Aktuálna mapa výskytu koronavírusu, počtu nakazených i vyliečených

Mapa požiarov

Amazonský prales stále horí a spolu s ním lesy na celom svete

Čítanie na 3 min. Lesné požiare patria k najväčším prírodným katastrofám.

Aktuálne dianie v Južnej Amerike stále nenasvedčuje tomu, že by sa v nasledujúcich dňoch situácia výrazne zlepšila. Na pomoc bola vyslaná armáda a zdá sa, že už aj brazílsky prezident Jair Bolsonaro si začína uvedomovať drastický dopad požiarov na krajinu. Lesné požiare síce nie sú v Amazónii ničím novým, ale rozsah súčasnej katastrofy je bezprecedentný. Obnova lesov bude trvať stovky rokov.

 

Amazónia a Sibír nie sú jediné

Požiar v Amazonskom pralese ale ani zďaleka nie je jediný. Na Sibíri horeli lesy s rozlohou 5,5 milióna hektárov (55 000 km2), pričom stále je aktívnych viac ako 70 požiarov. v štyroch sibírskych oblastiach (najmä v Krasnojarskej, Irkutskej a Magadanskej). Naďalej je v nich vyhlásený mimoriadny stav, hoci jednotlivé požiare pretrvávajú už tri mesiace.

Sibír bola zasiahnutá požiarmi v priam nevídanom rozsahu, čo sa prejavilo aj uvoľnení enormného množstva oxidu uhličitého do atmosféry. Oblak dymu mal údajne rozlohu až 5 miliónov štvorcových kilometrov. Len pre porovnanie, Slovenská republika má rozlohu 49 035 km2.

Tieto požiare sú nebezpečnejšie aj o to, že sa často vyskytujú na lokalitách neprístupných pre hasičskú techniku, s nedostatočnými resp. nevhodnými zdrojmi vody pre hasenie, vyžadujú si enormné nasadenie počtu ľudí, špeciálnej hasičskej a niekedy i leteckej techniky. (zdroj: Katrenova.S, 2006)

Počas požiarov vo svete pretrvávajúcich od júna podľa všetkého ľahlo popolom až 13,1 milióna hektárov zeme, pričom do atmosféry bolo uvoľnených viac ako 79 miliónov ton oxidu uhličitého. Podľa prepočtov takýto objem CO2 vyprodukuje 39 miliónov áut, avšak bez uvedenia časového obdobia.

Aktuálna mapa požiarov vo svete

Aby ste mali lepšiu predstavu o tom, ako momentálne vyzerá situácia s požiarmi vo svete, pozrite sa na túto interaktívnu mapu. Jedná sa mapu organizácie Global Forest Watch Fires a pohľad na ňu odhaľuje krutú realitu. Môžeme na nej vidieť, že veľká časť Sibíri je už uhasená, ale Rusko bojuje s ohňom aj naďalej.

Významnejšie lesné požiare sú na mape zvýraznené, môžeme sledovať niekoľko väčších závažnejších požiarov v Španielsku, Grécku, Taliansku, Nemecku, Bulharsku, Rumunsku, vo Francúzsku, ale aj v Južnej Afrike, Severnej Amerike či v Číne.

 

Niekoľko požiarov je aktuálne registrovaných aj na Slovensku, konkrétne v Bratislavskom kraji, pri Košiciach, v Dolnom Kubíne, pri Rajci či Jelšave.

 

Čo sa deje pri požiari lesa?

Horenie pri lesnom požiari sa dá charakterizovať ako horenie celého súboru organických materiálov, z ktorých je zložený lesný porast.

Keď v lese vypukne požiar, pôsobí na dreviny vyšší žiar a nastáva čiastočné alebo aj celkové odumieranie podkôrnych pletív, prípadne aj celého stromu. Živé bunky v lyku začínajú odumierať už pri teplote vyššej než 54 °C a pri teplote 80 – 150 °C dochádza k strate všetkej vody v pletivách i dreve.

Ak pôsobenie plameňa s teplotou 250 °C trvá dlhší čas, z dreva začnú unikať horľavé plyny a drevo sa samo zapáli pri teplote okolo 300 °C. Pri teplote nad 450 °C sa vznietia plyny, unikajúce z dreva už pri kontakte s vonkajším vzduchom a pri teplote nad 600 °C sa drevo samo stáva zdrojom horenia.

Teplota plameňa horiaceho dreva dosahuje 700 – 800 °C. Pri horení koruny ihličnatého stromu vznikajú teploty okolo 1 000 °C s výškou plameňa až 100 metrov. Pri horení ihličnatého lesa dosahuje teplota v plameni hodnotu až 1 300 °C.

Pri lesnom požiari dochádza k výmene plynov, čo celú situáciu ešte zhoršuje. Atmosferický vzduch vniká do pásma horenia a vytláča vzniknuté ohriate splodiny horenia, nakoľko vzniknuté ohriate splodiny horenia majú menšiu hustotu ako atmosferický vzduch.

Výmena plynov pri požiari je priamo úmerná ploche požiaru, teplote v pásme horenia a rýchlosti vetra, pričom pri lesných požiaroch môže byť výmena plynov až cez 15 metrov za sekundu. (zdroj: Katrenova.S, 2006)

 

Prečítajte si aj: