Vedci  už niekoľko rokov odkrývajú prázdne chodby egyptských pamiatok. Pyramídy skúmala špičková technológia, ktorá pomáha zistiť význam týchto tajných miest.

Monumentálne hrobky

Ľudia strávili tisícročia pokusmi odhaliť záhady pyramíd v Gíze. Niektoré impozantné stavby sú staré až 4500 rokov a obsahujú hrobky a komory, v ktorých sa nachádzajú pozostatky raných egyptských faraónov. Tri najznámejšie pyramídy v Gíze vznikli počas intenzívneho obdobia výstavby, približne v rokoch 2550 až 2490 pred Kristom. Pyramídy dali postaviť faraóni Chufu, Khafre a Menkaure.

Egyptskí vládcovia očakávali, že sa v posmrtnom živote stanú bohmi. Aby sa pripravili na ďalší svet, postavili chrámy pre božstvá a obrovské pyramídové hrobky pre seba. Naplnili ich všetkými vecami, ktoré by každý vládca potreboval, na „prežitie“ v ďalšom svete.

Staroveké inžinierske výkony v Gíze boli také pôsobivé, že ani dnes si vedci nemôžu byť istí presným postupom konštrukcie. Napriek tomu sa veľa naučili o ľuďoch, ktorí ich postavili a o politickej moci potrebnej na zrealizovanie okázalej výstavby.

INZERCIA

Umelé jaskyne alebo tajné chodby?

Súčasná moderná technológia odhalila, že pyramídy obsahujú aj skryté otvory. V rokoch 2016 a 2017 skupina výskumníkov známa ako projekt ScanPyramids identifikovala niekoľko takýchto dutín v pyramídach. Nedávno egyptské úrady oznámili nové podrobnosti o jednej z nich. Nachádza sa tesne nad vchodom do Chufuovej pyramídy – najväčšej z dodnes zachovaných pamiatok.

Archeológovia nie sú naklonení myšlienke, že tieto prázdne priestory majú nejaký rituálny význam. Ako povedala archeologička Kate Spence pre National Geographic, Egypťania pravdepodobne vybudovali medzery v pyramídach, aby uvoľnili tlak a udržali ich štrukturálne zdravé.

Napriek tomu, rovnako ako samotné pyramídy, aj miesta v nich nás neprestávajú fascinovať. Podľa čoho vieme o ich existencii – a ako ich vedci merajú?

Úspešné bádanie zabezpečili  vedecké technológie

Vedci získali lepší pohľad na útroby pyramídy vďaka šikovnej zobrazovacej technike nazývanej miónová rádiografia. Prvýkrát bola testovaná testovaná v teréne v pyramídach v Gíze pred viac ako 50 rokmi.

Miónová rádiografia sa opiera o mión, druh subatomárnej častice veľmi podobnej elektrónu. Rozdiel medzi nimi je v tom, že je asi 200-krát hmotnejšia a existuje len niekoľko milióntin sekundy. Napriek ich krátkej životnosti na nás mióny neustále pršia. Extrémne kozmické objekty v Mliečnej dráhe neustále produkujú vysokoenergetické častice, ktoré občas zasiahnu Zem. Keď sa tieto častice – nazývané kozmické lúče – zrazia s našou hornou atmosférou, náraz vytvorí spŕšku častíc, ktorá obsahuje mióny.

Prirodzené miónové mrholenie Zeme nepredstavuje žiadnu hrozbu. Ak čítate tento článok na modernom smartfóne, kým dokončíte túto vetu, cez vašu obrazovku neškodne prejde 10 miónov. Mióny majú tiež tie správne vlastnosti, aby pomohli vedcom, ktorí sa snažia vidieť cez štruktúry – či už sú to pyramídy, kláštory alebo sopky. Výhodou je, že majú dostatok sily na to, aby prešli cez pevné predmety. Dajú sa tiež jednoducho vypátrať pomocou špeciálnych emulzných filmov a detektorov.

Tajomná, no vyspelá civilizácia

Po mesiacoch zberu údajov, ktoré začali v roku 2019, výskumníci skombinovali rôzne merania miónov. Cieľom bolo zistiť veľkosť a umiestnenie prázdneho priestoru v severnom koridore Chufuovej pyramídy. Archeológovia využili častice kozmického žiarenia na sondovanie objektov a vytváranie 3-D modelov ich vnútra. Celkovo je chodba asi deväť metrov dlhá, dva metre vysoká a dva metre široká.

Zatiaľ, čo vedci teraz získali presné merania koridoru, jeho presný účel vo Veľkej pyramíde zostane pre niektorých záhadou. Pre iných bude potvrdením dobre známej inžinierskej zdatnosti starovekého Egypta.

Zdroje: www.nationalgeographic.co.uk, www.science.org

Zdroj titulnej fotografie: www.unsplash.com