Prečo je čoraz viac obľúbený „sympatický záporák“?
Antihrdina vs. Sympatický záporák
Televízia a film sa už roky pohrávajú s morálnym kompasom svojich divákov. Čoraz viac sa populárnymi stávajú postavy, ktoré nie sú stelesnením dobra, ale sú na strane zla. Nebolo to tak vždy, takzvaný Produkčný kódex ( The Hays code) zaviedol prísnu tematickú cenzúru od 30. do 60. rokov minulého storočia. Podlé a zákerné činy v sprievode alkoholu a drog sa nesmeli prezentovať v dobrom svetle. Nahota alebo erotické scény boli takisto tabu. Takéto oklieštenie kreativity viedlo tvorcov k vytváraniu inotajov, ktoré až postupom rokov filmoví kritici lúštili a dokázali pochopiť skutočné motívy postáv.
Takýmto spôsobom vzniklo množstvo charakterových typov, ktorých úmysly nemusia byť na prvý pohľad jasné. V tomto článku sa sústredíme na „sympatického záporáka“, ktorého si však môžeme pomýliť s ďalšou morálne sivou postavou, antihrdinom. Druhý spomínaný sa definuje ako osoba, ktorej chýba odvaha, sebadôvera (typické pre hrdinu) a jej konanie je nejednoznačné. Nakoniec predsa väčšinou získa hrdinské črty a diváci mu fandia. Opakom hrdinu je jeho protivník, ktorý sa snaží každý jeho pokus o víťazstvo sabotovať. Aby darebák nebol len nástrojom na dokončenie rovnice „dobro víťazí nad zlom“, je dôležité uviesť pozadie jeho konania. Vzniká tak zloduch, s ktorým môžeme sympatizovať a keby jeho činy neboli také zákerné, bolo by mu všetko odpustené.
Poznateľný rozdiel medzi týmito dvoma typmi môže nastať, keď si položíme otázku: Ako by vyzeral svet keby vyhral antihrdina a keby zloduch? Aj keď nás motív záporáka dokáže do istej miery obmäkčiť, jeho verzia víťazstva by nezabezpečila rovnováhu, keďže z veľkej časti robí rozhodnutia kvôli osobným potrebám.
Pohľad z psychologického hľadiska
Vystavanie príbehu o sympatickom zloduchovi sa pohybuje na tenkom ľade. Je dôležité zachovať jeho aktívne vykonávanie zlých činov a neskĺznuť do úrovne dobráka, ktorá by zmazala jeho pôvodnú motiváciu. Kvalitne napísaný sympatický záporák je prostriedkom na kritiku spoločnosti a jej zvykov. Môže nás prinútiť porozumieť nedokonalostiam – a pozorovať ich na sebe.
Psychiater Carl Jung veril, že ak sa chceme duchovne rozvíjať, musíme pochopiť našu skrytú povahu. Zdravá konfrontácia s „tieňovým ja“ môže odhaliť nové silné stránky (napr. Bruce Wayne vytvára svoju osobnosť Temného rytiera na boj so zločinom), zatiaľ čo nezdravé pokusy o konfrontáciu môžu zahŕňať uvoľnenie najhorších vlastností (Joker sa snaží dostať Batmana a Harveyho Denta vo filme Temný rytier).
Humanistický psychológ Abraham Maslow zastával názor, že ľudia, ktorí nenaplnili svoje základné potreby, budú mať problém dozrieť. Ak si odopierate jedlo, je nepravdepodobné, že sa budete cítiť plní. Ak hladujete po láske a spoločnosti, budete mať problém s budovaním sebaúcty. Ľudia, ktorí sa zaoberajú svojimi deficitmi, môžu závidieť tým, ktorí majú viac. Ivan Pavlov by povedal, že dokážeme spájať zloduchov s ďalšími pocitmi, ktoré si ceníme – ako je zábava, sila alebo sloboda.
Narastajúci fenomén
Sympatický zloduch by pre nás v skutočnom živote vôbec nemusel byť pútavý. Stále by sme jeho činy odsudzovali, no na plátne máme možnosť nazrieť do jeho myšlienkových pochodov a nálad. V posledných rokoch sa množstvo filmov sústredilo na vysvetlenie zrodu zápornej postavy. Naskytol sa im priestor rozpovedať príbeh zo svojho pohľadu. Patria tu aj niektoré z najväčších diváckych hitov posledného desaťročia – House of Cards (Dom z kariet), Game of Thrones (Hra o tróny) a Succession (Boj o moc) – všetky upútali divákov aj vďaka darebákom, ktorí sa na nič iné nehrali.
Štúdio Marvel takisto stavilo na rastúcu obľúbenosť zloduchov s tragickou minulosťou, a to aj vo vlastných radoch. Tom Hiddleston sa preslávil postavou severského boha Lokiho, ktorého status opustenej siroty a menej obľúbeného syna núti obrátiť sa na temnú stranu. Fanúšikovia si zamilovali jeho humor a inteligenciu. Ľudskejším sa stal aj preto, lebo napriek snahám sa mu nepodarilo byť hrdinom, za akého ho Odin chcel mať.
Nedávno sa Lokiho priaznivci dočkali seriálového spracovania jeho príbehu na Disney+.
Stvárnenie antihrdinov sa zakladá na túžbe pochopiť, čo vytvára takýchto ľudí. Sympatický záporák však kladie dôraz na prostredie, v ktorom žije a ktoré mu dovoľuje obhájiť si dôsledky svojho konania. Ukazuje to, že sme ochotní úprimne sledovať darebákov na obrazovke a bez ďalšieho rozmýšľania chápať prečo robia to, čo robia – aj keď to nie je správne.
Zdroje: www.crimereads.com, www.the-take.com, www.wired.com
