Postava pripomínajúca presýpacie hodiny, plné pery, malý nos a foxy eyes (takzvané líščie oči) sú nové spoločenské kritéria pre ideál ženskej krásy. Samozrejme, korene tohto ,,problému“ nachádzame práve na sociálnych sieťach. Z každej strany je na nás vyvíjaný podvedomý nátlak, pre ktorý sa mnoho žien porovnáva s tými momentálne najpríťažlivejšími. Naháňame sa za dokonalosťou, pre ktorú sme ochotné vyhodiť stovky či tisíce eur.

Je vedecky dokázane, že zle nastavene štandardy krásy priamo prispievajú k úzkostiam a depresiám. Môžu byť spúšťačom telesnej dysmorfie alebo poruchy príjmu potravy. Prispievajú tiež k nízkemu sebavedomiu či sebapoškodzovaniu. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Posadnutí krásou sme už od nepamäti.

Atraktívnou ženou v starovekom Grécku bola tá, ktorá mala bacuľatú postavu a svetlu pleť. To, že bola žena väčších rozmerov symbolizovalo bohatstvo, pretože mala prístup k väčšiemu množstvu jedla.

S najzvláštnejším ideálom krásy sa stretávame počas dynastie Han. V tejto ére boli v ,,móde“ malé nohy (chodidlá). Aj napriek tomu, že išlo o prirodzene len ťažko splniteľnú normu, mladé dievčatá mali nohy omotané pevným viazaním, aby im nerástli. Paradoxne hoci je dnes takéto fyzické poškodzovanie zakázané stále muži uprednostňujú ženy, ktoré majú malé nohy.

Aj počas talianskej renesancie vzhľad manželky hral dôležitú úlohu v spoločenskom postavení jej muža. Ak bol manžel bohatý, tak jeho žena nemohla byť štíhla. Najakceptovateľnejšími normami krásy boli veľké prsia, plné boky, svetlá pleť a svetlé vlasy.

Viktoriánska éra so sebou priniesla nové ideály krásy. Všetky ženy chceli mať postavu pripomínajúcu presýpacie hodiny. Takýto štandard si vyžiadal fyzický zásah do tela. Ženy začali nosiť pevne stiahnuté korzety, ktoré im pomohli priblížiť sa k ,,dokonalosti“.

Počas zlatého veku Hollywoodu (približne 30. – 50. roky 20. storočia) chcela každá dievčina vyzerať ako herečka Marilyn Monroe. Populárna hviezda mala vplyv na ženskú krásu. Atraktívnymi sa stali blondíny s červenými perami. Samozrejme nesmel chýbať ani bezchybný mejkap a husté mihalnice. Čo sa týka figúr, tak tie štíhle išli o úzadia a preferovanými boli plnšie (opäť najmä presýpacie hodiny).

Nie je to tak dávno, čo jediným ideálom krásy boli miery 90-60-90. Modelkami mohli byť len ženy, ktoré spĺňali tieto kritéria a na ostatné sa pozeralo ,,cez prsty“. Bol to rovnako šialený trend, ako všetky tie predošle a zrejme aj budúce. Dôkazom je aj súčasnosť. Dnes je ideálom krásy rodina Kardashian.

Od žien sa očakáva, že budú mať veľké prsia, veľké zadky, medzeru medzi stehnami, ploché brucho, plné pery,  foxy eyes a v neposlednom rade husté dlhé vlasy. S takýmto ideálom krásy sa stretávame v televízii, na sociálnych sieťach či v reklamách. Teda dá sa povedať, že práve médiá vytvárajú normy, ktoré by sme ,,mali“ nasledovať.

Nie je v poriadku slepo nesledovať diktát sociálnych sietí

Krása je veľmi subjektívna a postupom času sa kritéria spoločnosti menia v závislosti od toho, kto je mediálne populárny a pre väčšinu atraktívny. Kedysi bola základnou preferenciou svetlá pleť. Ľudia sa preto rozhodli, že si svoju pokožku vybielia pomocou bieliacich a zasvetľujúcich produktov. To všetko robili aj na úkor svojho zdravia, pretože bieliace krémy obsahovali karcinogény, ktoré mohli mať za následok rakovinu kože.

Škála dokonalosti je pomerne úzka a až príliš detailná na to, aby sme do nej zapadli všetci. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Dnes ide do popredia zas tmavšia pokožka. Preto máme preplnené solária, ľudia si kupujú samoopaľovacie krémy a pre momentálny trend sú ochotní opekať sa na slnku aj niekoľko hodín. Zo situácie ťažia aj estetické kliniky, ktoré zarábajú na tom, že väčšina túži po veľkých prsiach, zadkoch a perách.

Zaujímavé je, že média podvedome ovplyvňujú naše perspektívy a schémy, ktoré si počas života vytvárame. Denne nás informujú o tom, čo máme považovať za krásne a čo už nie. Neukazujú nám druhý uhol pohľadu. Napríklad, že za TOU dokonalosťou stoja aplikácie a rôzne programy. Teda v preklade, že dosiahnuť takéto štandardy krásy je takmer nereálne.