Európski vedci pracujú na robotoch cítiacich bolesť. Majú na to dobrý dôvod.
Nastanú časy, keď budú roboty natoľko inteligentné a fyzicky vyspelé, že budú pre ľudstvo predstavovať hrozbu? Možno áno a chvíľami sa zdá, že verejnosť je o tom dokonca presvedčená.
Lenže aby sa „roboty“ zmenili na „roboti“ a začali pre ľudí predstavovať riziko, musia prejsť ešte veľmi dlhú cestu. V prvom rade sa budú musieť naučiť opravovať, predchádzať poškodeniam a najmä nadobudnúť akúsi ideu vlastnej nadradenosti. To je ale ten najdrastickejší scenár, tým reálnejším je skôr už dnes pozorovaný fakt, že roboty nahradzujú ľudí v službách a v priemysle.
„Keď im nechcete dať dušu, prečo im chcete dať utrpenie?“
– Helena (R.U.R., Karel Čapek)
Teplota a tlak. To sú dve veličiny, ktorými vieme cielene upravovať väčšinu materiálov, ale aj ich poškodiť. Aby sa roboty mohli stať plne autonómnymi a spoľahlivými, musia im vývojári vymyslieť systém ochrany pred týmito faktormi. A práve na to je potrebné zaviesť robotom bolesť alebo aspoň systém, ktorý bude vedieť opraviť poškodenia.
.
Projekt Európskej komisie vedený vedcami v Belgicku a Veľkej Británii sa zaoberá vývojom robotov, ktoré budú disponovať schopnosťou, ktorú by sme mohli nazvať aj citlivosť na bolesť. V skutočnosti však nebudú vnímať utrpenie, budú len vedieť registrovať poškodenie a následne ho opraviť.
Vedci vyvinuli polyméry, ktoré sa po poškodení dokážu obnovovať. Obnovenie jednotlivých vnútorných väzieb údajne trvá iba 40 minút a prostredníctvom senzorových vlákien vložených do polymérov robot zistí, kde sa vlastne poškodil. Novú technológiu vedci demonštrovali na robotickej ruke pripomínajúcej tú ľudskú.
Bram Vendarborght z bruselskej univerzity v oficiálnom prehlásení uviedol, že tento výskum mieri k významným inováciám v robotike.
„V uplynulých rokoch sme urobili prvé kroky pri vytváraní samoobnoviteľných materiálov pre roboty. V tomto výskume chceme pokračovať a predovšetkým zabezpečiť, aby roboty používané v našom pracovnom prostredí boli nielen bezpečnejšie, ale aj udržateľnejšie. Mechanizmus samočinnej opravy tohto nového druhu môže znamenať, že sa zložité a nákladné opravy raz stanú minulosťou, “ uviedol Vanderborght v tlačovej správe od University of Cambridge.
Thomas George Thuruthel z University of Cambridge v rovnakej správe uviedol, že tieto typy „samoliečiacich sa materiálov“ by mohli nájsť uplatnenie v modulárnej a vývojovej robotike, kde by bolo možné „recyklovať“ jedného robota a pretvárať ho podľa aktuálnej potreby, hovorí sa tiež o ich využití v medicíne.
