Zaha Hadid vďačíme za to, že architekti dnes myslia inak. „Kráľovná kriviek“ zmenila svet aj imidž Bratislavy

Toto je prvá časť seriálu ĽUDIA, KTORÍ ZMENILI SVET, dnes o architektke Zaha Hadid, ktorej vplyv dnes priaznivo pociťuje aj hlavné mesto Slovenska, Bratislava.
Vydané 8. decembra 2022 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , , , , , ,
  • Toto je prvá časť seriálu ĽUDIA, KTORÍ ZMENILI SVET, dnes o architektke Zaha Hadid, ktorej vplyv dnes priaznivo pociťuje aj hlavné mesto Slovenska, Bratislava.

 

Je známa aj ako Queen of the Curve, teda Kráľovná kriviek. Zaha Hadid bola a stále je považovaná za jedného z najvýznamnejších architektov všetkých čias a Forbes ju zaradil do výberu 100 najvplyvnejších žien sveta.

Jej príťažlivé a nekonvenčné stavby sú niekedy akoby vytiahnuté zo sci-fi alebo fantazijného filmu, pozývajú k prehodnocovaniu konvenčnosti, štandardov a vôbec celého pohľadu na verejný priestor.

Zaha Hadid si vďaka svojmu talentu vyslúžia ocenenie laickej i odbornej verejnosti, vrátane azda najväčšieho ocenenia medzi architektmi, Pritzkerovej ceny inšpirovanej Nobelovou cenou.

Prečo sú však stavby od Hadid tak nezvyčajné, atypické? Čo ju inšpirovalo k tak jedinečnému štýlu? Je to pravda, že bola jej múzou tvorba Kazimira Malevicha, ktorý zomrel ešte v roku 1935? Čítajte ďalej, dozviete sa odpovede.

Z Iraku do Británie

Zaha Hadid sa narodila v roku 1950 v irackom Bagdade. Jej otec bol zámožným industrialistom a jej matka umelkyňou. Po dosiahnutí bakalárskeho titulu na Americkej univerzite v Bejrúte v Libanone, kde študovala matematiku, sa presťahovala do Londýna. To sa písal rok 1972 – zhodou okolností to bol pre Spojené kráľovstvo prevratný rok, pretože sa počas jeho konal vôbec prvý gay pride, do Old Bailey zasadla prvá ženská sudkyňa, Rose Heilbron a v kráľovstve debutoval prvý hypermarket.

INZERCIA

Zaha Hadid ako dieťa (reprofoto/screenshot z videa Zaha Hadid in 7 Minutes: What Makes Her Architecture So Extraordinary?)

 

Inzercia

Hadid sa v Londýne venovala štúdiu architektúry na Architectural Association School of Architecture. Hadidina práca bola spočiatku previazaná s ruskými umelcami, predstaviteľom avantgardného hnutia, Kazimírom Malevichom (1879-1935) a Vladimírom Tatlinom (1885-1953), architektom a maliarom.

Ich diela inšpirovali Hadid, aby si osvojila ich maľby ako dizajnový štýl, oslobodila pritom od konvencií architektúry svojej doby. Domnievala sa, že vlastne neexistujú hranice medzi architektúru, umením a dizajnom.

Interpretovala Malevichovo dielo v novom dynamickom podaní a jeho geometrický abstrakčný štýl využila pri návrhu skutočných budov.

Začiatkom 80. rokov 20. storočia Hadid predstavila architektonickému svetu jej radikálny experimentálny dizajn typický kombinovaním abstrakcie, fragmentácie a pohybu.

Lenže všetko sa neuchytí hneď. Napriek tomu, že jej práca sa dočkala publikovania v architektonických periodikách, tieto rané ambície sa napokon nedočkali realizácie.

Jedným z nerealizovaných projektov bol aj plán pre The Peak, centrum voľného času v Hong Kongu. Išlo o horizontálny mrakodrap sformovaný niekoľkými vrstvami s pôdorysom črepín, ktorý sa uhlopriečne vznášal nad svahom. Napriek tomu, že projekt nebol realizovaný, predstavoval významný míľnik v kariére pokrokovej architektky a priniesol jej medzinárodné uznanie.

Dizajnérsky jazyk

Neboli to len ruskí umelci, kto inšpiroval Zahu Hadid k jej nevšednej tvorbe. Jej dizajnérsky jazyk obsahoval aj významný prvok islamskej kaligrafie, s ktorou sa stretla počas svojho detstva v Iraku.

