Aktuálna mapa výskytu koronavírusu, počtu nakazených i vyliečených

SKÚSENOSŤ S BIELORUSKOM

Pocity, ktoré vo mne zanechalo Bielorusko

Čítanie na 6 min. Sú krajiny, o ktorých až tak veľa nevieme, no stačí jedna nemilá udalosť a ostanú nám v našej pamäti. Reč je o v posledných dňoch veľmi skloňovanom Bielorusku.

Radka Malinčáková
Vášnivá cestovateľka, prekladateľka a milovníčka mačiek
Indonézia

V porovnaní s ostatnými kontinentmi je Európa výrazne menšia, no to ešte neznamená, že tu máme menej cestovateľských príležitosti. Práve naopak – čo sa cestovania týka, tak ide o vynikajúci zážitok, pretože v krátkom čase dokážeme spoznať rôzne krajiny, kultúry, ľudí či ich zvyklosti. Sú krajiny, na ktoré nezabudneme kvôli chutnému jedlu, potom sú také, ktoré si pamätáme podľa bohatej histórie či podľa skvelých pláží. Potom tu sú krajiny, o ktorých až tak veľa nevieme, no stačí jedna nemilá udalosť a ostanú nám v našej pamäti. Reč je o v posledných dňoch veľmi skloňovanom Bielorusku.

Samozrejme, v tomto prípade ide politika bokom, pretože tento článok sa snaží priblížiť Bielorusko ako krajinu a nie politickú scénu.

Cesta do Bieloruska

Približne pred tromi rokmi sa mi naskytla možnosť skúsiť si dobrovoľníctvo v Bielorusku. Nová skúsenosť, noví ľudia, nová krajina – lepšie povedané netradičná krajina. Prečo nie, veď napokon nejde o krajinu, do ktorej si človek len tak vyrazí na víkendový výlet a stráviť tam tri týždne môže byť zaujímavá skúsenosť.

V Bielorusku som ešte ani nebola a už sa mi začala situácia komplikovať s vízami, ktoré mi napokon vydali na veľvyslanectve v Bratislave. Personál veľmi ochotný nebol, no inú možnosť nemal.

Prísne kontroly

Vstup do Bieloruska bol tak trocha tragikomický – nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať. Cestovala som z Varšavy, odkiaľ išiel priamy spoj do Minsku. Išlo o diaľkový autobus a trvalo to približne 10 náročných hodín. Prekročenie hraníc bolo tým tragikomickým vyvrcholením, ktoré som vyššie spomenula.

Kontrola na hraniciach bola veľmi prísna; taká, akú si ju pamätáme len z príbehov našich starých rodičov. Lietadlom by to bolo iné, avšak, človek by prišiel o ten autentický zážitok, ktorý vlastne charakterizuje samotnú krajinu.

Milé babušky predávajú typické miestne dobroty všade tam, kde je vyššia koncentrácia ľudí. Jedlo je veľmi chutné a tradičné – ako od starých mám. Tieto stánky vám určite zabezpečia lokálny kulinársky pôžitok.

Dobrovoľníctvo v Bielorusku

Po príchode do Minsku som sa stretla s Mášou a tá ma vzala do veľmi peknej dedinky za mestom, kde som mala tri týždne stráviť ako dobrovoľníčka v anglickom letnom tábore. Mojou úlohou bolo ukázať deťom, že angličtina nie je až taká strašná a náročná.

Deti na vidieku akoby cestovali v čase. Hrajú sa na ulici, behajú po lúkach a neriešia smartfóny. O tých mestských deťoch sa toto už nedá povedať. Vidieť zahraničného na tomto mieste bolo malým zázrakom, a preto nám deti venovali pozornosť.

Za túto skúsenosť som veľmi vďačná, pretože som mohla spoznať z istej časti autentickú časť Bieloruska. Nemala som sa zle, veď tri týždne človek zvládne ľavou zadnou, no zanechalo to vo mne trochu smutné spomienky. Jediné, čo mi napadá, keď si spomeniem na Bielorusko, je diktatúra. Vedúca táboru bola pôvodne z Gruzínska, no čo sa týka bieloruských zvyklosti, tie si osvojila veľmi rýchlo a cítila sa v nich komfortne. Prísna Tamara pôsobila ako skutočný veliteľ a bieloruskí mladíci ju rešpektovali ako sa len dalo.

