Po viac ako 30 rokoch vývoja sa umelá inteligencia stala súčasťou modernej spoločnosti. Už po krátkom čase sa o nej vedú búrlivé debaty, ktoré v mnohých prípadoch sprevádzajú obavy.

Kým pre jednu skupinu ľudí ide o užitočný nástroj uľahčujúci všednú prácu, mnohí sa obávajú o svoje pracovné miesta. Strach z nahradenia sprevádza najmä kreatívcov či novinárov. Rovnako sa diskutuje aj o písaní seminárnych prác, keďže svoje využitie našla aj u študentov.

Máme sa čoho obávať?

Ako sme písali v našom predošlom článku, jedna zo štúdií prináša znepokojivé výsledky najmä pre Ameriku a Európu. Vyplýva z nej, že približne štvrtinu pracovných miest môže prevziať umelá inteligencia. Dobrou správou však je, že z dlhodobého hľadiska by mohla zvýšiť hrubý domáci produkt o približne sedem percent.

O vážne ovplyvnenie pôjde najmä v administratívnych pozíciách, pričom má ísť až o 44 %. Výnimku netvoria ani právnické profesie. Pokiaľ ide o médiá, jej hlavnou úlohou bude zhromažďovanie a prezentovanie informácií. Danú skutočnosť potvrdil aj šéf nemeckej mediálnej skupiny Axel Springer Mathias Döpfner, informujú Hospodárske noviny. Podľa jeho slov však odhaľovanie „skutočných motívov“ zostane naďalej náplňou novinárskej pozície.

Umelá inteligencia sa stala súčasťou modernej spoločnosti. Zdroj: pexels.com

Portál aktuality.sk dodáva, že tento druh lacnej pracovnej sily poteší najmä majiteľov firiem. Na základe jej pôsobenia by sa vyhli vysokým nákladom, ktoré pokrývajú ich zamestnancov.

Dôležitosť sebarealizácie

V marci tohto roku americká spoločnosť Goldman Sachs zverejnila správu poukazujúcu na to, že AI môže nahradiť ekvivalent 300 miliónov pracovných miest na plný úväzok, píše portál BBC. Zároveň v minuloročnom globálnom prieskume ohľadom pracovnej sily takmer tretina respondentov uviedla, že sa obáva, že ich pozícia bude o pár rokov nahradená novými technológiami.

Kariérni koučovia a odborníci na ľudské zdroje poukazujú na opodstatnenie úzkosti, avšak zamestnanci sa musia naďalej sústrediť na to, čo môžu kontrolovať. Na základe toho by mali investovať do sebarealizácie, ktorá im môže pomôcť, ako pracovať popri novým technológiám.

Niektoré pracovné pozície umelá inteligencia nedokáže nahradiť. Zdroj: pexels.com

„Vzdelávanie a školenia sú kľúčové pre zamestnancov, aby sa dozvedeli o AI, či o tom, ako môžu rozvíjať nové zručnosti. Namiesto toho, aby sa zamestnanci vyhýbali AI, mali by plánovať, ako ju prijať,“ dodáva pre BBC Scott Likens pôsobiaci v poradenskej spoločnosti PwC.

Treba si uvedomiť aj to, že automatizácia tu bola už v minulosti. V súčasnosti mnoho pracovníkov zastáva pozície, ktoré pred niekoľkými rokmi neexistovali.

Prehnané obavy

Síce určitá miera úzkosti je podľa odborníkov na mieste, nedávne výskumy poukazujú na to, že obavy ľudí, že roboty im vezmú pracovné miesto, sú do určitej miery prehnané.

Výskum z novembra minulého roka, ktorý sa realizoval na Univerzite Brighama Younga v Utahu v USA, tvrdí, že mnoho ľudí nesprávne vníma rýchlosť, akou automatizačné nástroje preberajú moc. Zo zistených údajov vyplýva, že približne 14 % respondentov uviedlo, že ich pracovný výkon nahradil robot. Avšak aj u tejto skupiny pracovníkov boli ich odhady ďaleko za realitou.

Vedúca oddelenia poradenských služieb pre ľudí EY, Stefanie Coleman, zároveň poukazuje na to, že by sme v budúcnosti nemali očakávať „binárnosť“ pracovnej sily. Pod týmto tvrdením si môžeme predstaviť aj to, že vždy bude musieť existovať kombinácia ľudí a robotov.

Podľa odborníkov je úzkosť spojená so stratou zamestnania v niektorých prípadoch prehnaná. Zdroj: pexels.com

„Ľudia budú vždy zohrávať úlohu v podnikaní vykonávaním dôležitej práce, ktorú roboty nedokážu. Tento druh práce si zvyčajne vyžaduje vrodené ľudské vlastnosti, ako je budovanie vzťahov, kreativita a emocionálna inteligencia,“ dodáva Coleman.

Dočasný zákaz umelej inteligencie

Taliansko dočasne zablokovalo funkciu umelej inteligencie v podobe ChatGPT. V tomto prípade však nešlo o strach zo straty zamestnania. Ako píše portál Euractiv, taliansky úrad na ochranu osobných údajov začal vyšetrovanie spoločnosti OpenAI. Predmetom vyšetrovania bolo nielen porušovanie smernice GDPR, ale aj nedostatočné overovanie veku používateľov.

Služba má byť na území Talianska nedostupná dovtedy, pokiaľ OpenAI nezačne správne uplatňovať európsky právny rámec ochrany osobných údajov.

„Ak chce OpenAI a iné firmy ponúkať tieto chatboty a súvisiace služby v EÚ, musia zabezpečiť, aby boli v súlade nielen s GDPR, ale aj inými relevantnými zákonmi,“ vysvetľuje analytik Daniel Laufer, ktorý pôsobí v neziskovej organizácii Access Now. Pokiaľ dané pokyny nebudú rešpektovať, hrozia im pokuty a ďalšie následky.