Teslov život
Nikola Tesla (10. 7. 1856 – 7. 1. 1943) sa narodil v dedine Smiljan v Rakúskom cisárstve na území dnešného Chorvátska. Už v pomerne mladom veku ale odcestoval študovať do Prahy a Grazu, v roku 1880 začal pracovať v budapeštianskej telegrafnej spoločnosti, o dva roky neskôr žil v Paríži a od roku 1884 v Spojených štátoch. Tie sa stali jeho domovom a pôsobiskom, v jednom zo svojich posledných rozhovorov však povedal, že je hrdý na svoj srbský pôvod a chorvátsku domovinu.
V priebehu života Tesla zažil vzostupy aj pády. Niekoľko rokov bol dokonca najslávnejším vedcom vôbec, užíval si priazne laickej aj odbornej verejnosti, nechával si patentovať veľké množstvo vynálezov. Na druhej strane sa stretával aj s neochotou pri zháňaní finančných prostriedkov na svoje veľkolepé plány. Sám nemal presvedčivé obchodnícke zručnosti a nevedel si zabezpečiť iné financovanie ako z banky. Aj bankári sa však časom obrátili Teslovi chrbtom, pretože tvoril priveľa dlhov a jeho celková finančná situácia bola veľmi zlá.
Významnou súčasťou Teslovho života bola humanita. Neoznačoval sa za filantropa len preto, lebo jeho firma založila viacero nadácií. Jeho humanita vraj bola každodenná a dlhodobá. Údajne už ako chlapec rozdával prebytočné školské potreby spolužiakom, ktorí ich potrebovali. Keď mu raz investori povedali, že síce je ich šek krytý, ale ak si peniaze z banky vyberie, asi ich to zruinuje, Tesla šek jednoducho roztrhal so slovami: “Peniaze sú len peniaze, toľko dobrých ľudí pre mňa predsa nepríde o prácu.”
Uvádza sa tiež, že kolegovia a priatelia naňho spomínali iba v dobrom a často o ňom hovorili ako o dobrákovi.
Hoci Tesla sám o peniaze očividne nemal veľký záujem, dodnes sa bankárom vyčíta, že odmietli financovať jeho veľké projekty, najmä bezdrôtovú distribúciu elektriny na veľké vzdialenosti. Treba však aj povedať, že išlo iba o plány bez reálneho technického základu. Prenos elektrickej energie inak ako elektromagnetickou indukciou na krátku vzdialenosť nie je možný ešte ani dnes, napriek úsiliu mnohých technologických gigantov.
Tesla zomrel v roku 1943 vo veku 85 rokov za nie celkom vyjasnených okolností. Jeho smrť ponúka priestor na rôzne konšpiračné teórie, isté je však iba to, že zomrel sám v hoteli New Yorker. Rôzne zdroje uvádzajú, že v tomto veku bol už Nikola Tesla takmer zabudnutý a chudobný. Teslov prípad je praktickou ukážkou starého známeho “za dobrotu na žobrotu”.
Spory s Edisonom
V tom istom roku, ako Tesla prišiel do Ameriky, začal pracovať v spoločnosti Edison Co., ktorú založil a viedol sám veľký Thomas Alva Edison. Ten bol v čase Teslovho príchodu už starším pánom a pre Teslu bol pravdepodobne veľkým vzorom. Rozprával, že si predstavoval, ako tvorí nové vynálezy spoločne s ním. Ako to však býva, keď sa stretnú dve osobnosti, často medzi nimi vzniknú konflikty. Tesla a Edison mali viacero sporov už v čase, keď Tesla pracoval pre Edison Co., a aj neskôr.
Najväčší spor medzi Teslom a Edisonom predstavovala takzvaná „vojna prúdov“ medzi ich spoločnosťami. Išlo o to, či sa štandardizuje jednosmerný, alebo striedavý prúd. Edison veril jednosmerný, a dokonca na podporu svojej myšlienky vyrobil vôbec prvé elektrické kreslo, ktoré aj prakticky predviedol ako ukážku nebezpečnosti striedavého prúdu. Nakoniec sa však ako štandard celosvetovo uznal práve Teslov striedavý prúd. Mimochodom, vynašiel ho ešte v čase, keď pracoval v Budapešti.
Edison bol obchodník a podnikateľ. Založil veľa firiem, ktoré za neho registrovali tisíce rôznych patentov. On sám ich zaregistroval 1692. Aj napriek tomu, že bol celkom nepochybne jedným z najproduktívnejších a najvýznamnejších vynálezcov v histórii, pravdepodobne mal osobný záujem na zničení Teslovej práce. Kradol jeho vynálezy a nechával si ich patentovať, skôr ako to stihol spraviť Tesla.
Iným príkladom, ako sa Teslovi nepodarilo udržať vlastný patent, je vynález rádia. Podľa National Electric Light Association predviedol Tesla princíp rádia už v roku 1893 a o štyri roky neskôr si ho nechal patentovať. V roku 1904 jeho patent zrušili a pridelili ho Guglielmovi Marconimu. Najvyšší súd síce v roku 1943 Teslovi patent vrátil, Tesla však v tom istom roku zomrel. Z vynálezu teda nevyťažil nijaké financie.
Zneužívanie a znovuoživenie mena Tesla
Konšpiračné teórie o Wardenclyffskej veži sa stali na internete veľmi populárnou témou, hoci patria k tým miernejším. Wardenclyffská veža na Long Islande bola skutočným projektom, ktorého zámerom bola bezdrôtová distribúcia elektrickej energie na dlhšie vzdialenosti. Tesla bol inovátor a zrejme aj génius a nemožno s určitosťou tvrdiť, že by sa pri dostatočnom financovaní nebolo podarilo jeho plány aj zrealizovať. Avšak fakt, že túto technológiu nemáme ešte ani dnes, vrhá na tento projekt tieň nepravdepodobnosti.
Internetom sa šíria aj špekulácie a teórie o tom, že Tesla pracoval na teleportácii (nazvime to tak) pod označením Projekt Philadelphia a že bol zodpovedný za známu tunguskú katastrofu v roku 1908. Dodnes nie sú známe pravé príčiny tejto udalosti, vedecká obec sa prikláňa k dopadu kométy alebo jej časti.
Výroba luxusných elektromobilov pre horné jedno percento je ďalším príkladom zneužívania Teslovho mena. Tesla sa venoval inováciám, ktoré mali byť dostupné ľuďom zadarmo. Dnes značka Tesla reprezentuje luxusné elektrické automobily pre najbohatších, pričom cena jediného automobilu neklesá pod závratných 90-tisíc eur. Ani “ľudový” Model 3 sa neukázal ako ústretový krok smerom k cenovej dostupnosti elektrických automobilov, pretože iné značky predávajú elektromobily v ponúkaných cenách už dlho. Môžeme sa však utešovať tým, že elektromobily sú stále iba na začiatku svojej cesty, pričom to bude možno práve značka Tesla, kto raz predá elektrické auto pod 7-tisíc eur.
Najvýznamnejšie vynálezy Nikola Teslu:
- Striedavý prúd
- Vylepšené elektrické žiarovky
- Röntgenové žiarenie (1887, pomenované po doktorovi Röntgenovi o 8 rokov neskôr)
- Prenos rádiového signálu (1893, patent v r. 1897)
- Diaľkový ovládač cez rádio (1898)
- Elektrický motor
- Laser
