Figma vs. Adobe
Menej startup exitov, teda menej IPOs. Sekundárne transakcie ako odpoveď?
Sme v dobe technologického rozmachu, konkrétne v sfére umelej inteligencie ale od doby kedy pandémia doznela sa čoraz menej startupov objavuje na burze.
Foto: Mala to byť obrovská akvizícia, ktorú zastavil protimonopolný úrad. Ilustračná vizualizácia
Nedávno sa uskutočnil veľký exit v podobe IPO spoločnosti Figma, ktorá nie v tak dávnej minulosti sa mala stať súčasťou Adobe vo forme akvizície vo výške zhruba 20 miliárd. To však bolo plánom do kým americký protimonopolný úrad nezamietol túto transakciu.
Na koniec sa Figme táto situácia vyplatila. V deň kedy išla IPO sa jej podarilo trhovou kapitalizáciou dostať na úroveň približne 70 miliárd USD. Dnes sa jej hodnota pohybuje okolo 35 miliárd USD, čo je skoro dvojnásobok pôvodného ohodnotenia pri potencionálnej akvizícii spoločnosťou Adobe. Avšak toto bolo jedno z mála IPO v poslednej dobe a teda cenový výstrel akcie tomu aj napovedal.
Keďže sa momentálne uskutočňuje menej exitov, secondaries teda sekundárne transakcie sa čoraz častejšie objavujú ako alternatíva kúpy respektíve predaja podielov v spoločnosti. Znamená to, že fond, ktorý aktuálne drží podiel v startupe sa ho rozhodne predať inému investorovi ešte predtým ako daný startup prejde exitovou udalosťou. Je to z dôvodu toho, že určité fondy, ktoré sú zainvestované v týchto startupoch nechcú, pripadne si nemôžu dovoliť držať svoje podiely dlhšie ako 10 rokov, napríklad.
Štandardné fondy rátajú s existenciou približne 8-10 rokov, v dnešnej dobe však začínajú presahovať 10 rokov a to aj keď si pozrieme biotech fondy, pri ktorých bolo normálne 12+ rokov, keďže iba pokorenie všetkých troch fází klinických štúdií pre biotech startup zvyčajne trval aj 6-7 rokov.
Sumár sumárov, fondy si to nemôžu dovoliť lebo ak nerátali s ich dlhšou existenciou a teda prekračujú 10 rokov znamená, že ukrajujú taktiež peniaze z celkového „poolu“ peňazí na manažment poplatkoch z ktorých fond existuje. A teda štandardné 2 percentá (management fee), ktoré keď vynásobíme 10 rokmi by bolo 20 percent celkového kapitálu tak každým rokom sa toto percento navyšuje a teda ostáva menej peňazí na investovanie.
Fond sa tomu môže vyhnúť keď sa rozhodne ukrátiť sa o to management fee, keďže napriek tomu naďalej ráta so svojím 20% carry, teda success fee z úspešných startupov na konci cyklu fondu. Prípadne vie si management fee znížiť, každopádne tie peniaze musia z nejakého zdroja prísť a teda zvyčajne to ide z kapitálu, ktorý bol pôvodne určený na investície do startupov.
Dá sa povedať, že ten fond sa týmto spôsobom kanibalizuje, predlžovaním jeho existencie. Ďalší spôsob je použitím recyklačných fees, teda ak už sú úspešné príbehy portfólio spoločností z čias existencie fondu, ktoré „vyexitovali“, zárobok z týchto exitov dokáže byť opäť zainvestovaný a teda fond si navýši kapitál s ktorým vie pracovať.
Na druhej strane však fond vie predať svoj podiel spomínaným spôsobom sekundárnych transakcií v niektorých zo spoločností a teda dokáže odísť zo spoločnosti skôr ako sa udeje „exit“ udalosť, ktoré sú zvyčajne v podobe IPO (Initial Public Offering) alebo M&A (Merger & Acqusition). Fond stále dostane svoj násobok investície (v prípade, že je úspešný), síce pravdepodobne nižší ako keby počkal na exit, avšak týmto spôsobom výrazne znižuje riziko a dokáže si vyplatiť ten násobok v podstate okamžite v čase predaja.











