Vegánsky životný štýl je stále rozšírenejší, uprednostňuje ho čoraz viac ľudí. Vegáni sa pritom často pýšia tým, že jedálniček bez živočíšnych prvkov je zdravší a zvyšuje šance na dlhší život.

Nie je vegán ako vegán. V prvom rade platí, že zásadným spôsobom záleží na tom, čo za vegánsku stravu pokladáte, píše magazín Live Science. Pod ňu spadá mnoho druhov potravín, ktoré majú odlišný vplyv na naše zdravie. V priemere pritom recept na optimálne zdravie z hľadiska stravovania zostáva rovnaký niekoľko posledných desaťročí.

Môže takáto strava skutočne predĺžiť život?

Výživové štúdie dlhodobo ukazujú, že vysoké množstvo ovocia v jedálničku (blížiace sa 50 percentám) ľudskému organizmu prospieva. Sacharidy (typické pečivo či cestoviny) by v ideálnom prípade mali dosahovať ďalších 25 percent objemu jedálnička, a bielkoviny, medzi ktoré patria mäso a strukoviny, zvyšných 25 percent.

Vegánska strava je taká, pri ktorej stravník nekonzumuje živočíšne produkty – mäso, mliečne výrobky či vajíčka. Mnohí vegáni si však pravidlá upravujú podľa seba, čiže niektorí si povolili konzumáciu medu, zatiaľ čo iní si doprajú napríklad kvalitné syry.

„Veľmi záleží na kvalite stravy. Pokiaľ jete celý deň len hranolky s kečupom, technicky to je vegánska strava, ale všetci tušíme, že s tým zdravím to nebude veľmi slávne,“ povedala pre portál nedd.tiscali.cz Eliška Selinger, lekárka pracujúca v odbore verejného zdravia, ktorá sa zameriava na výskum vegánstva.

Vegánska strava je taká, pri ktorej stravník nekonzumuje živočíšne produkty – mäso, mliečne výrobky či vajíčka. Zdroj: unsplash.com

Dôležitá je predovšetkým kvalita

Vypustiť živočíšne produkty môže byť spojené s vysokým objemom nespracovaného ovocia a zeleniny. Tiež to ale môže znamenať konzumáciu instantných pízz a cestovín, teda spracovaných potravín, ktoré neobsahujú mäso a syr.

Obe tieto možnosti budú mať odlišný vplyv na zdravie, a tak aj na dĺžku života. Pritom platí, že spracované potraviny majú na zdravie horší vplyv, píše magazín Live Science.

Inzercia

Štúdie naznačujú, že jedálniček obsahujúci minimum spracovaných potravín a vegánskych zdrojov bielkovín, je pre zdravie lepší ako spracované náhradky mäsa.

„Veganská strava je dávaná do súvislosti so znížením rizika mnohých chronických zdravotných stavov spojených so srdcovými chorobami, cukrovkou druhého typu, niektorými typmi rakoviny a obezitou,“ cituje Live Science dietologičku Brooke Jacob zo spoločnosti Christiana Care.

Žijú teda vegáni dlhšie?

Štúdia publikovaná v časopise The American Journal of Clinical Nutrition zistila, že vegánstvo síce môže znížiť výskyt niektorých chronických ochorení, ale nie je isté, či sa to prejaví aj na nižšej úmrtnosti.

Vedkyňa upozornila: „Ak ale človek konzumuje vyváženú vegánsku stravu, v ktorej je dostatok ovocia, zeleniny a strukovín a dopĺňa ju vitamínom B12, tak na tom môže byť lepšie ako priemerný mäsožravec.“

Vo svojej najnovšej metaštúdií založenej na analýze dostupných štúdií Eliška Selinger dospela k poznatku, že vegáni sú citeľne štíhlejší a majú aj nižšiu hladinu cholesterolu. Je ale u nich viditeľné vyššie riziko zlomenín a vyzerá to tak, že rozumne sa stravujúci vegáni majú tiež mierne nižšie riziko výskytu nádorových ochorení.

Vegáni sú citeľne štíhlejší a majú aj nižšiu hladinu cholesterolu. Zdroj: unsplash.com

Budeme časom všetci vegáni?

AI predpovedá, že väčšina sveta bude do roku 2075 uprednostňovať vegánske stravovanie. Výsledky vychádzajú z výskumu, ktorý predpokladá, že Gen Z a Millennials budú presadzovať rastlinné potraviny, píše Daily Mail.

Práve táto mladá generácia je a bude oveľa viac ekologicky uvedomelá, bude sa vyhýbať mäsu a uprednostňovať bude stále viac kvalitné rastlinné produkty. Vegánsky štýl stravovania bude už o pár rokov úplne bežný a bude prevažovať nad tým klasickým a do roku 2075 sa vraj bude takto stravovať väčšina obyvateľov sveta.

„Majte na pamäti, že ide o špekulatívny scenár a skutočný časový plán sa môže značne líšiť v závislosti od regiónu a kultúry,“ dodávajú na záver odborníci.

Odmietanie mäsa sa objavovalo v celej histórii ľudstva. Najstaršie záznamy sú zo starovekej Indie a Grécka. Medzi známych vyznavačov bezmäsitej stravy patril napríklad aj Pythagoras, Sokrates, Platón, Cicero, Hippokrates, Leonardo da Vinci, Victor Hugo, Tolstoj, Albert Einstein či Gándhí…