Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) si každý rok zámerne vezme svoj život 703 000 ľudí po celom svete. Samovražda je tragédiou, ktorá zasiahne rodinu, priateľov aj celé komunity. Príde nečakane a u pozostalých zanechá výčitky svedomia na celý život. Niekedy ani najbližšia rodina a priatelia netušia, akým ťažkostiam čelila osoba, ktorá sa rozhodla ukončiť svoj život. Pýtajú sa, prečo si nič nevšimli a prečo nedokázali pomôcť.
Na Slovensku sa situácia lepší
Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky udáva, že v roku 2020 na Slovensku spáchalo samovraždu 489 ľudí. Pozitívnou správa je, že počet dobrovoľných úmrtí od roku 2011 dlhodobo klesá. Až 83, 6 percenta obetí samovraždy boli muži. Najčastejšie samovraždu páchali osoby nad sedemdesiat rokov. Motív, prečo sa rozhodli zobrať si život zostal vo väčšine prípadov neznámy alebo išlo o rodinné problémy a konflikty.
Okrem toho úrady v roku 2020 evidovali 656 hlásení pokusov o samovraždu. Znepokojivé je, že najčastejšie sa o samovraždu pokúšali slovenskí tínedžeri vo veku 15 až 19 rokov. V roku 2019 bola samovražda celosvetovo štvrtou najčastejšou príčinou smrti mladých ľudí vo veku 19 až 29 rokov.
Jediné východisko
Hoci samovražedné sklony a myšlienky pozorujeme najmä u pacientov s depresiou alebo u alkoholikov, väčšinou je rozhodnutie vziať si život impulzívnou rekciou na nahromadené problémy. Schopnosť organizmu vysporiadať sa so životným stresom zlyhá. Osoba pociťuje zúfalstvo. Žiadne iné riešenie v danom momente neexistuje.
Podľa WHO sa samovražedné myšlienky často objavujú po rozpade vzťahu, pri chronickej bolesti, nevyliečiteľnom ochorení a strate. Takisto aj v prípade, ak osoba zažila na vlastnej koži násilie, katastrofickú udalosť, zneužívanie alebo pocit izolácie. Rozhodnutie ukončiť svoj život samovraždou nemusí byť náhle, samovraždy sú časté aj u osôb a skupín, ktoré sa cítia nepochopené a diskriminované pre farbu pleti, sexuálnu orientáciu alebo pôvod.
Prečo práve tínedžeri rozmýšľajú nad samovraždou?
Nie vždy existuje jednoduchá odpoveď na to, prečo by konkrétne dieťa mohlo uvažovať o samovražde. Myšlienky na samovraždu sa často vyskytujú u detí, ktoré šikanujú, zažili fyzické alebo sexuálne zneužitie, cítia sa osamelé, sociálne izolované alebo trpia duševným ochorením.
Deti a dospievajúci, ktorí zápasia so samovražednými myšlienkami často nevedia zvládať stres, vyrovnať sa so smútkom, majú pocit, že nie sú dosť dobrí a nie je tu nik, kto by im pomohol. Zvýšenému riziku sú vystavené aj deti a dospievajúci, ktorí nedávno stratili milovanú osobu, ktorých rodičia sa rozvádzajú, či čelia vážnym finančným problémom.
Príkladom je študent posledného ročníka na strednej škole. Kvôli pandémii koronavírusu niekoľko mesiacov nevidel svojich spolužiakov, denne sa háda s rodičmi, situácia sa neustále mení. Obáva sa maturity a neistej budúcnosti. Necíti sa pripravený na skúšky, ani na život po škole. Začne rozmýšľať nad samovraždou. Problémy v rodine alebo vo vzťahu situáciu zhoršujú, nie je tu nik, kto by ho pochopil. Je len jeden z mnohých, ktorého izolácia, strach a zúfalstvo zahnali do kúta.
Kedy spozornieť?
Správanie a nálady tínedžerov sa menia rýchlo ako počasie. Odlíšiť bežnú pubertu od samovražedných myšlienok môže byť pre rodiča náročné. Príznaky sú pre každé dieťa špecifické a často rodičia nepovažujú na správaní ich tínedžera nič zvláštne. Avšak tieto zmeny v správaní, náladách, spánkovej rutine a bežnej konverzácii môžu rodičom našepkať, že niečo nie je v poriadku.
Podľa webového portálu psychologytoday.com by mali rodičia spozornieť , ak dieťa alebo tínedžer nosí zo školy horšie známky a má problém sústrediť sa. Začne sa izolovať sa od priateľov, prestane sa venovať aktivitám, ktoré ho bavili, reaguje impulzívne a nerozvážne. U dospievajúcich to napríklad zahŕňa aj bezohľadné správanie, užívanie návykových látok, striedanie partnerov alebo nebezpečné šoférovanie.
Okrem toho, že sa dieťa inak správa, inak sa aj cíti. Podráždene, smutne, úzkostne, nepokojne alebo zúrivo. Vtedy je pravdepodobné, že zápasí s vážnymi emóciami alebo psychickými problémami. Rodičia by mali spozornieť, aj pri nadmerných rečiach o umieraní, odídení alebo sebapoškodzovaní.
Hoci nie je dôvod panikáriť vždy, keď dieťa hovorí o smrti, zaujatosť touto témou môže naznačovať hlbší problém. Je tiež dôležité pamätať na to, že najmä malé deti nemusia vždy ovládať jazyk na vyjadrenie túžby ublížiť si. Okrem priamych vyjadrení by rodičia mali venovať pozornosť aj tomu, keď dieťa povie veci ako „už pre teba nebudem problém“ alebo „nikto by si nevšimol, keby som bol preč,“ pretože môžu naznačovať beznádej alebo bezcennosť.
Fyzické zmeny, ako náhle znížená chuť do jedla, nespavosť, denná únava alebo časté nočné mory taktiež signalizujú fyzický alebo psychický problém.
