Pred 18 rokmi stratila reč, vďaka umelej inteligencii opäť prehovorila: Prípad Američanky dáva nádej ľuďom s podobným hendikepom
Moderné technológie napredujú raketovým tempom a medzi tie, o ktorých sa v posledných rokoch hovorí najviac, patrí práve umelá inteligencia. Hoci ju mnohí považujú za hrozbu pre ľudstvo, existuje už množstvo dôkazov, kedy ľuďom pomohla napríklad zachrániť či skvalitniť život.
Moderné technológie napredujú raketovým tempom a medzi tie, o ktorých sa v posledných rokoch hovorí najviac, patrí práve umelá inteligencia. Hoci ju mnohí považujú za hrozbu pre ľudstvo, existuje už množstvo dôkazov, kedy ľuďom pomohla napríklad zachrániť či skvalitniť život.
Či sa nám to páči alebo nie, umelá inteligencia postupne prenikne do každej oblasti nášho života, vrátane zdravotníctva. O mimoriadnych úspechoch moderných technológií v oblasti zdravia a liečby ochorení, sme písali už niekoľkokrát, teraz sa k nim pridal ďalší konkrétny prípad, ktorým sa otvorila nádej pre mnohých ľudí s podobným problémom.
Američanka Ann Johnson prekonala mozgovú mŕtvicu, keď mala iba 30 rokov. Okrem toho, že ochrnula, stratila tiež schopnosť hovoriť. Vďaka najmodernejším technológiám sa jej teraz reč v istej podobe vrátila. Vedci na jej prípade úspešne otestovali systém, ktorý kombinuje neurovedu a umelú inteligenciu, ktorý previedol jej mozgovú aktivitu do digitálnej kópie jej hlasu. O unikátnom projekte informoval portál nbcnews.com.
Digitálny Avatar
Výskumný tím zverejnil výsledky experimentu v odbornom časopise Nature a poskytol tiež krátke video s Ann, ktorá je bývalou učiteľkou. Žena v ňom sedí oproti obrazovke s animovanou ženskou tvárou, kde sa postupne zobrazujú jednoduché vety. Johnson sa ich vždy pokúsi vysloviť a po pár sekundách ich povie jej „avatar“ na obrazovke.
Technológia vyvinutá výskumníkmi z Kalifornskej univerzity v San Franciscu a Kalifornskej univerzity v Berkeley sa spolieha na implantát umiestnený na povrchu ženinho mozgu v oblastiach spojených s rečou a jazykom.
Implantát, ktorý Johnson dostala pri operácii minulý rok, obsahuje 253 elektród, ktoré zachytávajú mozgové signály z tisícok neurónov. Počas operácie lekári nainštalovali do jej hlavy aj port, ktorý sa pripája ku káblu a prenáša signály jej mozgu do počítačovej banky.
Vedci umelú inteligenciu vycvičili, aby v dátach rozoznávala nie slová, ale jednotlivé významotvorné hlásky, zároveň sa pokúsili zreprodukovať hlas pacientky na základe nahrávky jej svadobného prejavu.
Mozgové signály preložené do slov
Experti ďalej uvádzajú, že to je prvýkrát, čo sa podarilo priamo z aktivity mozgu odvodiť hovorené slovo a výrazy tváre. „Je celkom vzrušujúce, že analytici boli schopní čisto z povrchu mozgu zhromaždiť celkom dobré informácie o rôznych aspektoch komunikácie,“ komentoval výsledky neurochirurg Parag Patil z Michiganskej univerzity, ktorého časopis Nature požiadal o kontrolu článku pred jeho publikáciou.
Štúdia od kalifornského tímu vyšla len niekoľko mesiacov po tom, čo výskumníci v Texase prezentovali metódu umožňujúcu „prekladať“ do textu mozgové signály človeka, ktorý počúva rozprávanie alebo si predstavuje, že niekomu rozpráva príbeh. Autori systému vtedy tiež hovorili o potenciáli pre ľudí, ktorí stratili schopnosť hovoriť.
View this post on Instagram
Nádej pre mnohých pacientov
„Dalo mi to pocit, akoby som bola zase plnohodnotným človekom,“ napísala teraz 48-ročná Johnson pre nytimes.com o svojej skúsenosti s novou technológiou. „Snažíme sa jednoducho vrátiť ľuďom to, kým sú,“ uviedol neurochirurg Edward Chang z Kalifornskej univerzity v San Franciscu, ktorý bol jedným z vedúcich klinického testu.
Cieľom je pomôcť ľuďom, ktorí nemôžu hovoriť v dôsledku mŕtvice alebo mozgovej obrny či amyotrofickej laterálnej sklerózy. Implantát, ktorý Changov tím používa, zatiaľ musí byť káblom pripojený k počítaču, experti ale pracujú na bezdrôtových verziách. Výskumníci dúfajú, že raz technológia umožní pacientom viesť normálne konverzácie cez virtuálne podobizne, ktoré budú zvládať správny tón hlasu, zmeny intonácie aj vyjadrovania emócií.
View this post on Instagram
“Nástroje na báze umelej inteligencie sa už dnes extenzívne využívajú napríklad vo farmácii pri generovaní nových liekov a chemických zlúčenín či simulácii interakcií rôznych chemických zlúčenín s DNA. Takisto však v diagnostike v rámci automatizovaných analýz CT, MRI, či RTG snímkov. Rovnako aj v chirurgii. Konkrétne v oblasti robotiky a v predoperačných vyšetreniach. Napríklad v podobe rozšírenej reality pri operáciách. Prvky umelej inteligencie dokonca využívajú aj zdravotné poisťovne,” povedal pre trend.sk Radovan Kavický z Národnej platformy na rozvoj umelej inteligencie na Slovensku AIslovakIA.
Umelá inteligencia v medicíne má aj podľa týchto slov sľubné vyhliadky, no určite nemôžeme čakať, že v blízkej dobe vyrieši všetky problémy zdravotníctva.
