Významný prínos pre neurovedu
Phineas Gage zázračne prežil fatálny úraz. Jeho osobnosť sa však zmenila
Prípad mladého Američana pomohol pri spoznávaní funkcií nášho mozgu a do značnej miery je v oblasti neurochirurgie nezvyčajným javom.
Úraz na pracovisku
Phineas Gage mal dvadsaťpäť rokov, keď pracoval ako vedúci majster počas budovania železnice neďaleko Cavendishu (štát Vermont). Medzi Gageove povinnosti patrilo odpaľovať skaly, aby sa vytvorilo podlažie. Úlohou bolo umiestniť výbušnú nálož hlboko do skaly vyvŕtaním diery. Otvor sa potom naplnil strelným prachom a zapálila sa poistka. Na vrch sa pridal piesok, aby sa zabránilo kontaktu s výbušninou. Pušný prach sa vo vybraných otvoroch následne zaisťoval železnou tyčou.
Manuálna práca sa po chvíli stala automatickou činnosťou. Popoludní 13. septembra 1848 Gage opakoval všetky kroky, no zrejme sa pozabudol a pušný prach tyčou utlmil ešte pred pridaním piesku. V momente ako tyč prišla do kontaktu so skalou, výbušnina reagovala. Približne šesťkilová a meter dlhá tyč vystrelila, prerazila mladíkovu hlavu a dopadla takmer dvadsaťpäť metrov za ním.
Už na pohľad muselo zranenie vyzerať ako z hororu. zdroj: pinterest.com
Sila výbuchu hodila Phineasa na chrbát a chvíľu ležal v kŕči. Železná tyč prenikla do jeho ľavého líca, prešla okom a zasiahla aj mozog. V priebehu niekoľkých minút sa však Gageovi podarilo vstať, dokonca komunikoval a s pomocou ho prepravili do najbližšej nemocnice.
Iný než predtým
Zraneného mladíka sa ujal doktor John Martyn Harlow. Jeho prvým cieľom bolo zastaviť masívne krvácanie spôsobené železnou tyčou a odstrániť úlomky kostí, ktoré zostali v rane. Okrem toho Harlow uľahčil drenáž rany zdvihnutím Gageovej hlavy. O pár dní si všimol, že Gage rozprával s určitými problémami, no vedel pomenovať svojich priateľov a krvácanie prestalo. V týždňoch nasledujúcich po nehode bolo hlavným cieľom liečiť infekciu, ktorá sa vyvinula v poranenej oblasti. Gage potom strávil niekoľko dní stave medzi kómou a bdením, z postele dokázal vstať až 7. októbra.
Do 11. októbra Harlow tvrdil, že sa Gageovo intelektuálne fungovanie začalo zlepšovať, rozpoznal koľko času uplynulo od nehody a dokázal nehodu jasne opísať. Hrôzostrašný úraz mu zanechal na tvári jazvu, no zotavil sa a mohol sa vrátiť do práce. Aspoň spočiatku to tak vyzeralo, no po čase oňho zamestnávatelia stratili záujem. Jeho priatelia a známi tvrdili, že už to nie je rovnaký Phineas Gage akého poznali predtým.
Doktor Harlow sa teda ujal pozorovania navonok vyliečeného muža a o zmenách v jeho správaní napísal lekársku správu. Podľa rozhovorov s blízkymi Phineas síce nemal prestížnu akademickú minulosť, no bol bystrý, energický a vytrvalý pri realizácií svojich plánov. V tomto ohľade sa po nehode jeho myseľ radikálne zmenila. „Detské intelektuálne schopnosti a prejavy sa striedajú so zvieracími vášňami silného muža.“
Jeho nešťastie pomohlo vede
Gage potreboval získať peniaze, preto istý čas cestoval po Európe a údajne sa s dlhou železnou tyčou objavil aj v Barnumovom americkom múzeu ako kuriózny prípad. Krátko pracoval v stajni v New Hampshire, potom v Čile sedem rokov riadil dostavník. Nakoniec sa presťahoval do San Francisca, aby žil so svojou matkou, pretože jeho zdravie sa zhoršovalo a po sérii epileptických záchvatov zomrel vo veku 36 rokov.
Jeho lebka a železná tyč sú vystavené vo Warrenovom anatomickom múzeu Harvardskej lekárskej školy v Cambridge (štát Massachusetts). zdroj: pinterest.com
Predpokladalo sa, že poškodenie ľavej prednej časti mozgu spôsobilo výrazné zmeny v jeho osobnosti. Až v roku 1994 sa vďaka počítačovým animáciám podarilo zrekonštruovať miesta, ktorými železná tyč prešla. Hypoteticky mohol Phineas Gage stratiť 11% bielej a 4% sivej mozgovej hmoty. V bielej hmote sa nachádzajú spojenia motorických a zmyslových funkcií, sivá je nevyhnutná pre udržiavanie pozornosti pri učení, pamätanie a myslenie.
Dovtedy panoval názor o trvalých následkoch spôsobených mozgovými léziami. Ukázalo sa však, že Gage sa pozoruhodne zotavil a napriek zraneniu prežil relatívne normálny život. Keďže jazdil na dostavníku, pri roznášaní pošty si musel pamätať rôzne rasy a mal svoju rutinu. Poškodenie predného laloku sa mohlo do istej miery opraviť a obnovili sa stratené funkcie. Schopnosť mozgu meniť sa týmto spôsobom sa nazýva plasticita mozgu. Gageov prípad sa tak stal jedným z prvých dôkazov naznačujúcich vzťah predného laloku s vývojom osobnosti a celkovo pomohol k zisteniu o špecifických funkciách jednotlivých častí mozgu.
Zdroje: www.britannica.com, www.simplypsychology.com, www.verywellmind.com
Zdroj titulnej fotografie: pinterest.com
