Dôležité miesto pre obchod

Thonis bol založený asi pred 2 700 rokmi na mieste súčasného zálivu Abu Qir, približne 24 kilometrov severovýchodne od Alexandrie. Slávnejšie egyptské mesto však Thonis na istý čas predbehol, keď sa stal hlavným obchodným prístavom. Niekoľko storočí bol preto centrom medzinárodného obchodu.

Mestom sa ťahala sieť kanálov a prístavov, chrámov a vežových domov. Pravidelne sa kontrolovala väčšina námornej dopravy  prichádzajúcej do Egypta zo Stredozemného mora. Tovar  prevzali a zdanili v stredisku colnej správy. Po tomto procese ho distribuovali ďalej do vnútrozemia, buď v Naukratis – ďalšom obchodnom prístave, vzdialenom takmer 130 kilomentrov – alebo cez Západné jazero.

Obchod bol tak dobre rozvinutý, že Gréci dali mestu aj vlastné pomenovanie – Herakleion. Nebyť zachovaných zápisov, na mesto by si dnes nikto nespomenul. Archeológovia našli rôzne texty, v ktorých sa Thonis spomínal. Grécky historik Herodotos (5. storočie pred n. l.)  hovorí o veľkom chráme, ktorý postavili na mieste, kde slávny poloboh Herakles prvýkrát vkročil do Egypta. Píše aj o Heleninej návšteve Herakleionu s jej milencom Parisom pred Trójskou vojnou.

Úspešné objavy

Historici sa pôvodne domnievali, že Thonis a Herakleion boli dve samostatné mestá nachádzajúce sa na súčasnej egyptskej pevnine. Vnímanie starodávnych miest prišlo v roku 1933. Pilot Kráľovských leteckých síl počas preletu nad Abu Qir zazrel odlesky ruín. Prešlo takmer 70 rokov kým sa zistenia začali rozširovať. Tím z Európskeho inštitútu pre podvodnú archeológiu pôvodne hľadal dôkazy o prítomnosti francúzskych vojnových lodí, ktoré sa potopili koncom 18. storočia. Kalné vody sa náročne prehľadávali, preto si potápači pomáhali modernými technológiami.

Táto kamenná doska odhaľuje, že Thonis (Egypt) a Herakleion (Grécko) boli rovnakým mestom. zdroj: pinterest.com

Bádanie mal pod palcom francúzsky podmorský archeológ Franck Goddio, v roku 2000 sa mu podarilo rozlúštiť záhadu dvoch miest. Na zlepšenie viditeľnosti pod vodou potápači použili „vodný bager“. Zariadenie zásobuje motorové čerpadlo vodou, ktorá,  je pod tlakom. Jemná sieťka pri otvore bagra slúži na zbieranie drobných artefaktov, ktoré potápač mohol prehliadnuť.

Zachované koše s ovocím

Predmety získané z vykopávok odkrývajú krásu a slávu mesta, veľkoleposť jeho veľkých chrámov a množstvo historických dôkazov. Za zmienku stoja kolosálne sochy, nápisy a architektonické prvky, šperky a mince, rituálne predmety a keramika. Všetky tieto pozostatky ilustrujú civilizáciu zamrznutú v čase.

Nielen plod dumy mal svoje využitie. Lístie stromu slúži ako krytina na strechy a ich hrubé vlákna sú užitočné pri tkaní. zdroj: pinterest.com

Inzercia

V roku 2021 oznámil tím „extrémne zaujímavé výsledky“ skúmania. Pozdĺž severovýchodného vstupného kanála ponoreného mesta našli archeológovia pozostatky veľkej mohyly – gréckej pohrebnej oblasti. Mohyla je asi 60 metrov dlhá a osem metrov široká, pokrytá honosnými pohrebnými darmi zo začiatku štvrtého storočia pred Kristom. Medzi obetami, ktoré zahŕňali dovážanú luxusnú grécku keramiku sa nachádzal ešte väčší objav. Niekoľko prútených košíkov v sebe ukrývalo semená hrozna a ovocia s názvom duma thébská. Rastie na dumovej palme (iné označenie: perníkový strom) v miestach severného Egypta a západnej časti Afriky.

„Plody ležali pod vodou nedotknuté vyše 2400 rokov možno preto, že boli kedysi umiestnené v podzemnej miestnosti alebo boli pochované s nebohými krátko po tom, čo boli ponúknuté,“ uviedol Európsky inštitút pre podvodnú archeológiu (IEASM). Čerstvý objav zlepšuje predstavu o prítomnosti gréckych obchodníkov a žoldnierov, ktorí žili v Herakleione. Gréci sa usadili v meste počas neskorého faraónskeho obdobia, následkom čoho si postavili vlastné svätyne v blízkosti mohutného Amunovho chrámu.

Koniec prestížneho prístavu

V druhom storočí pred naším letopočtom éra prestíže Thonisu postupne ustupovala. Alexander Veľký založil Alexandriu v roku 331 pred Kristom a netrvalo dlho, kým sa mesto posunulo na prvú priečku najrušnejšieho egyptského prístavu. Mohol za to aj fakt, že základy na ktorých stál Thonis, neboli veľmi bezpečné.

Koncom storočia, pravdepodobne po silnej povodni, podľahol ostrov skvapalneniu pôdy. Nebol viac schopný držať masívne chrámové budovy a ílovitá zemina klesla aj so stavbami na dno. Dodávky keramiky a mincí sa veľmi rýchlo skončili, aj keď niekoľko vytrvalých obyvateľov nechcelo opustiť svoje domovy. Posledné zvyšky mesta zmizli pod vodou na konci ôsmeho storočia.

Zdroje: www.franckgoddio.org, www.theguardian.com