INZERCIA: Ochranné rúška s filtrom MeWe
Aktuálna mapa výskytu koronavírusu, počtu nakazených i vyliečených

Svet

Ako sa vyvíjala populácia ľudí na Zemi? Drvivú väčšinu času nás bol iba milión

Čítanie na 6 min. Ako rástla populácia ľudstva a ako na ňu vplývali najväčšie pandémie chorôb v histórii?

Ak máte dojem, že aktuálna pandémia koronavírusu môže byť práve tým očistom, ktorý údajne z času na čas postihuje ľudstvo, aby sa jeho populácia zmenšila, vedzte, že až tak zlé to rozhodne nie je. Aby sme to pochopili, musíme sa pozrieť na vývoj populácia ľudstva od jeho začiatku.

 

200 000 rokov dozadu a potom dlho stagnácia

Moderní ľudia sa na Zemi začali vyskytovať pred asi iba 200-tisíc rokmi a pred stotisíc rokmi začali migrovať po planéte. Veľmi dlhý časový úsek však celková svetová populácia ľudstva pretrvávala pomerne nízka, asi iba jeden milión ľudí na celej planéte. Dôvody, prečo sa populácia nerozrastala, spočívali predovšetkým v relatívnej veľkej citlivosti na prostredie, krátka priemerná doba života, nízka pôrodnosť a málo potomstva v priebehu života jednej matky. Prostredie bolo nebezpečné a ľudia mali iba málo príležitosti vyhrávať priame súboje so zvieratami, pretože okrem primitívnych nástrojov nemali žiadne panciere, pazúre, veľké zuby alebo iné fyziologické výhody.

Zmena začínala nastávať niekedy okolo roku 11 000 pred naším letopočtom, keď ľudstvo začalo s primitívnym poľnohospodárstvom. Dopestovávanie vlastných plodín umožnilo získavať obživu aj inak ako lovom, čo postupne zlepšovalo niečo, čo by sme dnes nazvali životnou úrovňou.

Ďalších vyše desaťtisíc rokov sa ale krivka populácie stále nedostala vyššie ako niekoľko miliónov jedincov.

Obrovská zmena nastala približne od roku 3 000 pred naším letopočtom, keď ľudstvo začalo rásť dovtedy nevídane. Odhaduje sa, že v roku jedna žilo na svete už 170 miliónov ľudí a odvtedy história sleduje prakticky nepretržitý rast.

V tomto období, ktoré nazývajme zjednodušene „rok jedna“, sa ľudia vyskytovali predovšetkým v oblastiach súčasnej Číny, severnej Indie, ďalej v Európe, na Blízkom východe a tiež v Strednej Amerike. Video nižšie ako miesta výskytu uvádzajú aj niektoré oblasti Afriky, Severnej Ameriky, ale aj taký dnešný Nový Zéland.

V oblasti Číny sa už okolo roku jedna hovorí o dynastii Han, v Európe sme mali Staroveký Rím (753 pred Kr. – 476) a ďalší vývoj populácie podnietil vznik a rozvoj takzvanej Hodvábnej cesty, ktorá spájala Čínu s Rímskou ríšou a Byzantskou ríšou. Od 2. storočia pred Kr. sa jej prostredníctvom dostalo do Európy mnoho čínskych technických vynálezov, ako papier, hodváb či porcelán. Zaujímavosťou je, že v čase, keď obchodníci využívali Hodvábnu cestu, jej takto rozhodne nehovorili. Tento výraz vymyslel až nemecký zemepisec barón Ferdinand von Richthofen v roku 1877 (zdroj).

Počas nášho letopočtu, teda po Kristovi, vyzeral vývoj populácie ľudstva nasledovne:

Môžeme sledovať, že úroveň populácie začala prudko rásť koncom 20. storočia, najmä po roku 1800. Aké boli dôvody tohto rastu? Predovšetkým spočívali v raste miest, v raste životnej úrovne, vo zvyšovaní priemerného veku dožitia a tiež v tom, že rodiny mali viac detí.

Z dlhodobého hľadiska je zaujímavé, že kým ľudstvo dosiahlo populáciu jednu miliardu, trvalo to 200-tisíc rokov. Potom však populáciu 7 miliárd ľudí dosiahlo v priebehu 200 rokov.

V súčasnosti na svete žije viac ako 7 miliárd ľudí a odhaduje sa, že v roku 2050 to bude už 9,5 miliardy. V roku 2100 by podľa súčasného vývoja malo na svete žiť 11 miliárd ľudí.

