Impresionizmus

Ako sa pozerať na impresionizmus

V dnešnej dobe nám nepríde prelomové vytvorenie vlastnej výstavy umenia. V mestách je veľa druhov galérii a výstav, ktoré môžeme navštíviť. No v čase, keď v Paríži vznikal impresionizmus, sa konala len jedna oficiálna výstava. Táto výstava bola sponzorovaná štátom a mala názov Salón. Po väčšinu devätnásteho storočia bol Salón jediný spôsob, ako vystaviť umelecké… Prečítať celé

Impresionizmus (Foto: Jonathan Borba)

V dnešnej dobe nám nepríde prelomové vytvorenie vlastnej výstavy umenia. V mestách je veľa druhov galérii a výstav, ktoré môžeme navštíviť. No v čase, keď v Paríži vznikal impresionizmus, sa konala len jedna oficiálna výstava. Táto výstava bola sponzorovaná štátom a mala názov Salón. Po väčšinu devätnásteho storočia bol Salón jediný spôsob, ako vystaviť umelecké diela (a teda jediný spôsob, ako si vytvoriť reputáciu a živiť sa ako umelec). Práce vystavené v salóne vyberala porota, ktorá väčšinou nevystavovala umelecké diela ešte žijúcich autorov.

Umelci, ktorých dnes poznáme ako impresionistov: Claude Monet, August Renoir, Edgar Degas alebo Berthe Morisot zažili odmietnutie zo strany Salónu. Preto sa rozhodli vyzbierať svoje peniaze, prenajať si vlastný ateliér a usporiadať svoju vlastnú výstavu.

 

Štýl maľby impresionistov

Impresionisti maľovali hlavne scenérie a krajinu. Ich cieľom bolo zachytiť konkrétny okamih v čase.  Zameriavali sa na odrazy svetla na vode, pohyblivé mraky, jemný dážď, hmlu a siluety postáv. Ich technika sa snažila zachytiť to, čo videli. Maľovali malé čiarky rôznej farby, ktoré pri pohľade z diaľky spolu splývali.

Keď divák stál v primeranej vzdialenosti, jeho oči videli zmes jednotlivých farebných čiarok, ktoré sa opticky zmiešali a vytvorili rôznorodé farebné odtiene.

INZERCIA

 

Záhrada Clauda Moneta vo Francúzsku, typická scenéria pre impresionistickú maľbu (Edwards Lee)

Inzercia

 

Ako dostal impresionizmus svoje meno

Myšlienka vytvorenia vlastnej výstavy prišla od maliara Clauda Moneta a umelec Edgar Degas bol zodpovedný za jej organizáciu. Po mnohých debatách sa mladí umelci rozhodli nazvať svoje združenie Société Anonyme des Artistes (v preklade Spoločnosť Anonymných Umelcov). Do tejto skupiny patrilo mnoho maliarov, sochárov a grafikov. Aj keď boli ich prvé výstavy hojne navštevované, boli často terčom výsmechu a kritiky. V tej dobe bolo uznávané umenie salónov, malieb vytváraných v ateliéroch a vyšperkovaných do detailov. Kritici umenia sa nevedeli zmieriť s rozmazanou a neidentifikovateľnou farbou a štýlom impresionistických maliarov.

Prvý krát sa názov impresionizmus objavil v parížskom satirickom magazíne Le Charivari, kde vyšiel článok reagujúci na výstavu Anonymných Umelcov. Článok mal názov Exibícia Impresionistov  a opisoval výstavu Anonymných Umelcov z pohľadu kritika umenia, ktorý sa im vysmieval. V rozhovore výsmešne poznamenal, že z obrazov má jedine nejaký dojem (impression), že by tam niečo malo byť.

Japonéria (Japonizmus)

Japonéria je umelecký štýl vo výtvarnom umení, literatúre a hudbe. Vzťahuje sa na západnú civilizáciu, kde začal vznikať v druhej polovici 19. storočia.

Tento termín bol prvýkrát spomenutý  Julesom Claretiem v roku 1872.  Názov japonéria označuje vplyv japonského umenia na západnú kultúru, hlavne Francúzsko. Od konca 17. storočia sa začala z Japonska a Číny vyvážať keramika a porcelán do Európy, kde sa tešila veľkej obľube. Neskôr sa pridal dovoz japonských rastlín a vytváranie záhrad v štýle japonského zahradníctva v Holandsku a Anglicku. Japonsko bolo dlhé roky izolované od sveta a od importu zahraničných techník a predmetov.

Keď sa Japonsko v 19. storočí otvorilo západným obchodníkom, zväčšil sa dopyt v Európe po japonských predmetoch, látkach a drevotlačiach. Japonská kultúra začala vplývať na kultúru západnej civilizácie. Tento vplyv môžeme pozorovať v maľbe, literatúre aj hudbe. Japonéria ovplyvnila aj maliara Vincenta Vam Gogha, ktorý namaľoval obraz Portrét otca Tanguyho.

Rovnako ako japonská kultúra ovplyvňovala tú európsku, v Japonsku nastala bunmekaika (westernizácia), ktorá viedla k strate prestíže drevotlače v Japonsku.

 

Pokračujte na ďalší príspevok »



Poradňa

Operatívny leasing: Prečo sa oplatí?

  • Táto stále populárnejšia forma prenájmu vozidiel sa oplatí nielen firmám, ale aj jednotlivcom. Predpoklad, že operatívny leasing sa oplatí, len ak kupujete väčší počet vozidiel, je už dávno nesprávny. Stojí za to zamyslieť sa, či práve takáto cesta nie je pre vás tá najvhodnejšia. Zistite, prečo je operatívny leasing lepšia možnosť, ako financovať kúpu nového vozidla z vlastných zdrojov.
  • Titulná fotografia: freepick.com