Aktuálna mapa výskytu koronavírusu, počtu nakazených i vyliečených

Trvalý rast je nemožný

Ako súvisia recesie s inováciami

Krízy vznikajú a zároveň zanikajú. Je to kolobeh, ktorý je našou súčasťou od nepamäti. Navzájom súvisiace obdobia štádií ekonomiky, kedy obdobie konjunktúry (rastu) striedajú obdobia recesie (poklesu).

Titulná fotografia: ilustračné foto, industriálna výroba, unsplash.com

Tento kolobeh je prirodzený a netreba ho vnímať ako niečo negatívne. Pre laickú predstavu, je to ako keď bežec odbehne preteky v dĺžke xy metrov a následne si potrebuje oddýchnuť a nabrať silu, aby mohol ďalej pokračovať. Priamou úmerou rastu ekonomiky sú rozvoj a inovácie. Priamou úmerou recesie je znižovanie investícií do rozvoja a je typická tým, že sa znižujú výdavky.

Predmetom úvahy je, či majú recesie vplyv na ľudstvo a jeho rast.

Aby sme vedeli posúdiť uvedenú myšlienku, je potrebné pozrieť sa do minulosti a nájsť paralely, ktoré nás dovedú k odpovedi na našu otázku.

 

AVIS Maxirent

Obdobia rastu

Skúmaním histórie som došiel k záveru, že vývoj technológií a inovácie majú priamy vplyv na rast ekonomiky a obdobia rastu.

Príkladom je vynájdenie peňazí Sumermi, ktoré nahradili náročné bártrové obchody, kedy si jednotlivé skupiny vymieňali tovary podľa zamerania a geografickej polohy. Následne došlo globálne k nárastu obchodu, ktorý pretrváva dodnes. Okrem toho peniaze umožnili, aby sa  obchod zrýchlil a dosiahol  globálny charakter.

Typickým príkladom je východoindická spoločnosť založená v Holandsku v roku 1602, ktorá patrila v tých časoch medzi najväčšie spoločnosti na svete, nakoľko sa zaoberala dovozom a predajom tovarov dovážaných z Ázie. Jej hodnota po prepočítaní na dnešné ceny by bola 4,8T USD, čo je viac ako 20 najväčších spoločností sveta (Apple, Microsoft, Amazon, ExxonMobil, Berkshire Hathaway, Tencent a Wells Fargo) dovedna.

Vďaka nej prišlo veľmi dlhé obdobie prosperity hlavne v Európe, ktorá vďaka dovozu rozvíjala nové možnosti využitia bohatstva, ktoré týmto spôsobom prichádzalo.

 

Ďalším príkladom skoku vo vývoji ľudstva je industriálna revolúcia. V krátkom okamihu ľudstva na počiatku 19. storočia prišlo k obrovskému technologickému skoku. Parné stroje, nový spôsob prepravy, lokomotívy, automobily, masová manufaktúrna,  výroba a stroje schopné nahradiť manuálnu prácu, objavy chemických prvkov, letectvo. Všetky tieto objavy mali za následok neuveriteľný rast spoločnosti, vytváranie strednej triedy a umožňovali získať bohatstvo širokému spektru obyvateľstva. Práve vtedy prvýkrát vznikla stredná trieda, tak často skloňovaná ako potrebný prvok vyváženej spoločnosti.

Obdobie prosperity trvalo bezmála sto rokov. Prvýkrát obchodovanie a výroba presiahla hranice kontinentov a predaj a výroba tovaru sa stala globálnym artiklom.

 

Posledným známym prvkom rozvoja a inovácie ľudstva boli technológie, ktoré sú dnes súčasťou každého človeka. Elektronika, digitalizácia, internet, mobilné služby, prenos dát rýchlosťou, ktoré nám dnes pomaly 200 rokov starý telegraf môže len závidieť.

Obchodovanie a existencia ľudstva sa extrémne zrýchlili. Obdobia medzi rastom a poklesom, ktoré pred tým trvali desiatky rokov, sa zrýchlili.

Majú vplyv na nás všetkých, žiadna krajina nie je izolovaná. Bez ohľadu na ich politické či ekonomické postavenie, globálny svet sa stal realitou.  Nevyhnutnou na to, aby ľudstvo vedelo napredovať.

 

Obdobia poklesu

Recesie vznikajú a zanikajú, ich priebeh je niekedy krátky, niekedy dlhší. Recesiám predchádzajú krízy, obdobia, keď máme signály, že niečo nie je v poriadku a nič pre ich zvrátenie nerobíme.

