Šesť ton mramoru a tri roky

Postava Dávida stelesňuje predstavy o mužnosti v každej ére histórie.  Jeho podobizeň vyrytá do kameňa je renesančným sochárskym dielom Michelangela Buonarotiho. Socha znázorňuje biblického Dávida tesne pred súbojom s Goliášom. V súčasnosti ju môžeme nájsť vo Florencii. Začala vznikať 13. septembra 1501, aj preto sa zaraďuje medzi nadčasové umenie.

Šesť ton mramoru a tri roky práce. Toľko potreboval taliansky sochár a architekt na vznik sochy obdivovanú celým svetom. Nie je jeho jediným dielom, ktoré sa zapísalo do histórie. Michelangelo vo svojom diele dokonale znázornil proporcie ľudského tela. V súčasnosti je jedným z najlepších sochárskych vyobrazení mužského tela v renesančnom štýle.

Za sochu Dávida údajne dostal 900 zlatých dukátov, čo vraj bolo viac než zarobil iný súdobý vrcholný umelec Leonardo da Vinci za celý svoj život. Po dokončení bola socha umiestnená najprv pri vchode do Palazza Vecchio, florentskej radnice; v súčasnosti je originál umiestnený v miestnom múzeu Galleria dell’Accademia. K výberu miesta bola 25. januára 1504 zvolaná komisia, ktorej členmi boli aj Andrea della Robbia, Sandro Botticelli, či Leonardo da Vinci.

Stelesnenie mužskej krásy

Bol to len chlapec, ktorý stelesňoval mužskú krásu. Zostal navždy známy jednoducho ako Dávid – skromný pastier, ktorý zabil najstrašnejšieho bojovníka Filištíncov, obrieho Goliáša. Neskôr ho korunovali za kráľa Izraela, aj preto je predmetom niektorých najvýznamnejších diel histórie umenia. Najlepší talianski sochári – Donatello, Verrocchio, Michelangelo a Bernini – všetci títo umelci ho sochársky stvárnili, zatiaľ čo maliari ako Guillaume Courtois, Rubens, Reni a Caravaggio vytvorili majstrovské diela v oleji.

Jeho dramatický príbeh a dobrý vzhľad z neho urobili dokonalú múzu.  Dokonca aj Biblia o ňom hovorí, že má „krásne oči a pekný vzhľad“. Postava Dávida si prvýkrát získala srdcia vo Florencii v roku 1408, keď Donatello di Niccolo di Betto Bardi vytesal do mramoru mladého a víťazného Dávida s Goliášovou odťatou hlavou pri nohách.

Ľudskosť vytesaná do kameňa

Ak obdivujeme chlapcovu krásu, čiastočne je to aj pre nezvyčajnú ľudskosť v Donatellovej tvorbe. „Aj keď je mladý hrdina idealizovaný, má individuálny zmysel pre jednotlivca,“ hovorí Peta Motture, vedúca kurátorka výstavy Donatello V&A, pre BBC Culture. Donatellova socha „dodáva psychologickú citlivosť“ a demonštruje umelcovo „pochopenie ľudskej psychiky“ a „vrodenú schopnosť zachytiť okamih“.

Davidov pastiersky klobúk pôsobí zženštivo, jeho póza koketná, telo detské a jeho zaobchádzanie s Goliášom je brutálne. Pre moderné oko je dielom protikladov, pričom Davidova nahota sa javí ako označenie čistoty aj túžby. Niektorí kritici špekulujú, že Donatello, homosexuál žijúci v mieste a čase, kde sa mladým chlapcom často dvorili starší muži, zámerne sexualizuje svojho Davida.

Jason Arkles, florentský sochár, učiteľ a historik umenia a moderátor podcastu The Sculptor’s Funeral, je v rozhovore pre BBC Culture jednoznačne v druhom tábore. „Neexistuje žiadny sexuálny aspekt okrem prejavu jeho genitálií,“ hovorí. „Umenie nie je nič bez kontextu. Ak nerozumiete, prečo sochu vytvorili, uniká vám väčšina príbehu. Nie sú to len predmety krásy alebo prostriedky sebavyjadrenia.“

Línia dokonalosti

O šesťdesiat rokov neskôr prišiel na rad Michelangelo. Goliáš z umeleckého diela zmizol. Vašu pozornosť pritiahne iba chlapčenský hrdina, ktorý zbiera odvahu do boja. Michelangelov nadrozmerný David, najslávnejší zo všetkých, vyvolal silné reakcie, keď mramorová socha zaujala popredné miesto na hlavnom námestí Florencie.

Hovorí sa, že kráľovnú Viktóriu, ktorú kópiou sochy obdaroval veľkovojvoda z Toskánska, urazila jeho nahota natoľko, že si nechala vyrobiť figový list na zakrytie genitálií. Dnes sa socha nachádza vo V&A spolu so sadrovým odliatkom listu. V skutočnosti môžu byť Davidove pohlavné orgány desexualizáciou sochy zámerným pokusom bagatelizovať jeho sexualitu pre ich veľkosť.

Čo sa týka tej istej otázky proporcií, vzor mužskej krásy s hustou hlavou vlasov, silnou čeľusťou a tónovaným telom je pri bližšom pohľade ďaleko od dokonalosti. Dokonca aj mramor bol údajne chybný.  Myšlienkou diela však ani neboli  ideálne telá a sex-appeal, ale demonštrovanie úrovne umeleckých schopností nevídaných od antiky, oslava ľudského tela a rastúce znalosti renesancie.

Davidova fyzická krása symbolizuje aj tú vnútornú

Davidova fyzická krása je však predovšetkým odrazom jeho morálky. Je krásny zvnútra aj zvonku: maskot Florencie a symbol dobrej vlády a ideálneho občianstva. Na rozdiel od neskrotných emócií a telesnosti, ktoré vidíme neskôr v barokovom období s Berniniho Dávidom, renesancia, napodobňujúca klasicizmus, považovala racionalitu, kontrolu a občiansku cnosť za znak muža. Michelangelov Dávid, ktorý sa pevne a vzdorovito pozerá smerom k Rímu, stelesňuje tieto kvality a postavil sa za slobodu a nezávislosť Florentskej republiky.

ZDROJ: BBC