V dňoch 9. novembra až 10. novembra 1938 pri incidente známom ako „Kristallnacht“ nacisti v Nemecku podpálili synagógy, vandalizovali židovské domy, školy a podniky a zabili takmer 100 Židov. Po Krištáľovej noci, nazývanej aj „Noc rozbitého skla“, bolo zatknutých a poslaných do nacistických koncentračných táborov približne 30 000 židovských mužov.
Nemeckí Židia boli vystavení represívnej politike od roku 1933, keď sa vodca nacistickej strany Adolf Hitler stal nemeckým kancelárom. Pred Krištáľovou nocou však bola táto nacistická politika primárne nenásilná. Po Krištáľovej noci sa podmienky pre nemeckých Židov čoraz viac zhoršovali. Počas druhej svetovej vojny Hitler a nacisti implementovali takzvané „konečné riešenie“ toho, čo nazývali „židovský problém“, a vykonali systematické vraždenie asi 6 miliónov európskych Židov.
Hitler a antisemitizmus
Čoskoro potom, čo sa Adolf Hitler v januári 1933 stal nemeckým kancelárom, začal zavádzať politiku, ktorá izolovala nemeckých Židov a vystavila ich prenasledovaniu. Hitlerova nacistická strana, ktorá sa hlásila k extrémnemu nemeckému nacionalizmu a antisemitizmu, okrem iného nariadila bojkotovať všetky židovské podniky a všetkých Židov prepustiť zo štátnych úradov.
V máji 1933 boli spisy židovských a iných „nenemeckých“ autorov spálené na spoločnej ceremónii v berlínskej opere. Do dvoch rokov nemecké podniky verejne oznámili, že už neslúžia Židom. Norimberské zákony prijaté v septembri 1935 stanovili, že iba Árijci môžu byť plnoprávnymi nemeckými občanmi. Okrem toho sa pre Árijcov a Židov stalo nezákonné sobášiť sa alebo mať mimomanželský styk.
Napriek represívnemu charakteru týchto politík bolo prenasledovanie Židov počas väčšiny roku 1938 predovšetkým nenásilné. V noci 9. novembra sa to však dramaticky zmenilo.
Od obťažovania k násiliu
Na jeseň roku 1938 sa Herschel Grynszpan, 17-ročný etnicky poľský Žid, ktorý žil niekoľko rokov vo Francúzsku, dozvedel, že nacisti vyhnali jeho rodičov do Poľska z nemeckého Hannoveru, kde sa Herschel narodil a jeho rodina žila roky. Ako odvetu zastrelil rozrušený tínedžer 7. novembra 1938 v Paríži nemeckého diplomata Ernsta vom Ratha. Rath na následky zranení o dva dni neskôr zomrel a Hitler sa zúčastnil na jeho pohrebe.
Joseph Goebbels, nacistický minister pre verejnú osvetu a propagandu, sa okamžite chopil atentátu, aby priviedol Hitlerových priaznivcov do antisemitského šialenstva.
Výsledkom tohto hnevu bola Krištáľová noc.
Od neskorých hodín 9. novembra až do nasledujúceho dňa nacistické davy podpálili alebo inak zdemolovali stovky synagóg po celom Nemecku a poškodili, ak nie úplne zničili, tisíce židovských domov, škôl, podnikov, nemocníc a cintorínov. Nacistickí predstavitelia nariadili nemeckým policajtom a hasičom, aby nerobili nič, zatiaľ čo nepokoje zúrili a budovy horeli, hoci hasiči mali povolené uhasiť požiare, ktoré ohrozovali majetok vo vlastníctve Árijcov.
Bezprostredne po Krištáľovej noci boli ulice židovských komunít posiate rozbitým sklom zo zdemolovaných budov, z čoho vznikol názov Night of Broken Glass. Nacisti považovali nemecko-židovskú komunitu zodpovednú za škody a uložili kolektívnu pokutu 400 miliónov dolárov.
Okrem toho bolo viac ako 30 000 židovských mužov zatknutých a poslaných do koncentračných táborov Dachau, Buchenwald a Sachsenhausen v Nemecku.
Reakcia USA na Krištáľovú noc
15. novembra 1938 Franklin D. Roosevelt, americký prezident, reagoval na Krištáľovú noc prečítaním vyhlásenia pre médiá, v ktorom ostro odsúdil narastajúcu vlnu antisemitizmu a násilia v Nemecku. Odvolal aj Hugha Wilsona, svojho veľvyslanca v Nemecku.
Napriek tomu, že Roosevelt odsúdil nacistické násilie, USA odmietli zmierniť imigračné obmedzenia, ktoré vtedy mali, obmedzenia, ktoré bránili masám nemeckých Židov sťahovať sa do USA.
Budíček nemeckým Židom
Násilie Krištáľovej noci upozornilo nemeckých Židov na to, že nacistický antisemitizmus nie je dočasný problém a bude sa len zintenzívňovať. V dôsledku toho mnohí Židia začali plánovať útek zo svojej rodnej krajiny. Niektoré prípady dopadli pre Židov úspešne, no história píše mnoho príbehov, kde nebolo možné utiecť a ich osudy boli po Krištáľovej noci spečatené.
Budíček pre Nežidov
Nie všetci, ktorých zasiahla Krištáľová noc, boli aktívni Židia. Edith Stein, nemecká filozofka a mníška, sa narodila ako Židovka, ale konvertovala na katolicizmus. V roku 1933 bola prijatá do karmelitánskeho kláštora v Kolíne nad Rýnom a prijala meno Teresa Benedicta a Cruce. Pridala sa k nej jej staršia sestra Rosa, ktorá sa tiež stala katolíčkou.
Po Krištáľovej noci opustili Nemecko a presídlili sa do karmelitánskeho kláštora v holandskom Echte. V roku 1942, keď Nemci začali deportovať Židov z Holandska, Edith Steinová úspešne požiadala o vízum, ktoré by jej umožnilo presťahovať sa do kláštora v neutrálnom Švajčiarsku. Rosa však nemohla získať vízum a Edith odmietla opustiť Holandsko bez nej.
V auguste 1942 nacisti obe ženy zatkli a poslali do koncentračného tábora v Amersfoorte v Holandsku. Krátko nato ich poslali do tábora smrti Auschwitz-Birkenau, kde zahynuli v plynovej komore. V roku 1987 bola Edith Steinová blahorečená ako katolícka mučeníčka pápežom Jánom Pavlom II.
Podmienky po Krištáľovej noci
Krištáľová noc znamenala bod obratu smerom k násilnejšiemu a represívnejšiemu zaobchádzaniu so Židmi zo strany nacistov. Koncom roku 1938 mali Židia zakázaný vstup do škôl a na väčšinu verejných miest v Nemecku.
Pokiaľ ide o Herschela Grynszpana, ktorého zastrelenie nemeckého diplomata použili nacisti ako zámienku na spáchanie násilia v Krištáľovej noci, jeho osud zostáva záhadou. Je známe, že bol uväznený v parížskom väzení a neskôr prevezený do Nemecka. Podľa niektorých správ bol Grynzpan nakoniec popravený nacistami. Iné zdroje však tvrdia, že prežil vojnu a usadil sa v Paríži, kde sa oženil a založil si rodinu pod falošným menom.
