KLIMATICKÁ KRÍZA

Osud rozvojových krajín stojí v rukách špeciálneho fondu, má sa postarať o klimatické škody

Hlavnými prispievateľmi by mali byť Spojené štáty americké, Európska únia či Veľká Británia.
Dočasne ho bude spravovať Svetová banka.

Rodáčka z Kysúc, ktorá žije v Trnave. Písanie je jej blízke od strednej školy, pričom už tretí rok študuje na fakulte masmediálnej komunikácie. Od októbra 2021 pôsobí ako stážistka v denníku SME. Okrem toho pôsobila ako redaktorka v Startitupe, aktuálne píše pre UnitedLife. Vo voľnom čase nepohrdne ani poéziou.

Prognóza Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu z roku 2021, ktorá sa týkala masívneho oteplenia v nasledujúcom desaťročí, naberá na realite. Počas letných mesiacoch sa zaznamenalo viacero požiarov v dôsledku vysokých teplôt, ktoré každoročne naberajú na intenzite.

Ako sme informovali v našom predošlom článku, jednou z najviac postihnutých oblastí bola Kanada, kde úrady na ochranu životného prostredia začiatkom júna zaevidovali 416 aktívnych požiarov. Stovky z nich sa klasifikovali ako nekontrolovateľné, v dôsledku čoho hasičské posádky museli ustúpiť.

Výnimku netvorí ani nedostatok pitnej vody. Ako dodávame v našom článku, krízová situácia sa hlási v Uruguaji, kde takmer úplne vyschla jediná sladkovodná nádrž. Kým u nás prístup k vode považujeme za samozrejmosť, na danom území viac ako polovica obyvateľov nemá prístup k bezpečnej vode z vodovodu.

Touto krajinou to však nekončí. Podľa štatistík až 450 miliónov detí žije v oblastiach s nedostatkom pitnej vody na uspokojenie každodenných základných potrieb. Svedčí o tom aj percentuálna miera prírodných katastrof súvisiacich s vodou poukazujúca na to, že počas rokov 2001 až 2018 vykazovala 74 %.

INZERCIA

Narastajúce teploty sa prejavia aj budúci rok, na ktoré bude mať podľa odborníkov značný vplyv jav El Niño. K jeho vyvrcholeniu má prísť už koncom roka. V dôsledku toho sa apeluje na riziko zničenia alebo kontaminácie celých zásobníkov vody, čo môže mať vplyv na vznik pandémií cholery či týfusu.

Fond pre rozvojové krajiny

Síce chudobnejšie krajiny sa na klimatickej kríze podieľajú najmenej, aj cez to si odnášajú najväčšie škody jej dopadu. Na základe toho má vzniknúť nový fond pre ich nápravu, uvádza portál Czechcrunch. Fungovať bude na princípe toho, že vyspelé krajiny ponúknu podporu rozvojovým.

klimatické škody v rozvojových krajinách

Až 450 miliónov detí žije v oblastiach s nedostatkom pitnej vody. Zdroj: pexels.com

Prvé kroky sa prostredníctvom členských štátoch OSN podnikli už počas minulého roka na klimatickej konferencii COP27 v Egypte. Konkrétna podoba fondu by sa mala schváliť za mesiac.

Doposiaľ prebehlo päť rokovaní, ktoré slúžili na to, aby sa zástupcovia jednotlivých krajín dohodli, kto bude do fondu prispievať a aká inštitúcia bude na neho dohliadať. Posledná schôdzka sa uskutočnila na začiatku novembra v Abú Dhabí, v dôsledku čoho sa dohodli kľúčové opatrenia.

„V rozhodnutí sú podrobne popísané pravidlá riadenia fondu. Jeho účelom je pomáhať rozvojovým krajinám, ktoré sú zraniteľné voči nepriaznivým účinkom zmeny klímy, a reagovať na hospodárske a nehospodárske straty a škody, ktoré sú s tým spojené, vrátane poveternostných javov a pomaly nastupujúcich udalostí,“ približuje pre Czechcrunch hovorkyňa českého ministra životného prostredia Lucia Ješátková.

Na základe toho sa financie určia na nápravu čoraz viac intenzívnejšieho sucha, ale aj záplav, požiarov a ďalších dopadov globálnej klimatickej zmeny.

Nedoriešené otázky

Síce posledné rokovanie dopadlo úspešné, o niektorých bodoch sa ešte definitívne nerozhodlo. Jednou z primárnych otázok je, kto bude fond dlhodobo obsluhovať tak, aby bol nezávislý. Dočasným správcom podľa posledných rozhovorov by sa mala stať Svetová banka.

klimatické škody v rozvojových krajinách

Mnohé krajiny v dôsledku vysokých teplôt trpia dlhými obdobiami sucha. Zdroj: pexels.com

Rada rozvojových krajín však na to reagovala nie príliš pozitívne, v dôsledku čoho použila argument súvisiaci s pomalou reakciou banky na minuloročné povodne v Pakistane.

Podľa informácií britského denníka The Guardian sa doposiaľ nestanovila ani pevná suma, ktorú by mal fond vyplatiť.

Ďalšia podoba sa bude schvaľovať na nasledujúcej klimatickej konferencii COP28, ktorá sa uskutoční v Dubaji medzi novembrom a decembrom. Pokiaľ by stanovený plán niektoré spolupodieľajúce sa krajiny nechceli podporiť, existuje šanca ďalších rokovaní.

Kto bude prispievať?

Rozvojové krajiny vyjadrili kľúčové ústupky týkajúce sa napríklad toho, že fond môže byť dočasne spravovaný Svetovou bankou. Zároveň rozvinuté krajiny súhlasili s ich hlavným darcovstvom. V prípade ostatných budú môcť príspevky fungovať na báze dobrovoľnosti.

Najväčšími prispievateľmi by mali byť Spojené štáty americké, Európska únia či Veľká Británia. V prípade Číny alebo Indie sa vyskytuje niekoľko otáznikov, nakoľko aj cez ich najväčšie ekonomiky na svete sa nepovažujú za vyspelé krajiny.

klimatické škody v rozvojových krajinách

Viaceré krajiny kvôli vplyvom klimatickej zmeny sú zasiahnuté s obrovskými škodami. Zdroj: pexels.com

„Fond by mal byť zároveň schopný prijímať príspevky z najrôznejších zdrojov,“ dodáva Ješátková. Jedným z nich je napríklad filantropia.

Riadenie a kontrolu fondu bude mať pod sebou správna rada, ktorá bude zodpovedná aj za strategický smer, ktorým sa bude organizácia uberať. Tvoriť ju má 26 členov, pričom bude môcť rozhodovať aj o poskytovaní malých grantov pre jednotlivé komunity.

Pokračujte na ďalší príspevok »