z podnikateľského prostredia sa zaviazali, že zadarmo formou stáží a priebežného vzdelávania ukážu mladým ľuďom, na čo sa majú sústrediť, ako systematicky pracovať na vlastnej budúcnosti, ako pracovať so sebou i ostatnými ľuďmi. Základom je nielen komunikácia, ale aj uvedomenie si vlastnej hodnoty.
„Naším cieľom nie je nahradiť tradičné vzdelanie,“ uvádza Club30 na svojich stránkach. „Naším cieľom je doplniť vzdelanie o praktické skúsenosti a pomôcť odhaliť seba samého. To, čo člena charakterizuje, v čom je jedinečný.“
Ako Club30 ďalej uvádza, jeho zámerom nie je nútiť každého, aby sa stal podnikateľom, ale identifikovať mladých, šikovných a ambicióznych ľudí, ktorí majú chuť zmeniť svet.
Mladí sú slabí v domácich prácach, mnohí ani nevlastnia náradie či nevedia opraviť záchod
Pôvodne vydané 12. novembra 2020
