Komentár

Nerobíme dosť, aby sme naplnili svoje ekologické ambície, emisie CO2 stále rastú

Správa OSN hovorí, že svet musí strojnásobiť agresivitu svojich záväzkov v oblasti klímy, aby zabránil environmentálnemu kolapsu.
Vydané 27. novembra 2019 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , , , , , , , ,

Takto pred dvomi mesiacmi bolo v New Yorku nesmierne horúco, avšak nie kvôli počasiu. Keď sa svetoví lídri zišli v sídle Organizácie Spojených národov na summite o zmene klímy, boli poznačení emotívnym prejavom ekologickej aktivistky Grety Thunbergovej. Tá vyzvala k oveľa agresívnejšiemu postupu dekarbonizácie ľudskej spoločnosti na životné prostredie.

Toto nie je samit o klimatických rokovaniach, mali sme dosť prednášok. Toto je samit o zmene klímy, “uviedol počas úvodných prejavov generálny tajomník OSN António Guterres. „Vstupenkou sem nie je krásna reč, ale konkrétna akcia,“ dodal.

Na samite sa uprednostnili krajiny, ktoré sa najviac snažia splniť svoje záväzky parížskej klimatickej dohody z roku 2016. To znamenalo, že predstavitelia Saudskej Arábie, Japonska a USA nezískali na pódiu žiadny čas. Boli vylúčení spomedzi najväčších prispievateľov z dôvodu nedostatočného záväzku znižovania emisií alebo kvôli priamemu vykonávaniu politík, ktoré aktívne podkopávajú parížsku dohodu.

Prezident Donald Trump napokon prezentoval svoj nezáujem o uvedené témy aj tým, že samitu venoval iba pätnásť minút svojho času. Ten v čase konania konferencie vyzýval k debate na tému ochrany náboženskej slobody; nakoniec sa však prekvapivo spolu s viceprezidentom Mikeom Penceom objavili aj na klimatickej konferencii.

Tón klimatického summitu bol naliehavý. Krajiny sa v parížskej dohode zhodli na vykonávaní krokov, ktoré povedú k zníženiu emisií skleníkových plynov. Lenže už v roku 2016, keď bola parížska dohoda formálne podpísaná, bolo jasné, že tieto kroky nezodpovedajú realite globálneho otepľovania, ktoré nielen vzrastá, ale sa aj zrýchľuje. Je to práve ten takzvaný „bod zlomu“, po ktorom sa prudko zrýchľuje dopad zmeny klímy. Doteraz však významné industrializované krajiny tento fakt nezohľadňovali.

INZERCIA

Produkcia CO2 naďalej rastie aj napriek záväzkom

Od roku 2016 svetové emisie uhlíka naďalej rastú. V minulom roku USA, ktoré sú druhým najväčším prispievateľom k emisiám skleníkových plynov po Číne, zaznamenali najväčší nárast emisií CO2 od roku 2010. Tento rok Svetová meteorologická organizácia OSN vydala správu, ktorá preukázala, že globálne emisie oxidu uhličitého z fosílnych palív v minulom roku vzrástli o 2 percentá a dosiahli historicky najvyššie hodnoty. Správa uvádza, že ak budú emisie naďalej rásť týmto tempom, okolo roku 2030 sa teplota planéty zvýši o 1,5 °C. Na papieri to neznie ako veľké číslo, lenže pre život na Zemi môže mať fatálne následky.

A čo je ešte horšie, v správe sa dospelo k záveru, že súčasné reálie povedú k zvýšeniu teploty o 2,9 až 3,4 °C do roku 2100. Ak chcete mať nádej, že splníme cieľ zastaviť teploty ešte pred dosiahnutím 2 °C, „súčasnú úroveň ambícií musíme zhruba strojnásobiť.“ Udržanie priemeru teploty pod preferovaným (ale stále problematickým) prahom 1,5 °C je „technicky možné“, uvádza sa v správe, vyžaduje si však rýchlu globálnu mobilizáciu, ktorá v ľudskej histórii nemá obdobu.

Inzercia

Vzhľadom na túto medzeru v emisiách mnohé krajiny zvyšujú svoje záväzky. Na septembrovom summite OSN diskutovala kancelárka Angela Merkelová o tom, ako Nemecko do roku 2038 postupne vyradí všetky svoje uhoľné elektrárne. Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová uviedla, že krajina prestala vydávať povolenia na prieskum ložísk na mori, do roku 2028 vysadí jednu miliardu stromov a do roku 2023 bude využívať iba elektrinu z obnoviteľných zdrojov.

Generálny tajomník OSN Guterres vyzval 60 krajín, aby sa do roku 2050 zaviazali k uhlíkovej neutralite. Iné krajiny, vrátane Číny, najväčšieho producenta emisií na svete, však svoje záväzky nesprísnili, hoci sa to očakávalo.

Rečníci na akčnom samite o klíme kládli osobitný dôraz na postupné vyraďovanie uhlia. Začiatkom tohto roka vyzval Guterres členské štáty, aby po roku 2020 neotvorili žiadne nové uhoľné elektrárne.

Ani to však pravdepodobne nestačí. Z prejavu aktivistky Grety Thunbergovej vyplýva, že aj keď všetky krajiny budú dodržiavať všetky svoje záväzky, dosiahnu tým iba 50-percentnú šancu, že sa rast teploty planéty zastaví na kritických 1,5 °C.

„Päťdesiat percent môže prijateľné pre vás,“ povedala Thunbergová delegácii OSN. „Ale pre nás jednoducho nie je prijateľné, aby sme museli žiť s následkami.“ Pod „my“ mala na mysli celú novú generáciu, ktorá bude musieť niesť ťarchu nesprávnych rozhodnutí, ignorancie a neschopnosti konať tej súčasnej generácie, ktorá je dnes pri moci.

Napriek tomu, že ani jeden z predstaviteľov zúčastnených štátov na samite o zmene klímy nehovoril s emocionálnou intenzitou Grety Thunbergovej, všetci uznali, že najlepší čas na zmenu klímy bol včera; druhý najlepší čas je dnes.

 

 

 

 

Zdroj: We Are Nowhere Close to Meeting Our Climate Goals 

Pokračujte na ďalší príspevok »



Fenomén

6 dôvodov, prečo zmenila televízia svet

  • Televízia od svojho vzniku zohrala nepopierateľnú úlohu v zmene spoločnosti a postupom času sa stala jedným z najvýznamnejších médií vôbec. Jej vplyv sa dotkol takmer každej oblasti ľudského života a ovplyvnil spôsob, ako vnímame svet okolo nás.
  • Televízory sa tak stali základným zariadením domácnosti a dnes sú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života.