Sny (Foto:Thuanny Gantuss)

Ešte  sa odborníci, vedci ani obyčajní ľudia nezhodli na odpovediach na tieto otázky a už sa vyrojilo mnoho ďalších. V tomto článku si zhrnieme krátku históriu a najznámejšie teórie snenia. Po celé storočia sme sa snažili prísť na to, prečo náš mozog pre nás vytvára tieto nočné predstavenia.

Rané civilizácie

Rané civilizácie si mysleli, že snové svety sú skutočné fyzické svety, do ktorých môžeme vstúpiť iba zo svojho spánkového stavu. Iný pohľad hovoril o tom, že sny nám umožňujú pozorovať a predpovedať našu budúcnosť.

Psychologické teórie

Prvú ucelenú teóriu snov podal psychológ a psychiater Sigmund Freud. Je založená na myšlienke potlačenej túžby. Želania, ktoré nie sme schopní uspokojiť v sociálnom prostredí, si vynahradzujeme počas snenia. Sny umožňujú našej mysli konať tieto neprijateľné myšlienky a túžby. Jeho teória o snoch sa zameriava predovšetkým na sexuálne túžby a symboliku. Niet pochýb o tom, že Freud priniesol veľa nových a prevratných myšlienok. Nemôžme si však nevšimnúť, že väčšina jeho práce sa venuje potlačeným sexuálnym túžbam a libidu. Vzhľadom na to, že Freud žil počas viktoriánskej éry potláčajúcej sexuálne túžby, je jeho zameranie vysvetliteľné. Na druhej strane nás to núti zamyslieť sa nad objektívnosťou jeho tvrdení.

Vďaka Freudovi sa aj ďalší známy psychiater Carl Jung začal venovať snom. Študoval práce Freuda, ale čoskoro sa rozhodol, že jeho vlastná predstava sa od Freudovej značne líši. Súhlasil s psychologickým pôvodom snov, ale namiesto toho, aby hovoril, že sny pochádzajú z našich prvotných potrieb a potlačených želaní, tvrdil, že sny nám umožňujú uvažovať o našom bdelom ja a riešiť naše problémy. Podľa Junga nám sny dávajú priestor na vyskúšanie si rôznych variantov problémov a reakcii na ne, bez hmotnej ujmy.

Okolo roku 1973, psychiatri Allan Hobson a Robert McCarley uviedli na svet ďalšiu teóriu, ktorá oponovala starým psychoanalytické myšlienky. Ich výskum priniesol predstavu, že sny sú výsledkom náhodných elektrických mozgových impulzov. Tieto impulzy vyvolávajú premietanie  obrazov uložených v pamäti. Predpokladom bolo, že tieto obrazy počas spánku netvoria príbeh a mozog, ktorý chce dať zmysel tomu, čo zažil si počas prebúdzania vytvorí vlastný príbeh k premietaným obrazom.

Inzercia

Dodnes nepoznáme presný význam snov (Foto: Garidy Sanders)

Keď spíme, prechádzame piatimi spánkovými fázami

• Prvou fázou je veľmi ľahký spánok, z ktorého sa dá ľahko prebudí.
• Druhá etapa nastáva pri mierne hlbšom spánku.
• Fáza tri predstavuje hlboký spánok a trvá približne 10 minút, dochádza v nej k námesačnosti a nočným morám.
• Fáza štyri predstavujú náš najhlbší spánok.

Naša mozgová aktivita v týchto fázach sa postupne spomaľuje a dochádza k regenerácii tela.

• Približne 90 minút po tom, čo ideme spať a nastáva piata fáza, REM spánok.

Rýchly pohyb očí (REM) objavili v roku 1953 vedci z Chicagskej univerzity Eugene Aserinsky a Nathaniel Kleitman. Počas REM spánku nastáva niekoľko fyziologických zmien:

1. zrýchľuje sa srdcová frekvencia a dýchanie
2. stúpa krvný tlak
3. nedokážeme regulovať svoju telesnú teplotu
4. mozgová aktivita sa zvyšuje na rovnakú úroveň, ako keď sme hore
5. zvyšok tela zostáva v podstate ochrnutý

Paralýza je spôsobená uvoľnením glycínu (aminokyseliny) z mozgového kmeňa na motoneuróny (neuróny, ktoré vedú impulzy smerom von z mozgu alebo miechy). Pretože REM spánok je štádium spánku, v ktorom sa väčšinou sníva, môže byť táto paralýza prírodným spôsobom, ako sa ubezpečiť, že svoje sny  naozaj nekonáme.

Najnovšie teórie týkajúce sa spánku REM sú spojené s učením. Vedci sa snažia zistiť, aké účinky má spánok REM na osvojenie fyzických zručností. Toto spojenie sa v niektorých ohľadoch javí ako silné vzhľadom na skutočnosť, že kojenci a batoľatá prežívajú oveľa viac REM spánku ako dospelí.

Hoci sa väčšina snov aj najintenzívnejšie sny odohrávajú vo fáze REM, môžeme snívať v ktorejkoľvek fáze.

Celú noc prechádzame týmito piatimi etapami niekoľkokrát. Každý nasledujúci cyklus však obsahuje viac REM spánku a menej hlbokého spánku (fáza tri a štyri).

Tip: Ak si chcete pamätať sny, nastavte si budík na opakovanie s cyklom 90 minút.

5 fáz spánku (Foto: Rayzner Simpson)

Overené fakty o snoch

• Väčšina snov trvá od 5 do 20 minút.
• Ľudia snívajú farebne.
• Ľudia, ktorí boli slepí od narodenia, majú sny, ktoré sa formujú z ich ďalších zmyslov (napr. hmatu, čuchu, zvuku).
• Keď ľudia chrápu, nesnívajú.
• Slony (a niektoré ďalšie zvieratá) spia v stoji počas prvých 4 fáz spánku, ale ľahnú si kvôli REM spánku.