Posledné zbohom?

Svet sa môže nachádzať uprostred šiesteho masového vymierania. katastrofálne dôsledky zmeny klímy, strata biotopov a ľudská činnosť, pri ktorej hrozí, že vyhubí viac zvierat, než si dokážeme predstaviť.  Niektorí vedci sa dokonca obávajú, že nás čaká hmyzia apokalypsa.  To sa nedá povedať o týchto 16 zvieratách. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) ich označuje ako kriticky ohrozené – patria medzi najpravdepodobnejšie, čo v priebehu nasledujúceho desaťročia zmiznú z povrchu zemského.

Leopard amurský (Panthera pardus orientalis)

Táto veľká mačka žijúca v lese je najohrozenejšia zo všetkých leopardov. Rozkošné stvorenie pochádza z oblasti Amur-Heilong, pomenovanej po mohutnej rieke, ktorá sa nachádza na hraniciach Ruska a severovýchodnej Číny. Podľa WWF zostalo vo voľnej prírode menej ako 100 leopardov amurských a asi 180 ich žije v zajatí. Tieto čísla sa vám môžu zdať drasticky malé – ale divoká populácia v posledných troch rokoch našťastie vzrástla. V roku 2017 sa predpokladalo, že vo voľnej prírode žije iba 67 leopardov – teraz sa predpokladá, že ich je viac ako 84.

Skupiny ako TRAFFIC, organizácia zameraná na boj proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi zvieratami, a WWF pracujú na zastavení pytliactva, monitorovaní populácie a ochrane biotopu leopardov.  Víťazstvom bola v Rusku aktualizácia zákona z roku 2013, ktorá sprísnila postupy pre zastavenie nezákonného obchodu s leopardmi amurskými a inými druhmi veľkých mačkovitých šeliem.

Nielen leopard amúrsky, ale viacero veľkých mačkovitých šeliem je v ohrození. Zdroj: Shutterstock.com

INZERCIA

Čierny nosorožec (Diceros bicornis)

Vďaka európskym lovcom, ktorí majú radi spúšť, populácia čiernych nosorožcov v 20. storočí dramaticky klesla. Pytliactvo zostáva problémom aj dnes. Čierne nosorožce žijú v Namíbii a východnej Afrike a sú menšie ako tie biele  – ich severný poddruh je vo voľnej prírode pravdepodobne už vyhynutý. Odhaduje sa, že vo voľnej prírode zostáva len 5 366 až 5 627 čiernych nosorožcov, uvádza Save The Rhino. Ochrancovia prírody sa snažia pytliactvo zastaviť a zvýšiť ich populáciu. Toto úsilie zahŕňalo prenášanie nosorožcov letecky do nových domovov, kde môžu prosperovať.

Nosorožec sumaterský (Dicerorhinus sumatrensis)

Nosorožec sumaterský je tiež na zozname kriticky ohrozených — spolu s množstvom ďalších zvierat, ktoré žijú na Sumatre, veľkom ostrove nachádzajúcom sa v západnej Indonézii. V minulosti predstavovalo pytliactvo pre tento druh najväčšiu hrozbu – no dnes je ešte väčším nebezpečenstvom strata biotopu, tvrdí aktivistická organizácia Save The Rhino. Ľudia ničia lesy kvôli palmovému oleju a papierovej buničine. Výsledná rozdelenie populácií nosorožcov poškodzuje spôsoby rozmnožovania.

INZERCIA

A čo ich špecifiká? Majú množstvo odlišných vlastností, ktoré ich robia jedinečnými: Sú najmenším druhom nosorožca a jediným ázijským nosorožcom, ktorý má dva rohy. Podľa WWF zostalo vo voľnej prírode iba 80 jedincov. Ochranári pracujú na zastavení pytliactva, raste populácie nosorožcov a ochrane biotopu zvierat. Organizácia WWF dokonca niektoré z nich presunula, aby skonsolidovala populácie v oblastiach, ktoré sú lepšie chránené, pričom chová aj nosorožcov v zajatí.

Ochrancovia sa snažia ohrozené druhy držať v zajatí, pričom im poskytujú všetky potrebné podmienky na život a ďalšie rozmnožovanie. Potom ich môžu vypustiť do voľnej prírody. Zdroj: Pexels.com

Nosorožec jávsky (Rhinoceros sondaicus)

Nosorožec jávsky je najohrozenejší zo všetkých druhov nosorožcov, tvrdí WWF. Ich malá populácia znižuje ich šance na budúci život. Tento druh je tiež obzvlášť citlivý na prírodné katastrofy a choroby, uvádza správa Save The Rhino. Oba problémy budú so zmenou klímy len a len narastať.

Nosorožce jávske sú menšie ako ich bratranci, indické nosorožce. Obľubujú celú škálu rastlinnej potravy – výhonky, vetvičky i ovocie. Jávske nosorožce sú „najprispôsobivejšími“ medzi nosorožcami, ak ide o kŕmenie. Ich jedinou zásadnou požiadavkou je mať v strave soľ. No nie sú v tom sami – chuťové kanáliky nosorožca sumatranského vyžadujú to isté. Podľa Save The Rhino zostalo len 72 jávskych nosorožcov vo voľnej prírode. Medzinárodná a Indonézska nadácia pre nosorožce pracujú na rozšírení chránených biotopov a zastavení pytliactva.

Orangutan (Pongo abelii, Pongo pygmaeus)

Prečo sú orangutany ohrozené? Hlavným dôvodom je ničenie biotopu, uvádza organizácia Orangutan Foundation International. Legálna i nelegálna ťažba dreva, ničenie lesov pre palmový olej – obe sú sú na horných priečkach na zozname hrozieb. Dnes vo voľnej prírode zostalo asi 41 000 bornejských a 7 500 sumatranských. Žijú iba na Borneu a Sumatre, ostrovoch v juhovýchodnej Ázii.

Palmový olej je takmer všade. Aj ten je dôvodom, prečo populácie orangutanov vymierajú. Ľudia ničia ich biotopy pre lacnú, no stále žiadanú zložku. Zdroj: Pexels.com

Orangutan bornejský (Pongo pygmaeus)

Len za posledných 60 rokov sa počet orangutanov bornejských podľa WWF znížil na polovicu. Ťažba dreva a lov ohrozujú ich biotop a prežitie. Oba druhy orangutanov majú svoju charakteristickú huňatú, oranžovo-červenú srsť. Bornejci sa líšia v tom, že skôr zo svojho biotopu v korunách stromov zostúpia, aby strávili nejaký čas na zemi.  Borneo Orangutan Survival Foundation pracuje na opätovnom vysadení týchto zvierat v zajatí späť do voľnej prírody, na ochrane ich biotopu a na vzdelávaní blízkych komunít. Tie potom pomáhajú tento druh chrániť.

Orangutan sumaterský (Pongo abelii)

Rýchle odlesňovanie a nezákonný obchod s domácimi zvieratami spôsobujú, že tieto populácie orangutanov trpia. Vo voľnej prírode zostalo asi 7500 bornejských orangutanov. Program na ochranu orangutanov sumaterských pracuje na ich ochrane a rehabitalizuje zachránených. Opätovným ich postupne zavádza do voľnej prírody, zlepšuje ochranárske vzdelávanie a výskum.

ZDROJ: Inverse.com