Keďže na našej planéte žije viac ako 7 miliárd ľudí, nemôžeme vylúčiť, žeby sme nenašli nášho dvojníka. Je však možné, aby sa táto skutočnosť týkala všetkých ľudí?

„Akoby ste im z oka vypadli“

Napriek tomu, že sa v dnešnom svete presadzuje jedinečnosť, porovnávaniu sa nevyhneme už od útleho veku. „Vyzeráš ako tvoj otec, s mamou ste ako dvojičky, neuveriteľne sa podobáš na tetu tvojej mamy…“ podobné vety určite počul každý z nás. Je to však prirodzené, genetika neprestajne nachádza spôsoby, ako sa „vyhrať“ s naším výzorom na základe toho, čo zdedíme po našich príbuzných.

Najznámejšieho čarodejníka (Daniel Radcliffe – Harry Potter) si ľudia často mýlia s najznámejším hobitom (Elijah Wood – Frodo). zdroj: pinterest.com

Ak nás niekto prirovná k osobe mimo rodinného kruhu, hneď nás daný človek zaujme. Naozaj máme rovnaký nos či pohľad? Takto by sme vyzerali s modrými očami? Pokiaľ sa podobáme na verejne známu osobe, veľakrát sa  cielene snažíme kopírovať jej štýl. Samozrejme, kritériom je miera atraktivity a slávy, ktorou celebrita oplýva. Príkladom sú nekonečné zástupy imitátorov Elvisa Presleyho či Marilyn Monroe.

Ľudová múdrosť hovorí, že každý má svojho dvojníka. Tento pojem zamestnáva našu predstavivosť po tisícročia a stal sa námetom mnohých literárnych diel, príkladom je Podivný prípad doktora Jekylla a pána Hyda (Robert Louis Stevenson).

Ale je to skutočne tak? Žijeme na planéte s viac ako siedmimi miliardami ľudí, preto by nemalo byť zvláštne, ak má viacero ľudí rovnakú tvár.  Odpoveď na túto otázku je však oveľa komplikovanejšia,  ako si možno myslíte.

Rovnaká národnosť nie je jediným dôvodom

Existuje obrovské množstvo génov, ktoré prispievajú k jedinečným črtám tváre. Podobne ako vo zvieracej ríši, dôvodom rôznorodosti vzhľadu je, že ľudia dokážu rozlíšiť jednotlivcov vo svojom druhu.

Niektoré skupiny ľudí sú si na základe demografického hľadiska podobnejšie, preto je ľahké hovoriť o dvojníkovi v rámci jedného etnika. K najväčším etnickým zoskupeniam patria Číňania (1,3 miliardy) a Hindustánci (príslušníci indického národa, 1,2 miliardy). Väčší súbor spoločných génov má teda logicky väčšiu šancu reprodukovať  ľudí s podobným výzorom.

Rovnaký výzor bol dlhodobo poznávacím znamením v rámci niektorých skupín, no v súčasnosti to nie je kľúčovým faktorom. Dnešný globalizovaný svet prepája kultúry a národy, preto čoraz viac ľudí pochádza zo zmiešaných rodinných kruhov. Kvôli tomu je pravdepodobnosť výskytu dvojníkov na rovnakej úrovni  aj v rámci príbuzných, aj v prípade dvoch náhodných ľudí.

Výpočet presnej kópie

Kriminalisti si takisto lámali hlavu pri odhaľovaní identít podozrivých kriminálnikov. Vytvoril sa výpočet na to, či by vzniklo riziko pomýliť si nevinného človeka s vrahom na základe výzoru.

DNA nesie vzor, podľa ktorého získavame rovnaké vlastnosti, diagnózy alebo črty tváre. zdrpj: pexels.com

Projekt sa zaoberal zbierkou fotografií amerického vojenského personálu. Analýza merala vzdialenosti medzi ušami a očami, následne sa vypočítala zhodu dvoch ľudí.

Zistenia predstavovali dobrú správu pre systém trestného súdnictva, ale pravdepodobne sklamú každého, sníva o stretnutí so svojím dvojníkom. Šanca na existenciu identickej kópie je menšia ako jedna k biliónu.

Skresľujeme realitu?

Výklad otázky o možnosti dvojníkov však  závisí od toho, čo pod týmto pojmom chápeme. Kanadský fotograf  Francois Brunelle pre svoj projekt I’m not a look alike nafotil viac ako 200 párov ľudí, ktorých by ste si ľahko vzájomne zmýlili. Určovanie vonkajšej podobnosti ponúklo zaujímavú myšlienku. Na samostatných fotkách vyzerali ľudia ako dokonalé klony. Keď ich umelec odfotil spolu, jemné odlišnosti boli oveľa zjavnejšie.

Je to pozoruhodná ukážka spôsobu, akým si náš mozog ukladá tváre. Ide skôr o oporné body než o celistvý obraz. Na ulici narazíte na priateľa a mozog okamžite začne pracovať na tom, aby rozpoznal jeho črty.

Náš mozog využíva na rozpoznanie tváre oblasť známu ako vretenovitý gyrus. Vďaka nemu dokážeme spojiť  všetkých časti dohromady a identifikovať nášho známeho v dave ľudí.

Uhol pohľadu

Prečo nás to vlastne tak zaujíma? Výskumy ukázali, že podobne vyzerajúcich ľudí považujeme za dôveryhodnejších a atraktívnejších. Tento faktor pri volebnom hlasovaní predstavuje takzvané podprahové rozhodovanie.

V konečnom dôsledku je vnímanie podobnosti tváre subjektívne. Niektorí ľudia majú problém spoznať sa na fotografiách, iní si pamätajú osoby, ktoré videli iba raz. Ak by sa dvojica rovnako vyzerajúcich ľudí stretla, buď by súhlasili s názorom väčšiny, alebo by tvrdili, že sa vôbec nepodobajú.

Zdroje: www.bbc.com, www.livescience.com

Zdroj titulnej fotografie: www.unsplash.com