GDPRTáto stránka používa bezpečnostný certifikát SSL, zabezpečené pripojenie HTTPS, technológiu cookies, monitoruje návštevnosť a cieli reklamu.Cookies a sledovanie môžete vypnúť
Enviro a eko Lifestyle

Vyhadzujeme a kupujeme nové. Čo je zlé na fast fashion?

  • 5 júla, 2021
  • 5 min read
Vyhadzujeme a kupujeme nové. Čo je zlé na fast fashion?

Ako je možné, že je v pár eurách zahrnutá ľudská práca, materiál, doprava cez pol sveta a reťazce rýchlej módy napriek nízkym cenám zostávajú v zisku? Bude móda niekedy úplne ekologická a udržateľná? Čo môžeme pre to spraviť my? Odpovede nájdeme v samotnej podstate módneho priemyslu, ako aj v pochopení nášho nákupného správania.

Túžba byť trendy

Móda sa mení. Čo je tento rok in, o rok bude out. Zmena je základom prežitia módneho priemyslu. Hoci to tak vždy bolo, v súčasnosti nemáme štyri kolekcie do roka, ale vitríny obchodov sa menia takmer každý druhý týždeň. S každou ďalšou sezónou nás v obchodoch lákajú nové veci. Akoby kričali: „Kúp si ma.“

Staré oblečenie putuje do výpredaja, aby uvoľnilo miesto novým kúskom. Buď sa predá alebo vyhodí, to je rýchla móda. Americká agentúra pre ochranu životného prostredia odhaduje, že v roku 2017 skončilo na skládkach 10,2 milióna ton textilu, zatiaľ čo ďalších 2,9 milióna ton bolo spálených.

Práve rýchla móda priniesla najnovšie trendy strednej triede a zároveň zásadne zmenila nákupnú mentalitu. Konzument 21. storočia sa nepýta, či potrebuje 10 nových tričiek alebo koľko mu vydržia. Nezáleží mu na tom, pretože sú lacné a keď budú zlé, nebude mu ich ľúto vyhodiť.

Éra rýchlej módy

Podľa Európskej hospodárskej komisie OSN (UNECE) sa výroba odevov medzi rokmi 2000 až 2014 zdvojnásobila. Priemerný spotrebiteľ začal nakupovať o 60% viac oblečenia než tomu bolo pred pätnástimi rokmi. Napriek tomu nám prakticky každý kus oblečenia nevydrží v skrini ani spolovice tak dlho, ako tomu bolo kedysi.

Neustála produkcia oblečenia v krajinách s lacnou pracovnou silou pre uspokojenie konzumentov západného sveta spôsobuje, že práve móda znečisťuje planétu viac než medzinárodné lety a lodná doprava dohromady. Podľa UNECE, módny priemysel produkuje 20 % globálnej odpadovej vody a 10 % globálnych emisií uhlíka.

Cena nášho komfortu

Továreň v Indonézii. Zdroj: unsplash.com

Čína, India, Bangladéš, továrne na výrobu oblečenia sú od nás vzdialené tisícky kilometrov. Rovnako vnímame ekologické dopady, ako vzdialený problém, niečo čo sa nás netýka. Ľudia, ktorí šijú naše oblečenie, ich deti a rodiny, ktoré žijú v blízkosti tovární pociťujú dopady znečistenia už teraz. Rakovina, časté kožné a respiračné ochorenia, ktorých liečbu si väčšinou nemôžu dovoliť.

Nízka cena, vďaka ktorej si my môžeme kupovať viac oblečenia, priamo súvisí s nízkou mzdou. Kampaň Fashion Checker uvádza, že až 93% značiek neplatí svojim pracovníkom ani životné minimum. Továrne sú častokrát presúvané a umiestnené do krajín s najlacnejšou pracovnou silou, aby spoločnosť dosiahla čo najväčší zisk.

„Z fabriky nedostávam výplatnú pásku. Tvrdo pracujeme, aby sme vyrobili tieto šaty. Pracujeme 12 hodín denne, cez špičku až 24 hodín,“ vyjadrila sa portál Fashion Checker pracovníčka z Indie.

Udržateľná len na oko?

Hoci sa väčšina popredných fast fashion značiek snaží zaviesť určité zmeny, ktoré by mohli viesť k zlepšeniu situácie, napríklad balenie objednávok do recyklovateľných plastov alebo využívanie organickej bavlny takmer polovica dámskeho oblečenia predávaného na britských online portáloch  je vyrábaná z nových plastov.

„Stále však existuje zásadný problém s obchodným modelom rýchlej módy, kde sú príjmy založené na predaní čo najväčšieho množstva produktov, a preto musia maloobchodníci neustále ponúkať nové kolekcie. Bolo by nereálne očakávať, že spotrebitelia zrazu prestanú nakupovať vo veľkom,“ pre UNEP vysvetľuje Patsy Perry, odborná asistentka pre marketing módy na univerzite v Manchestri.

Ako môžeme prispieť k zlepšeniu situácie my? Tvrdenie, že ekológia je len pre bohatých je mýtus. Ak sa pri kupovaní oblečenia uskromníme, pomôžeme nielen planéte, ale aj ušetríme.

Nakupujme menej

„V podstate najdôležitejšie je nakupovať menej,“ pre BBC sa vyjadrila ekologická aktivistka Tolmeia Gregory. Tvrdí, že sa musíme zbaviť celej kultúry nakupovania oblečenia pre konkrétne príležitosti, ako sú párty alebo oslavy.

Nakupovať len oblečenie, ktoré skutočne potrebujeme je najekologickejšie, najekonomickejšie a zároveň aj najťažšie. Ak sa rozhodneme kupovať nové oblečenie, dbajme na kvalitu, udržateľnosť ale aj pôvod oblečenia.

„Hľadám konope, ľan alebo organickú bavlnu, ktorá spĺňa Globálny štandard pre organický textil alebo Iniciatíva za lepšiu bavlnu – aj keď nie sú dokonalé,“ vysvetľuje.

Ak na nákup, tak do sekáča

Doba, kedy boli secondhandy pre chudobných je už dávno preč. Ak chceme nakupovať ekologicky, najlepšie je využiť už nosené oblečenie. Týmto spôsobom neprispievame k produkcii nového oblečenia a šetríme prírodné zdroje. Oblečenie, ktoré sa nám už nepáči, môžeme dať prešiť- teda upcyklovať a vyrobiť z neho trendy kúsky.

„Použité oblečenie dáva odevom druhý život a spomaľuje cyklus rýchlej módy,“ hovorí Fee Gilfeather, odborník na udržateľnú módu v charite Oxfam, „takže by som povedal, že secondhand je vlastne jedným z riešení problému nadmerného konzumu.“

About Author

Maria Mihalikova

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.