„Prostredníctvom voľnej kaligrafie skúmala myšlienky beztiaže a plynulosti, ktoré sa neskôr vyprofilovali v jej budovách prostredníctvom výrazných kriviek a plynulých arabeskových foriem,“ hovorí Asja Nastasjevic, historička umenia, pre magazín Curious Muse.

V roku 1980 vytvorila vlastnú architektonickú kanceláriu Zaha Hadid Architects, ale až v roku 1993 sa realizoval prvý projekt Hadid. Bola to hasičská stanica Vitra v Weil-am-Rhein v Nemecku. O stanici sa píše, že „je kedykoľvek pripravená explodovať v akciu“. Svet mohol konečne vidieť, ako jej predstavivosť ožila v murovanej stavbe.

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Sean Weik (@sean.weik)

Návštevníci môžu vidieť superpozíciu geometrických rovín ostrých ako žiletka, fragmentáciu, dojem pohybu aj v statickej stavbe a doslova pozýva k objavovaniu nových perspektív.

Neskôr sa jej práca zmenila na ladnejšiu, plynulejšiu a sochársku, ale základný štýl vyjadrený v hasičskej stanici Vitra zostal. Pokračovala v prekrúcaní foriem, priestoru a perspektívy, zahrávala sa s fragmentovanými a vzájomne sa prelínajúcimi formami, skúmala pohyb v architektúre, čím dávala voľný priechod svojej kreativite. Znie to príliš umelecky? Vzdialene? Vedzte, že aj keď je niektoré veci náročnejšie pomenovať jednoducho, sú to práve oni, čo priamo vplýva na náš dojem z priestoru, v ktorom sa vyskytujeme. Všetko má svoj zmysel, vrátane tvaru budov a verejného priestoru.

S Hadid to bolo vždy o inováciách a posúvaní hraníc.  „Skoro som verila, že existuje niečo ako nulová gravitácia. Teraz už verím tomu, že budovy sa môžu vznášať,“ povedala Hadid.

Navyše, digitálna doba jej dovolila vytvárať architektonické návrhy, ktoré sa naozaj vznášali a posúvali hranice možného. Hadid totiž bola jedným z prvých používateľov plne digitalizovaného 3D procesu navrhovania, čo jej pomohlo zintenzívniť experimenty točiace sa okolo dynamiky, plynulosti a praktickej realizovateľnosti.

Hadid počas svojej kariéry čelila mnohým kritikám, najmä pre jej nezáujem o optimalizáciu priestoru a funkcionalizmu. Akoby odmietala obmedzovať svoju kreativitu. Pokračovala v tvorbe extravagantných stavieb, ktoré radikálne rozšírili možnosti architektúry a dnes sú považované za ikonické.

Jej posledným dielom pred smrťou v roku 2016 bol Port House v belgických Antverpách.

 

Jej odkaz je aj na Slovensku

Odvážna, intenzívne kreatívna a nadčasová Zaha Hadid obohatila svetovú architektúru o prístupy a tvary, o ktorých si predtým azda nikto nemyslel, že sú realizovateľné aj v praxi.

Prostredníctvom svojej mimoriadnej práce rozšírila horizonty toho, čo je v architektúre možné, a inšpirovala nové architektonické myslenie a procesy.

Napriek jej smrti v marci 2016 vízia Zahy Hadid žije ďalej prostredníctvom jej spoločnosti Zaha Hadid Architects. Tá zabezpečuje, že budúce generácie sa budú môcť tešiť z jej umeleckej vízie v nasledujúcich desaťročiach. Pripomienku majstrovstva Zaha Hadid máme aj na Slovensku. V súťaži na projekt Čulenova zvíťazila Zaha Hadid v roku 2010. Z toho, čo bol dlhé roky iba nevyužitý a chátrajúci pozemok, takzvaný brownfield, sa v priebehu uplynulých rokov premenil na nepoznanie, na krásnu mestskú štvrť v modernými budovami, kvalitným verejným priestorom a vizuálom, ktorý môžu Bratislave v dobrom závidieť všetky európske metropoly.

Momentálne prebieha výstavba úchvatnej SKY PARK Tower s výškou takmer 120 metrov, ktorá je korunou celého projektu SKY PARK. Táto ikonická administratívna budova je posledným projektom Zahy Hadid na Slovensku.

 

Pokračujte na ďalší príspevok »