Ako technológie robia módu udržateľnejšou?

V poslednom desaťročí sa sociálnych sietí zmocnila módna revolúcia. Módnemu priemyslu už dávno bliká výstražné svetielko, preto musí akútne zapojiť inovatívne technológie nielen do procesu výroby. Technologické riešenia siahajú od biotechnologických textílií až po prediktívne analýzy. Ak sa spoja, môžu urobiť módu udržateľnejšou a transparentnejšou. Hashtag #sustainablefashion prudko vzrástol na popularite Udržateľnosť definuje súčasný duch… Prečítať celé

V poslednom desaťročí sa sociálnych sietí zmocnila módna revolúcia. Módnemu priemyslu už dávno bliká výstražné svetielko, preto musí akútne zapojiť inovatívne technológie nielen do procesu výroby.
Technologické riešenia siahajú od biotechnologických textílií až po prediktívne analýzy. Ak sa spoja, môžu urobiť módu udržateľnejšou a transparentnejšou.

Hashtag #sustainablefashion prudko vzrástol na popularite

Udržateľnosť definuje súčasný duch doby a zasahuje do všetkých aspektov života – najmä tým, čo nosíme. Spotrebitelia neustále ovplyvňujú módny priemysel. Požadujú zmenu paradigmy smerom k udržateľnosti, etickým praktikám a transparentnosti. Podľa údajov spoločnosti Heuritech hashtag na sociálnych sieťach #sustainablefashion prudko vzrástol na popularite, za 3 roky od roku 2018 o 1000 %.

Módny priemysel počúva a prechádza na tento nový štandard, aby uspokojil zákazníkov a získal si ich dôveru. Podľa správy o udržateľnosti Global Fashion Market Place je 82 % značiek presvedčených, že potrebujú udržateľný rozvoj podnikania a podporu inovácií. Uvedomili si, že marketing a všeobecné vyhlásenia spojené s greenwashingom nestačia. Postupne začínajú implementovať udržateľnosť do každého aspektu svojho podnikania, od materiálov, ktoré používajú, cez výrobné procesy až po recykláciu svojich produktov. A kľúčová vlastnosť? Technológia.

Moderné technológie a 3D návrhy tvoria budúcnosť módneho priemyslu. Zdroj: Pexels.com

Všetko sa začína od zdroja

Syntetické vlákna sú hlavným prispievateľom k znečisteniu.  Nielenže sú biologicky neodbúrateľné, ale pri ich výrobe je potrebné použiť nebezpečné chemikálie. Pri finálnom umývaní v konečnom dôsledku uvoľňujú škodlivé mikrovlákna do našich vodných systémov. Podobne ako polyester sú vyrobené z petrochemických látok, čiže sú závislé od fosílnych palív. Tie škodia životnému prostrediu kvôli emisiám metánu a CO2, narušeniu voľne žijúcich živočíchov a možnosti úniku ropy.

Očakáva sa, že dopyt po textíliách sa do roku 2050 celosvetovo viac než zdvojnásobí. Udržateľné riešenia preto rozhodujú. Odpoveď sa môže zdať jednoduchá  – najlepšou alternatívou sú predsa prírodné vlákna ako bavlna. Problémom je, že potrebujú veľké množstvo vody a pôdu.

INZERCIA

Dokážeme využiť aj surové mlieko, ktoré sa považuje za odpad

Sľubným riešením pre udržateľnejšie textílie je využitie biotechnológie. To zvyčajne zahŕňa aplikáciu vedy a technológie. Nimi vytvoríme rôzne druhy textílií s užitočnými vlastnosťami. Textílie môžu byť vyrobené z biologického odpadu a sú kombinované s existujúcimi vláknami pomocou chemických procesov. Príkladom toho je nemecká outdoorová značka VAUDE’s, ktorá používa plsť QMILK. Plsť QMILK je vyrobená z 20 % mlieka a 80 % vlny. Na výrobu plsti je vlna prepletená polymérnymi reťazcami mliečnej bielkoviny kazeínu – táto bielkovina je produkovaná surovým mliekom, ktoré je nepoužiteľné a bežne sa považuje za odpad.

Z recyklovaných materiálov dokážeme získať plnohodnotný produkt. Zdroj: Pexels.com

Inzercia

Baktérie, proteíny a koža z koreňov húb

Ďalšou aplikáciou biotechnológií na materiály sú textílie pestované v laboratóriu, ktoré využívajú baktérie, mycélium a proteíny. Príkladom materiálu pestovaného v laboratóriu, ktorý si získava na popularite, je mycélium. Je ním koža pestovaná z koreňovej štruktúry húb. Dá sa upravovať tak, aby sa pestovali určité textúry alebo vlastnosti. Nielen, že má nulový odpad, navyše je aj biologicky odbúrateľný.

