Copyright viac ako GDPR
Občania Dánska budú mať copyright na vlastnú tvár, telo aj hlas, aby sa bránili AI
Zatiaľ čo s ochranou osobných údajov si umelá inteligencia nerobí príliš veľké starosti, s legálnymi ochrannými známkami zaobchádzajú jej vydavatelia opatrnejšie.
Foto: AI dnes dokáže generovať skoro čokoľvek. Napriklad tisíce rovnakých žien v Starom Meste v Bratislave Gemini vytvorí za asi tri sekundy
Dánsko bojuje proti deepfakeom: Získajú Dáni autorské práva na svoju tvár?
Vaša tvár, váš hlas a vaša podoba ako ľudskej bytosti môžu byť využívané umelou inteligenciou (AI) síce v súlade s ochranou osobných údajov, lenže tí, čo prompty zadali, ich rešpektovať nemusia.
Už teraz sme v situácii, keď si prakticky ktokoľvek môže nechať vytvoriť fotky a videá akýchkoľvek osôb – tých, čo pozná a tiež tých, čo nepozná. Mnohé komerčne dostupné AI modely obsahujú neprelomiteľné filtre, ktoré bránia tvorbe sexuálneho a iného explicitného obsahu, lenže za menšie poplatky tieto funkcie iné ponúkajú s veľkým úspechom.
S cieľom nakloniť misky váh späť v prospech tých, ktorí si chcú udržať kontrolu nad svojou podobou, predložilo Dánsko prelomový návrh. Ten by dal každému občanovi právny základ na stíhanie kohokoľvek, kto použije jeho podobu bez súhlasu. Nejde pritom iba o rozšírenie ochrany osobných údajov, ale priamo o autorské práva na svoju vlastnú tvár, telo i hlas. Súčasné zákony totiž nie sú dostatočne pripravené na ochranu ľudí pred zneužitím ich podoby
Dánsko dáva občanom autorské práva na ich vlastnú tvár
Dánsky minister kultúry Jakob Engel-Schmidt sa rázne postavil na stranu tých, ktorých podobizeň bola bezohľadne vložená do rôznych obrázkov a videí bez ich súhlasu.
„Ľudské bytosti môžu byť prehnané cez digitálnu kopírku a zneužité na najrôznejšie účely, a to nie som ochotný akceptovať,“ povedal pre denník The Guardian (via Vice).
Dánsky minister kultúry Jakob Engel-Schmidt vo svojom príspevku na Instagrame poukazuje na problémy AI deepfake videí. Reprofoto Jakob-Engel-Schmidt
Navrhovaná legislatíva definuje deepfake ako realistické digitálne znázornenie osoby, ktoré zahŕňa jej vzhľad aj hlas. Podľa nového zákona bude môcť každý v Dánsku žiadať odstránenie takéhoto obsahu, ak bol zdieľaný bez súhlasu. Týka sa to aj digitálne znova vytvorených výkonov umelcov. Poškodeným by mohlo byť priznané odškodnenie.
Výnimku by mala mať satira a paródia, hoci je ľahké si predstaviť, že v budúcnosti sa túto medzeru v zákone pokúsia niektorí zneužiť.
Silná politická podpora a masívne pokuty
Návrh zákona má obrovskú politickú podporu, keďže ho podporuje až deväť z desiatich poslancov.
Očakáva sa, že sa dostane do parlamentu na jeseň po konzultačnom období. Ak technologické platformy nebudú dodržiavať nové pravidlá, Dánsko je pripravené udeliť im obrovské pokuty a eskalovať túto záležitosť na pôdu Európskej komisie.
Engel-Schmidt dúfa, že ostatné európske krajiny budú Dánsko nasledovať.
Čo je to deepfake?
Deepfake (z anglického deep learning – hlboké učenie a fake – podvrh) je druh digitálneho obsahu – najčastejšie video alebo zvukový záznam – ktorý bol vytvorený alebo upravený pomocou umelej inteligencie (AI). Cieľom je realisticky napodobniť, nahradiť alebo syntetizovať tvár, hlas alebo telo konkrétnej osoby.
Technológia deepfake funguje na báze neurónových sietí a algoritmov hlbokého učenia. Systém sa učí na veľkom množstve existujúcich fotografií alebo videí danej osoby, aby pochopil jej mimiku, hlasový prejav a gestá. Následne dokáže vytvoriť falošný obsah, v ktorom napríklad:
- Vymení tvár jedného človeka za tvár druhého (napríklad v hollywoodskom filme).
- Vytvorí falošný zvukový záznam, kde osoba hovorí niečo, čo v skutočnosti nikdy nepovedala.
- Nahradí celú postavu, aby sa zdalo, že sa osoba nachádza na inom mieste alebo vykonáva inú činnosť.
Prečo je zneužívanie generatívnej AI problém?
Zneužívanie generatívnej AI, a teda aj deepfake technológie, predstavuje vážny problém pre spoločnosť z viacerých dôvodov:
- Šírenie dezinformácií a ovplyvňovanie verejnej mienky: Deepfake videá môžu byť použité na tvorbu falošných vyhlásení politikov, verejne známych osobností alebo novinárov. Takýto obsah dokáže manipulovať s verejnou mienkou, vyvolávať chaos a podkopávať dôveru v médiá a inštitúcie.
- Poškodenie reputácie a vydieranie: Vytvorenie deepfake videa, ktoré osobu zobrazuje v kompromitujúcich alebo nežiaducich situáciách, môže vážne poškodiť jej povesť, zničiť kariéru a v niektorých prípadoch viesť k vydieraniu.
- Narušenie súkromia a osobných práv: Technológia umožňuje zneužitie podoby jednotlivca bez jeho súhlasu, čím dochádza k narušeniu jeho osobnej integrity a práv.
- Vytváranie nenávistného obsahu: Deepfake sa čoraz častejšie používa na tvorbu nenávistných prejavov, ponižujúceho alebo pornografického obsahu, ktorý je namierený proti konkrétnym ľuďom, etnickým skupinám alebo komunitám.
Vzhľadom na to, že generatívna AI je čoraz dostupnejšia, stáva sa odhaľovanie deepfakov náročnejšie. Práve preto krajiny ako Dánsko hľadajú legislatívne riešenia, ktoré by chránili občanov pred zneužívaním ich podoby.
