Cure: Chladný pohľad do temného vnútra ľudskej duše a film, ktorý obdivujú Martin Scorsese aj Bong Joon-ho

Cure je japonský psychologický triler z roku 1997, ktorý sa dá považovať za horor v najčistejšom slova zmysle. Režisér Kijoši Kurosawa v ňom zaujíma polohu nestranného pozorovateľa a diváka necháva sledovať odvíjajúce sa zločiny bez štipky empatie k obetiam či inej emocionálnej zainteresovanosti. Veľkým obdivovateľom filmu je americký velikán Martin Scorsese a vzor by si… Prečítať celé
Vydané 12. apríla 2023 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , , , , , , , , ,

Cure je japonský psychologický triler z roku 1997, ktorý sa dá považovať za horor v najčistejšom slova zmysle. Režisér Kijoši Kurosawa v ňom zaujíma polohu nestranného pozorovateľa a diváka necháva sledovať odvíjajúce sa zločiny bez štipky empatie k obetiam či inej emocionálnej zainteresovanosti. Veľkým obdivovateľom filmu je americký velikán Martin Scorsese a vzor by si mohli vziať viacerí jeho krajania. (Článok obsahuje spoilery.)

Cure (1997)

Tokio zachvátila séria ohavných vrážd a všetky obete majú na krku vyryté písmeno X. Páchateľ je zakaždým iný a polícia ho vždy nájde neďaleko miesta činu. Vrahovia sa bez okolkov priznávajú, hoci nemajú zjavný motív, nepamätajú si okolnosti ani to, čo ich k tomu viedlo – to jediné majú spoločné.

Prípady vyšetruje detektív Keniči Takabe, ktorý sa v súkromí stará o psychicky chorú manželku. Takabe v spolupráci so psychológom Sakumom príde na to, že páchateľov predsa len niečo spája. Krátko pred činom boli v kontakte s mužom Mamijom. Ten má extrémnu krátkodobú stratu pamäte, aspoň sa tak tvári, nevie, aký je deň, čas, kde sa nachádza, ako sa volá. Mamija neustále narúša Takabeho vypočúvanie otázkami o jeho živote. Takabeho to privádza do zúfalstva a postupne stráca pokoj a nadhľad, čoraz častejšie má násilné výbuchy hnevu.

Mesmerizmus

Takabe zistí, že Mamija študoval psychológiu a že sa zaujímal o hypnózu a mesmerizmus (učenie o živočíšnom magnetizme nazvané podľa zakladateľa, viedenského lekára F. A. Mesmera). Mamija v skutočnosti nemá problémy s pamäťou, ale je majstrom hypnózy, ktorý dokáže ľuďom vnuknúť kriminálne pohnútky pomocou opakujúcich sa zvukov, napríklad kvapkaním vody či plameňom zapaľovača.

Sakuma nájde v archíve videopásku so záhadným mužom, o ktorom sa predpokladá, že bol zakladateľom mesmerizmu v Japonsku. Koncom devätnásteho storočia zhypnotizoval ženu trpiacu hystériou, rukou jej pred očami naznačil písmeno X a ona neskôr zavraždila svojho syna spôsobom podobným terajším zločinom. Sakuma je presvedčený, že tie súvisia s udalosťami z minulosti a že Mamija je „misionár“ rituálnych vrážd.

Sakuma mimovoľne nakreslil písmeno X na stenu vo svojom byte a má halucinácie, že Takabe ho chce napadnúť. O niekoľko dní ho polícia nájde v byte mŕtveho a uzavrie to s tým, že spáchal samovraždu. Mamiju obvinia z navádzania na vraždu.

Sakuma (vľavo) a Takabe (vpravo). Zdroj: screenshot, YouTube

Vražedný odkaz pokračuje

Takabe fascinuje Mamiju, zrejme preto, že druhý menovaný ho nedokáže primäť k vraždeniu. Takabeho prenasledujú vízie s mŕtvou manželkou a čím viac skúma Mamiju, tým viac má pocit, že stráca rozum. V starostlivosti o manželku je čoraz bezradnejší a raz dokonca pomyslí na to, že by ju zavraždil. Pre jej zvláštne správanie a obavy o vlastné duševné zdravie sa rozhodne umiestniť ju do psychiatrickej nemocnice.

Mamijovi sa podarí utiecť a na úteku zavraždí lekára i policajta. Takabe ho vypátra v opustenom dome, kde ho zastrelí. Mamija však tesne pred smrťou stihne prstom pred Takabeho očami naznačiť písmeno X. Takabe nájde v opustenom dome starý fonograf s nahrávkou mužského hlasu, ktorý opakuje kryptický návod na hypnózu.

V psychiatrickej nemocnici nájdu Takabeho ženu mŕtvu na invalidnom vozíku a s vyrytým písmenom X na krku. V záverečnej scéne sedí Takabe, ktorému sa vrátila chuť do jedla, v reštaurácii. Čašníčka, ktorá ho obsluhovala, vzápätí vytiahne nôž a vražedný odkaz z fonografu sa šíri ďalej.

Mamija. Zdroj: screenshot, YouTube

Slávni obdivovatelia

Strašidelné, však? Martin Scorsese súhlasí: „Toto je jeden z najlepších filmov extrémne talentovaného Kijošiho Kurosawu. Je majstrom svetla, kompozície a tempa. Všetky tri zložky ovláda tak dokonale, že najmenšie gesto v rohu záberu vám spôsobí zimomriavky. Kurosawa nepracuje v hororovom žánri, jeho snímky vyvolávajú špecifický dojem hrôzy. Niekto sa objaví a nevieme, prečo prišiel a čo má za lubom. Realita je nedotknutá s výnimkou jedného či dvoch znepokojujúcich detailov, ktoré sa zvrhnú do násilia a iracionality. Cure je jeho najstrašidelnejší film. Sú tam zábery a momenty, ktoré vás budú prenasledovať ešte dlho po tom, ako ho dopozeráte. Neodporúčal by som ho slabším povahám, ale buďte odvážni, stojí to za to. Kurosawa je významný filmár.“

Martin Scorsese je nielen sám slávny režisér, no významne prispieva k objavovaniu a zachovaniu skrytých klenotov svetovej kinematografie, preto sa oplatí dať na jeho odporúčanie. V tomto názore nie je osamotený, režisér Bong Joon-ho z Kórejskej republiky, držiteľ troch Oscarov za Parazita (2019), zaradil v roku 2012 Cure do svojho rebríčka najlepších filmov všetkých čias. Ťažko sa hádať.

 

Zdroje: faroutmagazine.co.uk, bfi.org.uk, imdb.com, youtube.com
Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube

Pokračujte na ďalší príspevok »