Ďalšou sľubnou inováciou je AMSilk, ktorý využíva geneticky upravené baktérie na produkciu proteínu pavúčieho hodvábu, ktorý sa potom spriada do vlákien pre vytvorenie hodvábu. Jednou z výhod materiálov vyrobených v laboratóriu je, že sa dajú meniť na molekulárnej úrovni, čo umožňuje väčšiu kontrolu. Tieto biotechnologicky inšpirované materiály môžu pomôcť s problémami s ropou, využívaním zvierat a škodlivými chemikáliami používanými pri výrobe tradičných textílií.

Využívanie 3D modelov pri vytváraní návrhov a strihov

3D modelovanie je ďalšou rýchlo sa vyvíjajúcou technológiou, ktorú možno použiť po fáze návrhu kolekcie. Napríklad na vytvorenie virtuálnych vzoriek pripravovanej kolekcie, ktoré možno poslať kupujúcim po celom svete s oveľa nižšou uhlíkovou stopou.

K dispozícii je aj 3D modelovanie na určenie presných mier a rozmerov zákazníkov. Značky získavajú individuálne miery zákazníkov a dokážu vyrobiť oblečenie pre rôzne typy postáv. Spotrebitelia potom dostanú na mieru šité oblečenie. Vyhýba sa tak problému hromadného vracania oblečenia pre obmedzenú telesnú veľkosť. Produkt si dokonca dokážete aj digitálne vyskúšať. Kombináciou rozmerov zákazníka a rozmerov kusu oblečenia dokáže 3D modelovanie vykresliť obraz zákazníka, ktorý nosí kolekciu značky.

Niektoré módne značky vám už dnes umožňujú digitálne skúšanie modelov. Ilustračný obrázok. Zdroj: Pexels.com

Neskládkovať, nepáliť – recyklovať

Skládka je poslednou fázou života odevu, tam zostane približne 50 rokov. Aby sa uzavrel kruh vo výrobnom cykle odevov, odevy by sa mali recyklovať. Cirkulárna móda bojuje s lineárnou trajektóriou módy končiacej na skládkach. Podľa CB Insights sa 73 % odevov buď spáli alebo skončí na skládkach.

Cirkulárny model umožňuje opätovné použitie a recykláciu odevov. Evrnu je textilná spoločnosť, ktorá použila vlastnú technológiu s názvom NuCycl  – vytvára umelé vlákna z vyradeného oblečenia. Najskôr fotoaparátmi oblečenie pretriedi, ktoré sa následne triedi fyzicky a skartuje. Recyklovaná tkanina sa potom rozpustí na buničinu, ktorá sa posiela výrobcom vlákien. Iné spoločnosti špeciálne recyklujú bavlnu a viskózu.

Secondhand a vintage kúsky sú navyše IN

Trend predaja z druhej ruky stále rastie. Heuritech zistil, že hashtag #vintage sa v roku 2019 zvýšil o 8 %, zatiaľ čo #secondhand sa na Instagrame v USA a Európe zvýšil o 15 %. #secondhand zaznamenal osobitný nárast popularity na Instagrame.  Trh opätovného predaja je na vzostupe a podľa odhadov spoločnosti Vogue by mal do roku 2024 dosiahnuť 36 miliárd dolárov.

V spojení s online obchodmi s použitými tovarmi, ako sú Poshmark, DePop a Vestiaire Collective, existujú spoločnosti, ktoré za vás vykonajú všetky úlohy ďalšieho predaja oblečenia – stačí, ak im pošlete oblečenie, ktoré chcete predať. Jednou z takýchto firiem je ThredUp. Spotrebitelia si môžu v aplikácii vybrať, či darujú svoje oblečenie z druhej ruky, alebo ho pošlú spoločnosti, aby vám ho predali prostredníctvom svojej webovej stránky.

Po nahratí položiek na ich webovú stránku začína prihadzovanie. Keď sa položka predá, spotrebiteľ dostane percento zo zisku. Podobné možnosti máme už aj na Slovensku. Ide napríklad o Vinted. Aby sa módny priemysel stal udržateľnejším, musí sa obrátiť na inovatívne technológie. Ľudia vyjadrili svoje obavy z environmentálnych a sociálnych dopadov módneho priemyslu. Ochotne zaplatia viac za oblečenie so známkami udržateľnosti a transparentnosti.

O secondhand a vintage kúsky vzrástol záujem. Zdroj: Pexels.com

ZDROJ: Heuritech.com

Pokračujte na ďalší príspevok »