Dokážu vykonávať každodenné aktivity, avšak zabúdajú a majú problém s vizuálnym a priestorovým vnímaním. Ľudia s miernou kognitívnou poruchou (MCI) a ich blízki si príznaky ochorenia všimnú, ale nepovažujú ich za také závažné, aby sa zdôverili lekárovi.

Ak ste o tejto poruche ešte nepočuli, nie ste sami. Viac ako osemdesiat percent Američanov potvrdilo, že miernu kognitívnu poruchu nepozná. Prieskum, do ktorého sa zapojilo viac ako 2400 dospelých a 801 lekárov, si objednala Alzheimerova asociácia koncom minulého roka.

„Bolo prekvapujúce potvrdiť, že verejní lekári, ako aj lekári primárnej starostlivosti majú problém rozlišovať medzi miernym kognitívnym poškodením a tým, čo sa považuje za ‚normálne starnutie‘,“ pre CNN sa vyjadril Morgan Daven, viceprezident pre zdravotné systémy Asociácie Alzheimerovej choroby.

Správa Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky upozorňuje, že ľudia s miernou kognitívnou poruchou sú ohrozenou skupinou s vysokým rizikom rozvoja demencie. Tá sa podľa tohtoročného výskumu vyvinie do piatich rokov u približne jednej tretiny pacientov s MCI, a to v dôsledku Alzheimerovej choroby.

Mierna kognitívna porucha sa od demencie líši tým, že pacienti, ktorí ňou trpia sú ešte úplne sebestační. Môžu mať problém so zapamätaním si konverzácie, udržaním toku myšlienok počas rozhovoru, navigovaním na známom mieste alebo dokončením každodenných úloh. Aj preto si mnohí ľudia, dokonca aj lekári, mýlia túto poruchu s normálnym starnutím.

Alzheimer alebo demencia?

Ilustračný obrázok, zdroj: unsplash.com

Mierna kognitívna porucha je v mnohých prípadoch predohrou Alzheimerovej choroby, resp. demencie. Sú tieto ochorenia synonymá? Nie. Zatiaľ čo demencia je širší pojem pre stavy, ktoré negatívne ovplyvňujú pamäť, myslenie a správanie, Alzheimerova choroba je jedným z typov demencie. Webový portál healthline.com ju opisuje ako chronický a pretrvávajúci stav, teda nejde o typický znak starnutia.

Šesťdesiat až osemdesiat percent prípadov demencie tvoria práve pacienti s Alzheimerovou chorobou. Väčšine pacientov ju lekári diagnostikujú vo veku 65 rokov. Žiaľ, dodnes neexistuje liek, ktorý by ochorenie úplne vyliečil, ale existujú liečby, ktoré dokážu spomaliť rozvoj ochorenia.

Čo spôsobuje miernu kognitívnu poruchu?

Spánková deprivácia, úzkosť, nedostatok vitamínov, ale aj nesprávna funkcia štítnej žľazy. Tieto faktory a mnohé iné môžu zapríčiniť vznik MCI. Porucha môže vzniknúť aj ako vedľajší účinok liekov, pri neurologických alebo psychiatrických poruchách, systémových poruchách, akou je napríklad vysoký krvný tlak, mŕtvica alebo iné vaskulárne ochorenie.

Správa Ministerstva zdravotníctva SR podotýka, že pri určovaní diagnózy sa lekár spolieha na výsledky kognitívnych testov a hodnotenie aktivít bežného denného života. Kľúčovú rolu pri určení porúch kognitívnych funkcií hrajú subjektívne ťažkosti pacienta alebo jeho blízkych. Množstvo faktorov, príznakov a nedostatok testov sťažuje diagnostiku ochorenia.

Prevencia

Známymi rizikovými faktormi miernej kognitívnej poruchy sú podľa Správy Ministerstva zdravotníctva SR vek nad 65 rokov, organické poškodenia mozgu, nedostatok vitamínu B1 a B12. Niekedy však môžu byť ťažkosti s pamäťou a výsledky testov zodpovedajúce miernej kognitívnej poruche spôsobené inými príčinami. Sú to depresia, chronický stres, náročné životné obdobie.

Ak je mierna kognitívna porucha spôsobená týmito ochoreniami základné ochorenie treba liečiť. Ak nie je príčinou MCI žiadne somatické, či psychické ochorenie je potrebné prijať preventívne opatrenia, ktoré by mohli stav zlepšiť.

„Nie je to všetko len o cvičení, strave, spánku a strese, ale sú to aj zdravotné stavy, ktoré môžu lekári optimalizovať a liečiť – ako je vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol a cukrovka,“ pre CNN dodal Dr. Richard Isaacson, riaditeľ Kliniky prevencie Alzheimerovej choroby v Centre pre zdravie mozgu na Floride.

Univerzálnou prevenciou pred každým ochorením je zdravá životospráva. Každý deň by sme si mali dopriať ideálne osem hodín spánku, piť dostatok vody a nezabúdať ani na pohybovú aktivitu. Ministerstvo zdravotníctva takisto odporúča vyhnúť sa alkoholu a liekom na spanie s obsahom benzodiazepínov. Zároveň odporúča každoročné kontroly kognitívnych funkcií a pozornosť upriamuje aj na liečbu depresie.