Recesie nás vracajú späť v čase až tam, kde sme začali a prehnaný rast nemá opodstatnenie. Nastávajú reálne trhové podmienky. Ak napríklad nehnuteľnosti extrémne rastú, recesia spôsobí ich návrat na ceny, ktoré umožňujú znova nákup pre ľudí, ktorí hľadajú ubytovanie a majú na to prostriedky. Ak stavebné spoločnosti stavajú viac bytov ako je potrebné, recesia uvedený boom zastavuje a obdobie návratu je postupné obsadenie prázdnych bytových jednotiek spolu s rastom obyvateľstva a migráciou.

Ilustračné foto: Výstavba projektu Skypark, Bratislava 2019 © 2019 UNITEDLIFE.SK

 

Nemyslím, že je dobré sa recesiám vyhýbať. Vysvetlím prečo.

Sem tam ľudstvo vojde do slepej uličky a potrebuje sa vrátiť; aby to dokázalo, musí pochopiť, že to čo robilo a robí nie je správne. Je to ako keď sa zdravý človek nevie vžiť do človeka, ktorý je chorý. Chorý ma iný pohlaď na zdravie a svoj život a snaží sa čím skôr uzdraviť a predchádzať ochoreniu. Ak sa chce uzdraviť, musí sa liečiť.

Tie isté paralely máme v ekonomike – ak chceme zabrániť recesii, musíme konať.

Svet nejde samovoľne, svet riadime my všetci, sme skupina. Skupina má pravidlá a tie sa neustále menia. A pokiaľ sa menia, je potrebné sa im prispôsobovať.

Recesia by mala byť signálom zastaviť sa a premyslieť si či to, čo robíme, v čo veríme, čo vieme, je to, čo naozaj chceme. Nemôžeme len stále zrýchľovať a veriť, že je to správne.

 

Trvalý rast je nemožný

V posledných rokoch ľudia toto zrkadlo stratili a väčšina verí v trvalý rast. Naopak, opačná skupina spoločnosti podporuje vznik rôznych platforiem aktivistov, ktoré nás na uvedené problémy upozorňujú. Získavajú si čím ďalej viac podpory u obyvateľstva a dokonca v niektorých krajinách preberajú moc. Jedná sa o fenomén 21. storočia.

Je jasná zmena úrovne vývoja spoločnosti, ktorú sme doteraz nepoznali.

Priama úmera medzi vedeckým pokrokom a rastom je nespochybniteľná. Dôležitým faktorom sú aj zmeny, kedy dochádza k zmene jednotlivých sektorov nahrádzaním nových, ktoré iba vznikajú. Je to obdobie, kedy klesajú investície do starého sektoru a pomaly vzniká sektor, ktorý ten starý nahradí. Čim viac je ten nový sektor novátorský, tým je dlhšie obdobie a prepad medzi investíciami do starých nahradený novými.

Inovácie sú pohonnou jednotkou našej existencie.

Nepravidelnosť  inovácií a zmeny v sektoroch sú jedným z najvýznamnejších dôvodov vzniku recesií. Inovácie nie sú predikovateľné a pokiaľ dochádza k absencii inovácií, je riziko recesie vysoké.

Veľmi výrazným prvkom na udržanie inovatívneho prostredia a záujmu tvoriť je dlhodobosť a stabilita ekonomík. Časté zmeny v dlhodobom plánovaní vládnych ekonomík má vplyv na vývoj inovácií a ich vzostup.

 

Ako zabrániť recesiám?

Aktuálne nemáme nástroje, ktoré vedia zabrániť ich vzniku. Ako ich teda vieme aspoň zmierniť? Určite to už dnes vieme. Hlavným smerom by mala byť podpora podnikateľského prostredia podporou projektov, ktoré majú ekonomický aj ľudský význam. Veľmi dôležitým a vnímaným cieľom je skvalitňovanie životného prostredia.

Myslieť nielen lokálne, ale aj globálne. Vytýčiť si ciele a stanoviť plán. Uskromniť sa a pochopiť, že nemôžeme mať veštci všetko, dnes to už možné nie je. Spolupatričnosť silne ekonomicky vyspelých regiónov s tými slabšími.

Plánovanie tak často zaznávané kvôli predchádzajúcej éry komunizmu bude zažívať renesanciu, pretože jedine plánovanie dokáže obmedziť neobmedzené čerpanie zdrojov, ktoré sú limitované.

 

 

Zdroje:
Aaronson, Daniel a Ellen R. Rissman; Daniel G. Sullivan. „Posúdenie zotavenia bez zamestnania.“ Ekonomické perspektívy. Leto 2004.