Veľmi vážna téma, ku ktorej je potrebné pristupovať zodpovedne, racionálne a s ohľadom na to, že trpiacimi nie sú čísla a štatistiky, ale reálni ľudia. Prečo je tak ťažké vyliečiť rakovinu? Mnohí sa domnievajú, že spoľahlivé univerzálne lieky existujú, ale zámerne nie sú sprístupnené. Lenže celá problematika je príliš komplexná a náročná, aby sa dala vec takto jednoducho zhodnotiť.

Prečo je tak ťažké vyliečiť rakovinu? Dávame na výskum rakoviny stále príliš málo peňazí? Alebo je problém niekde úplne inde?

Skrotili sme elektrinu, zostavili ľudský genóm, zastavili šírenie kiahní. Ale po miliardách eur a dolárov investovaných do liečby a vývoja liekov na rakovinu dnes táto choroba sužuje viac ako 14 miliónov ľudí a ich rodín naprieč celým svetom.  Azda každý z nás pozná niekoho, kto na rakovinu zomrel, kto ňou trpí, prípadne ňou trpíme práve my.

Rakovina vzniká, keď normálne bunky nahromadia mutácie.  Väčšinou môžu bunky zamerať mutácie alebo poškodenie DNA a buď ich opraviť alebo sa sami zničiť. Lenže niektoré mutácie umožňujú neriadený rast, napádanie blízkych tkanív a metastázovanie do vzdialených orgánov.

INZERCIA

Rakovina sa stáva takmer neliečiteľnou, akonáhle metastázuje.

INZERCIA

Rakovina je neuveriteľne zložitá a nejedná sa o jedno definitívne ochorenie. Existuje viac ako sto rôznych typov a dnes neexistuje kúzelný univerzálny liek, ktorý by ich všetky vyliečil.

Väčšina rakovín sa lieči kombináciou chirurgického odstránenia nádoru, ožarovania a chemoterapie, ktoré zabíjajú zvyšok rakovinových buniek. Hormonálna terapia, imunoterapia a cielené liečby prispôsobené určitému druhu rakoviny sa tiež niekedy používajú.

Inzercia

V mnohých prípadoch sú to liečby úspešné, teda pacient sa vďaka nim z rakoviny vylieči. Rozhodne však nie sú účinné na sto percent, ako by sme to chceli.

Čo teda robiť, aby sme konečne našli jeden univerzálny a účinný liek na všetky rôzne formy rakoviny? Začíname chápať niekoľko problémov, ktoré by vedci museli vyriešiť.

V prvom rade potrebujeme nové a lepšie spôsoby samotného výskumu rakoviny. Väčšina experimetnálnej liečby rakoviny sa vyvíja v laboratóriách, kde sa využívajú kultúry z ľudských nádorov. Kultivované bunky nám poskytli zásadné postrehy o genetike a biológii rakoviny, ale chýbala im zložitosť nádoru v skutočnom živom organizme.

Je bežné, že nové lieky, ktoré na týchto laboratórnych bunkách fungujú, napokon v klinických štúdiách so skutočnými pacientmi zlyhajú.

Zložitosť agresívnych nádorov je tiež daná tým, že môžu mať viac populácií mierne odlišných rakovinových buniek. V priebehu času sa odlišné genetické mutácie nahromadia v rôznych častiach nádoru, kvôli čomu vznikajú jedinečné subklony.

Napríklad agresívne mozgové nádory, volané glioblastomy, môžu mať u jedného pacienta až šesť rôznych subklonov.  Hovorí sa tomu klonálna heterogenita a liečba je o to náročnejšia, že liek, ktorý funguje na jeden subklon, nemusí mať žiadny vplyv na druhý.

A je tu aj ďalšia výzva. Nádor samotný je dynamický a vzájomne prepojený ekosystém, v ktorom rakovinové bunky neustále komunikujú medzi sebou a s blízkymi zdravými bunkami. Môžu normálne bunky prinútiť, aby tvorili cievy, ktoré kŕmia nádor a odstraňujú odpadové produkty. Môžu tiež interagovať s imunitným systémom a potlačiť jeho funkciu, čo mu zabráni rakovinu rozpoznať alebo zničiť. Ak by sme zistili ako vypnúť toto komunikačné spojenie, mali by sme lepšiu šancu na trvalé zničenie nádoru.

Hromadiace sa dôkazy naviac naznačujú, že budeme musieť prísť na to, ako z tela dostať samotné rakovinové kmeňové bunky. Sú vzácne, ale majú zvláštne vlastnosti, kvôli ktorým sú odolné pred chemoterapiou i ožarovaním. Hoci sa behom liečby nádor zmenší na nedetekovateľnú veľkosť, jediná zbytková rakovinová bunka by mohla byť pôvodcom rastu nového nádoru.

Vedieť sa zamerať na tieto odolné bunky by mohlo zabrániť návratu rakoviny.

Lenže celá problematika okolo rakoviny je ešte omnoho väčšia a komplexnejšia. Aj keby sme vyššie uvedené problémy vyriešili, mohli by sme čeliť úplne novým.  Nádorové bunky sú majstri adaptácie, pretože prispôsobujú svoje molekulárne a bunkové rysy tak, aby prežili aj pod tlakom. Keď sú bombardované radiáciou alebo chemoterapiou, môžu niektoré rakovinové bunky zapnúť pomyslené ochranné štíty  proti tomu, čo na nich práve útočí a fakticky tak zmeniť svoju génovú expresiu.

Maligné (zhubné) nádory sú zložité systémy, ktoré sa neustále vyvíjajú a prispôsobujú. Musíme nájsť experimentálne systémy, ktoré zodpovedajú ich zložitosti a možnosti monitorovania liečby, ktoré sa prispôsobia zmenám rakoviny.

Dobrou správou je, že pokroky sa dejú. Napriek tomu, že stále toho veľa nevieme, priemerná úmrtnosť z väčšiny druhov rakoviny od 70. rokov 20. storočia výrazne klesla. A stále klesá. Každým dňom vedeckí pracovníci nachádzajú nové informácie, ktoré sú ďalším nástrojom v lekárskom arzenáli v boji proti rakovine.

História sa opakuje, ale veda pretrváva.

– to je citát z knihy ocenenej Pulitzerovou cenou Vládkyňa všetkých ochorení: Príbeh rakoviny. Odporúčame vám prečítať alebo vypočuť si túto knihu.