Vplyv dezinformácií sa neprejavil len na ochote obyvateľstva nechať sa zaočkovať. Prerástol aj do útokov voči radovým predstaviteľom štátnych inštitúcií. Terčom útokov boli napríklad zdravotníci, policajti, hygienici či očkovacie tímy. Tieto útoky sa pokladajú za výsledok frustrácie šíriteľov a prijímateľov dezinformácií. Ich konanie sa stávalo aj predmetom vyšetrovania slovenskej polície.

Najsledovanejšou stránkou na Slovensku, ktorá sa zameriava na dezinformácie a ich vysvetľovanie či upozorňovanie na onlinové podvody, je facebooková stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR. K dnešnému dňu má už viac ako 10 000 sledovateľov.

Za kalendárny rok 2021 sa Odboru komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru (ďalej už len ako odbor) na svojej špecializovanej stránke Hoaxy a podvody – Polícia SR podarilo vyvrátiť spolu 189 hoaxov. Až 151 z nich súviselo s témou pandémie COVID-19. Odbor za rok 2021 vybavil viac než 9 000 súkromných správ.

Čo sa internetom najčastejšie šírilo

Dezinformácie, ktoré boli šírené v súvislosti s pandémiou COVID-19, súviseli najmä s očkovaním a falošnými úmrtiami v jeho dôsledku. Dokonca zneužívali aj úmrtia konkrétnych osôb. Ďalšími naratívmi boli zdravotníci zabíjajúci pacientov (napr. prostredníctvom pľúcnej ventilácie), preceňovanie pandemickej situácie štátnymi inštitúciami, oveľa lepšia situácia v zahraničí či pandémia ako tajný plán mocných s cieľom ovládnuť alebo dokonca vyhubiť ľudstvo.

Slovné spojenie „Dnes hoax, zajtra pravda,“ ktoré sa pokladá za osobitnú komunikačnú taktiku tvorcov a šíriteľov dezinformácií, v roku 2021 predbehlo slovo „nulitný“, ktoré sa šírilo najmä v roku 2020.

Problémom roku 2021 boli aj retrospektívne hoaxy, pričom slovné spojenie „Dnes hoax, zajtra pravda,“ sa stalo nástrojom na ich vytváranie. „Napríklad, konkrétne osoby informovali, že Policajný zbor v minulosti označil očkovacie preukazy za hoax, a teda po zavedení Covid-passov sa ukázalo, že Policajný zbor v minulosti zavádzal. Nič také sa nestalo, Policajný zbor nikdy nehovoril o dezinformácii v súvislosti s očkovacími preukazmi,“ uvádza správa

Medzi najčastejšie šírené naratívy dezinformácií za rok 2021 patrí práve očkovanie proti COVID-19, Zdroj fotografie: Pixabay/ viarami

Dezinformácie sú významnou bezpečnostnou hrozbou

Vplyv dezinformácií sa odrazil na zaočkovanosti obyvateľstva Slovenskej republiky, či aj na už spomínaných útokoch. Útoky sa často pretavili aj do podoby smrteľných vyhrážok voči konkrétnym osobám. Aj napriek tomu, že k priamej hrozbe nedošlo, dezinformácie majú potenciál spôsobovať vážne následky na zdraví a živote či na chode verejných inštitúcií. 

Inzercia

Nedostatočná ochrana, neochota dať sa zaočkovať a dôvera v dezinformácie spôsobili v roku 2021 aj smrť osôb, ktorých počet však nie je možné presne určiť.

Ciele a motivácia ľudí, ktorí tvoria a šíria dezinformácie

Spôsobiť chaos v spoločnosti či podkopať dôveru v štát– to boli hlavné ciele producentov dezinformácií. Mohli tak sledovať vlastné politické či ekonomické záujmy. Svojím konaním taktiež mohli podporovať aj zahraničnopolitické záujmy cudzích štátnych mocností.

Cudzie štátne mocnosti na šírenie vlastných príbehov využívali vlastné alebo spriatelené médiá či fiktívne nezávislých aktivistov. V rámci informovania vlastného štátu však postupovali odlišne. Príkladom je naratív o tom, že očkovanie je nebezpečné, pričom obyvateľom svojej krajiny očkovanie odporúčali.

Medzi ekonomické dôvody produkcie informácií sa zaradilo získanie popularity. To úmerne zvyšuje aj vlastné príjmy celospoločensky známych osôb.

Ďalšou kategóriou boli účty individuálnych aktivistov, za ktorými v skutočnosti stáli organizácie či skupiny osôb. Práve profily konkrétnych osôb sú verejnosti viac sympatické. Aj preto títo ľudia pri tvorbe dezinformácií fungovali práve týmto spôsobom.

„Pôsobenie falošných aktivistov sa prenášalo aj do reálneho života, kde sa prezentovali ako nezávislí organizátori verejných zhromaždení a rôznych iných akcií. V skutočnosti existovali silné indície, že ich konanie bolo financované rôznymi skupinami s vyššie uvedenými záujmami,“ píše sa v zhrnutí za rok 2021.

Masovému šíreniu vytvorených hoaxov poslúžili práve radoví používatelia sociálnych sietí. Práve tí dezinformačné správy zdieľali v súvislosti so svojím vlastným presvedčením a absenciou odborného vzdelania či kritického myslenia.

Dôkaz o neznalosti informácií, ktoré šíritelia hoaxov zdieľali, tvoria výsledky previerok týchto občanov Policajným zborom. „Navštívené osoby buď zapierali autorstvo príspevkov, alebo vo väčšej miere hovorili, že o zdieľanej informácií nemali žiadne vedomosti, prípadne, že ju počuli od neznámej osoby a len ju zdieľali ďalej,“ uvádza ďalej správa.

O boji proti dezinformáciam, ďalších aktivitách Odboru či sumáre najčastejšie zdieľaných dezinformácií za rok 2021 sa ďalej dočítate v správe zboru.

Zdroje: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Správa Policajného zboru o dezinformácia na Slovensku v roku 2021

Zdroj titulnej fotografie: Printscreen/ Správa Policajného zboru o dezinformácia na Slovensku v roku 2021