Mehran Karimi Nasseri prežil na letisku 18 rokov. Ako sa stal mužom bez štátnej príslušnosti?

Vydal knihu plnú autentických zážitkov a stal sa námetom pre film Stevena Spielberga. Mehran Karimi sa zabýval na mieste, odkiaľ sa ľudia zvyčajne chcú dostať čo najskôr. „Podľa skutočnej udalosti“ Väčšina z nás dokáže stráviť na hlučnom a rušnom letisku len pár hodín. Niekedy sa nám však plány nedobrovoľne zmenia – či už je to neočakávané… Prečítať celé
Vydané 9. decembra 2022 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , ,

Vydal knihu plnú autentických zážitkov a stal sa námetom pre film Stevena Spielberga. Mehran Karimi sa zabýval na mieste, odkiaľ sa ľudia zvyčajne chcú dostať čo najskôr.

„Podľa skutočnej udalosti“

Väčšina z nás dokáže stráviť na hlučnom a rušnom letisku len pár hodín. Niekedy sa nám však plány nedobrovoľne zmenia – či už je to neočakávané meškanie, technické problémy lietadla alebo premenlivé počasie. Pri týchto scenároch neostáva nič iné, len prečkať nekonečné čakanie na najbližší let.

Pokiaľ máte radi tvorbu Toma Hanksa, film Terminál (2004) vám nie je cudzí. Režisér Steven Spielberg nakrútil dramaticko-komediálne dielo o mužovi, ktorý kvôli štátnemu prevratu nedobrovoľne strávil na letisku deväť mesiacov. Viktor Navorski (Hanks) cestuje do New Yorku z fiktívnej vlasti nazývanej Krakozia. Po bežnej kontrole pasu sa dozvie, že sa kvôli občianskemu konfliktu v jeho krajine nemôže vrátiť domov. Nie je vítaný ani na americkej pôde, preto mu neostáva nič iné, než čakať, kým sa situácia vyrieši.

Film z roku 2004 je populárny medzi kritikmi aj divákmi. zdroj: pinterest.com

Ako to býva zvykom, umenie napodobňuje skutočnosť. Príbeh Viktora Navorskiho je voľne inšpirovaný reálnymi udalosťami. Iránec Mehran Karimi Nasseri sa preslávil tým, že na parížskom letisku Charlesa de Gaulla strávil neuveriteľných osemnásť rokov.

Prejavy vzdoru ho stáli veľa

Mehran Nasseri sa narodil iránskemu otcovi a britskej matke v roku 1945. Ako devätnásťročný odišiel študovať do Anglicka. Neostalo iba pri vzdelávaní, zúčastnil sa mnohých protestov proti vláde iránskeho panovníka Mohammeda Rezu Pahlavího. Odpor proti systému sa nezaobišiel bez trestu – keď sa vrátil do Iránu, zistil že ho čaká buď väzenie, alebo vyhnanstvo.

INZERCIA

Niekoľko rokov cestoval po Európe s dočasnými dokladmi. Najdlhšie sa zdržal v Belgicku, kde mu začiatkom 80. rokov udelili oficiálny štatút utečenca. Cestovanie bez väčších problémov sa skončilo v roku 1988. Na letisko Charlesa de Gaulla sa dostavil jednosmernou letenkou z Británie, niekoľkými stovkami libier vo vreckách a bez pasu.

Francúzskym úradníkom vysvetlil, že o doklady musel prísť na parížskej železničnej stanici. Letiskoví zamestnanci mu odpustili zvyčajnú byrokraciu a dovolili mu odletieť na letisko Heathrow v Londýne. Tam ho však britskí imigrační úradníci odmietli pustiť do krajiny a vrátili ho na francúzske letisko.

Inzercia

Postupne si zvykol na letiskový ruch

Pán Nasseri nemohol dokázať, kto je, ani predložiť dôkaz o svojom postavení utečenca. Riešenie videl v presťahovaní sa do záchytného priestoru na letisku. Z dní sa stali týždne, mesiace, roky. Umýval sa v kúpeľniach pre cestujúcich a pár kúskov vlastného šatstva pravidelne odnášal do letiskovej čistiarne. Jeho komfort prevažne závisel od láskavosti cudzincov. Jeho príbeh sa medzi ľuďmi rozšíril a niektorí mu darovali peniaze, iní spací vak či karimatku. Zamestnanci letiska mu bežne dávali svoje stravné lístky a letušky dostával hygienické potreby, ktoré zostali po pasažieroch prvej triedy.

Mehran

Nasseri váhal s odchodom z letiska aj po tom, čo úrady vybavili jeho utečenecké dokumenty. zdroj: pinterest.com

Hoci miestne úrady trvali na tom, že bol na francúzskej pôde nelegálne, nemohli ho deportovať, pretože ho žiadna krajina neprijala. So svojimi upravenými fúzmi a jemným hlasom sa Mehran Nasseri stal nezvyčajnou tvárou letiska. Červená lavička sa stala jeho osobným priestorom, kde si schovával svoje veci, úhľadne naukladané na vozíku s batožinou.

Keď sa jeho príbeh rozšíril do francúzskych spravodajských médií, reportéri si všimli nadšenie, s ktorým pán Nasseri hovoril o letisku. „Toto miesto je veľmi aktívne. Každý týždeň vidím rôznych pasažierov prichádzajúcich z rôznych kútov sveta.“

Slobodu vymenil za zvyk

Na letisku býval od roku 1988 do roku 2006, napriek tomu, že sa nad ním úrady v roku 1999 zľutovali. Dostal povolenie opustiť terminál a navštíviť akúkoľvek európsku krajinu. Čas strávený na mieste spojenom so slobodou aj frustráciou sa na ňom výrazne podpísal. Bál sa vrátiť do normálneho života a opustiť bublinu, ktorú si vytvoril.

Priestory letiska Charlesa de Gaulla. zdroj: unsplash.com

V roku 2006 však musel kvôli zhoršujúcemu sa zdraviu nadobro opustiť letisko. Vďaka našetreným peňažným darom žil istý čas v hoteli a neskôr v parížskom útulku. Možno ho po rokoch dobehla nostalgia alebo cítil blížiaci sa koniec, no pár týždňov pred smrťou začal opäť tráviť čas vo svojom staronovom domove.

Nie je to ani mesiac, čo Mehran Karimi skonal na mieste, ktoré považoval za domov. Starého pána našli bez známok života 12. novembra. Letisko Charlesa de Gaulla vo svojom vyhlásení uviedlo, že celý jeho personál a komunita sa celé roky starali o pána Nasseriho v maximálnej možnej miere.

Zdroje: www.financialexpress.com, www.nytimes.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pinterest.com

Pokračujte na ďalší príspevok »