Aj napriek tomu, že išlo o letný tábor, režim bol prísny a musel rešpektovať pravidlá. Kto tak neurobil, čakal ho trest.

Miestami mi ich bolo veľmi ľúto, pretože aj napriek tomu, že mali skvelé názory a prínosné riešenia na isté vzniknuté problémy, svoj názor nemohli vyjadriť, a tak len ostali stáť v kúte so sklonenou hlavou.

Nebola som tam jediná cudzinka, ale bolo nás tam viacero. Všetci sme vždy povedali svoj názor, či bol v súlade s tým, čo Tamara povedala alebo nie, stále sme hovorili, čo si myslíme. V súkromných debatkách s mladými Bielorusmi sme sa dozvedeli, že nám veľmi závidia tieto naše názory, resp. že sa ich nebojíme vysvetliť.

Minsk – hlavné mesto

Budova Národného divadla a opery sa nachádza v centre mesta neďaleko od rieky Nemiga.

Okrem tejto stránky Bieloruska som spoznala aj hlavné mesto Minsk, ktoré ma milo prekvapilo. Pre mňa to bol taký zvláštny pocit, keď viete, že ste v Európe, no necítite sa úplne tak. Bielorusko je malá krajina a nie veľmi turistická, no ak patríte do skupiny cestovateľov, ktorých takýto cestovateľský kúsok poteší, tak Bielorusko je tá správna voľba.

V centre mesta si viete aj oddýchnuť a zapožičať vodný bicykel na rieke Nemiga. Pohľad na mesto z rieky je úplne iný ako keď ste na pevnine. Ide o veľmi autentický zážitok.

Čo sa týka cien, tak človek si tu dopraje a vôbec sa nemusí kontrolovať, či sa zmestí do svojho rozpočtu. Bielorusko je ako keby vstupnou bránou do Pobaltia a počas jednej dlhšej cesty, môžete navštíviť aj ďalšie susedné krajiny a to Litvu a Lotyšsko. Názvy týchto dvoch krajín sú nekonečným dobrodružstvom aspoň pre mňa, pretože nikdy neviem, ktorá je ktorá. Ide o malé krajiny, ktoré sa dajú preskúmať krížom krážom a pri dobrom plánovaní to viete spojiť aj s Estónskom, ktoré je oveľa menšie ako Slovensko.

Centrum hlavného mesta Minsk je moderné so všetkým, čo k tomu patrí. Luxusné nákupné centra, moderné reštaurácie, zelené parky, no na druhej strane to tu dýcha aj históriou.

V týchto krajinách je cítiť ich minulosť ešte aj teraz, pretože staršia generácia používa ešte vo veľkej časti ruský jazyk. Čo sa týka Bieloruska, tak obyvatelia rozprávajú takmer vždy po rusky, aj napriek tomu, že majú aj svoj vlastný jazyk.

Verejná doprava v hlavnom meste funguje ako vo všetkých európskych metropolách a cena lístkov začína na pár centoch.

Kus nemilej histórie

Aj keď fotka pripomína krásy prírody, nejde celkom o také krásy. Ide o úsek, kadiaľ viedla tzv. „Stalinova línia“. Pôvodny názov je v azbuke: Историко-культурный комплекс „Линия Сталина“.

Tanky sa nachádzajú už teraz v historickom múzeu. Ide o oblasť, ktorá bola západnou hranicou ZSSR a slúži ako skladisko zbraní a základňa útočiska pri obrane pred západným svetom. Nešlo o líniu dlhú niekoľko kilometrov, ale o niekoľko úsekov pozostávajúcich z menších táborov.

Bielorusko sa určite oplatí vidieť a zažiť

Bielorusko je teraz veľmi ospevované, no je škoda, že svoju „popularitu“ si získalo práve demonštráciami a nespravodlivosťou. Ak sa to tam upokojí, tak určite odporúčam nakuknúť aj do tejto časti Európy.

Bielorusom zrejme chutí naše slovenské pivo.

 

 

Prečítajte si aj: