Máme sa začať obávať?

Európski vedci pracujú na robotoch cítiacich bolesť. Majú na to dobrý dôvod.

Robotika napreduje obrovskými skokmi vpred, do konca nasledujúcej dekády sa zrejme dočkáme hneď niekoľkých robo-revolúcií.

MAGIC TRAVEL, VisitMaldives.sk

Nastanú časy, keď budú roboty natoľko inteligentné a fyzicky vyspelé, že budú pre ľudstvo predstavovať hrozbu? Možno áno a chvíľami sa zdá, že verejnosť je o tom dokonca presvedčená.

Lenže aby sa „roboty“ zmenili na „roboti“ a začali pre ľudí predstavovať riziko, musia prejsť ešte veľmi dlhú cestu. V prvom rade sa budú musieť naučiť opravovať, predchádzať poškodeniam a najmä nadobudnúť akúsi ideu vlastnej nadradenosti. To je ale ten najdrastickejší scenár, tým reálnejším je skôr už dnes pozorovaný fakt, že roboty nahradzujú ľudí v službách a v priemysle.

 

Keď im nechcete dať dušu, prečo im chcete dať utrpenie?
– Helena (R.U.R., Karel Čapek)

 

Teplota a tlak. To sú dve veličiny,  ktorými vieme cielene upravovať väčšinu materiálov, ale aj ich poškodiť. Aby sa roboty mohli stať plne autonómnymi a spoľahlivými, musia im vývojári vymyslieť systém ochrany pred týmito faktormi. A práve na to je potrebné zaviesť robotom bolesť alebo aspoň systém, ktorý bude vedieť opraviť poškodenia.

.

Projekt Európskej komisie vedený vedcami v Belgicku a Veľkej Británii sa zaoberá vývojom robotov, ktoré budú disponovať schopnosťou, ktorú by sme mohli nazvať aj citlivosť na bolesť. V skutočnosti však nebudú vnímať utrpenie, budú len vedieť registrovať poškodenie a následne ho opraviť.

Vedci vyvinuli polyméry, ktoré sa po poškodení dokážu obnovovať. Obnovenie jednotlivých vnútorných väzieb údajne trvá iba 40 minút a prostredníctvom senzorových vlákien vložených do polymérov robot zistí, kde sa vlastne poškodil. Novú technológiu vedci demonštrovali na robotickej ruke pripomínajúcej tú ľudskú.

Bram Vendarborght z bruselskej univerzity v oficiálnom prehlásení uviedol, že tento výskum mieri k významným inováciám v robotike.

„V uplynulých rokoch sme urobili prvé kroky pri vytváraní samoobnoviteľných materiálov pre roboty. V tomto výskume chceme pokračovať a predovšetkým zabezpečiť, aby roboty používané v našom pracovnom prostredí boli nielen bezpečnejšie, ale aj udržateľnejšie. Mechanizmus samočinnej opravy tohto nového druhu môže znamenať, že sa zložité a nákladné opravy raz stanú minulosťou, “ uviedol Vanderborght v tlačovej správe od University of Cambridge.

Thomas George Thuruthel z University of Cambridge v rovnakej správe uviedol, že tieto typy „samoliečiacich sa materiálov“ by mohli nájsť uplatnenie v modulárnej a vývojovej robotike, kde by bolo možné „recyklovať“ jedného robota a pretvárať ho podľa aktuálnej potreby, hovorí sa tiež o ich využití v medicíne.

 

Volkswagen ARTEON

Čítajte aj ďalšie podobné články:

Najľahšia forma podnikania?

Zdieľanej ekonomike neujdeme. Je prirodzenou evolúciou modernej spoločnosti

17. augusta 2019

Netradičný ruský start-up

V Moskve už majú revolučný klub virtuálnej reality pre dospelých

15. augusta 2019

Najbohatšia rodina sveta

Rodina Waltonovcov zarobí každý deň 100 miliónov dolárov. Kde pramenia jej zisky?

14. augusta 2019