Vývoj populácie ľudstva na Zemi od American Museum of Natural History:

 

Aký vplyv mali na vývoj populácie veľké katastrofy a pandémie?

Podľa vedcov zo Stanfordovej univerzity, Princetonu a Berkeley naša planéta zažila 5 veľkých vymieraní druhov a v roku 2015 vyšla správa, že možno žijeme na pokraji toho šiesteho (zdroj). Toto vymieranie sa síce týka predovšetkým zvierat, z časti tých, ktoré trpia na zmeny spôsobené človekom, ale môže sa v budúcnosti vraj jednať aj o ľudstvo samotné.  Príčinami tohto deja sú klimatické zmeny, odlesňovanie a znečisťovanie životného prostredia

K poslednému veľkému vymieraniu druhov prišlo pred približne 65 miliónmi rokmi, pravdepodobne vinou dopadu meteoritu a následnými globálnymi klimatickými zmenami. V priebehu niekoľkých generácií vymreli dinosauri, ale aj prevažná časť iných druhov zvierat žijúcich na súši. Ako schopné prispôsobiť sa novým podmienkam sa ukázali cicavce a pod morskou hladinou prebiehala evolúcia značne odlišne ako na súši.

Veľké vymierania druhov sa teda zatiaľ netýkali ľudí, ako ale na populáciu vnímali veľké katastrofy, choroby a vojny? Ak ide o vojnové konflikty a ich vplyv na rast populácie, tejto téme sme sa už v minulosti venovali v samostatnom článku na UnitedLife.sk: Ako ovplyvnili najväčšie konflikty ľudstva rast populácie? Rozhodne vám odporúčame tento článok prečítať!

Pokiaľ sa jedná o choroby, uvažujme o tých pandemických, ktoré majú potenciál ovplyvniť celkový vývoj populácie:

Najväčšie pandémie v dejinách
čierna smrť (1347 – 1352) – Epidémia moru rozšírená po celej Európe, odhaduje sa že zomrelo asi 25 miliónov ľudí, čo bola tretina vtedajšieho európskeho obyvateľstva.
španielska chrípka (1918 – 1920) – celosvetové rozšírenie, 500 miliónov chorých, 20 až 50 miliónov obetí (50 miliónov podľa Nature, Vol 429, 27. mája 2004). V prvom roku pandémie klesla priemerná dĺžka života v Spojených štátoch približne o 12 rokov, obeťami boli nezvyčajne aj zdraví mladí dospelí.
ázijská chrípka (1957) – 1 milión obetí.
hongkonská chrípka (1968) – 700 000 obetí.
HIV (od asi 1980, stále trvá) – celosvetové rozšírenie, 20 miliónov obetí, 40 miliónov infikovaných (do konca roka 2003 podľa WHO).

Z uvedeného vyplýva, že najhoršou pandémiou bola španielska chrípka, ktorá prepukla počas prvej svetovej vojny, ale jej prevažná časť sa odohrala až po vojne. Ak by platil údaj, že chrípka spôsobila smrť 50 miliónov ľudí a v roku 1918 žilo na svete niečo medzi 1,793 mld (1913 podľa Maddison, 2008) a 1,863 mld ľuďmi (1920 podľa Maddison, 2008), jednalo by sa v horšom prípade o 2,7% celosvetovej populácie. To je mimoriadne vysoké číslo.

V minulosti však na svete žilo nepomerne menej ľudí ako v 20. storočí, takže hoci pandémie spôsobili menšie straty na životoch, v pomere k celkovému obyvateľstvu Zeme sa jednalo o hrozivejšie čísla. Na takzvanú čiernu smrť vymrela až tretina európskej populácie, a to je obdobie ešte pred objavením a osídlením Ameriky Európanmi. 25 miliónov mŕtvych znamenalo v prvej polovici 14. storočia s celosvetovou populáciou iba 392 miliónov ľudí až 6,3 percenta. Teda na dôsledky čiernej smrti zomrel každý šestnásty človek na planéte.

Keby sme uvažovali nad tým, že by dnes z tohto dôvodu vymrelo 6,3 percenta populácie, hovorili by sme o 478 miliónoch mŕtvych.

Dodnes (22.4.2020) na dôsledky nového koronavírusu COVID-19 zomrelo 178 845 ľudí.

 

Ako ovplyvnili najväčšie konflikty ľudstva rast populácie?

 

Prečítajte si aj:

    None Found

Ako sa vám páčil tento príspevok?

Priemerné hodnotenie 0 / 5. 0