Sergiy Stakhovsky: „Je veľmi dôležité konať dobro”

Sergeiy Stakhovsky (6. január 1986, Kyjev) je súčasný ukrajinský profesionálny tenista. Profesionálom sa stal v roku 2003 a hral prevažne na úrovni Challenger v rokoch 2005 až 2008. Najvyššie umiestnenie v rebríčku ATP v dvojhre dosiahol v septembri 2010, kedy bol na 31. mieste a rovnaký mesiac obsadil 33. miesto vo štvorhre. Svoj prvý kariérny titul získal v… Prečítať celé
Vydané 21. augusta 2014 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , ,

Zakladateľ skupiny United Group | Bratislava, Slovensko

Sergeiy Stakhovsky (6. január 1986, Kyjev) je súčasný ukrajinský profesionálny tenista. Profesionálom sa stal v roku 2003 a hral prevažne na úrovni Challenger v rokoch 2005 až 2008. Najvyššie umiestnenie v rebríčku ATP v dvojhre dosiahol v septembri 2010, kedy bol na 31. mieste a rovnaký mesiac obsadil 33. miesto vo štvorhre. Svoj prvý kariérny titul získal v marci 2008, kedy sa umiestnil ako lucky loser na 209. mieste a vo finále zdolal vysoko nasadeného Ivana Ljubičića a stal sa prvým lucky loserom, ktorý získal titul od čias Christiana Miniussi v roku 1991. Je starším bratom tenistu Leonarda Stakhovskij. V súčasnej dobe ho trénuje Alexander Sobkin. Tenista je známy zdolaním sedemnásobného víťaza a obhajcu titulu Rogera Federera v 2. kole Wimbledon2013, čím ukončil jeho rekordných 36 po sebe idúcich grandslamových štvrťfinále titulov.

   1. U Vás v rodine je tenis populárny, hrá ho aj váš brat? A vôbec, prečo práve tenis?

   To je pravda, v našej rodine je šport populárny. Môj otec za študentských čias hrával basketbal a vďaka tomu sa dostal na vysokú školu medicíny v Kyjeve. Mama hrávala stolný tenis, môj starší brat hral basketbal do osemnástich rokov, dokonca sa dostal do ukrajinskej reprezentácie. Mladší brat vďaka tenisu dostal štipendium na Penn State College, kde hrá za univerzitu a pri tom študuje Petroleum Engineering. Keď som mal šesť rokov, môj starý otec ma zobral na tenis a mne sa to veľmi zapáčilo, ale popri tenise som ešte chodil na plávanie a taktiež basketbal.

   2. Ako by ste vyjadrili váš vzťah k tenisu?

   Je to práca, ktorú robím s veľkou radosťou. Veľmi náročná fyzická a psychická práca. Tenis je môj život už vyše 20 rokov a som rád, že sa mi v ňom podarilo presadiť.

   3. V minulom roku ste na Wimbledone porazili Rogera Federera (ATP3). Opíšte nám svoje pocity. Aké to bolo?

   Bol to výnimočný deň v mojej kariére. Roger pred zápasom so mnou na centrálnom dvorci Wimbledonu prehral iba tri zápasy za desať rokov. Bolo to neuveriteľné hrať pred 15 tisíc divákmi a o to príjemnejšie bolo, keď som odchádzal z dvorca ako víťaz.

INZERCIA

   4. Keď hráte, na čo počas zápasu myslíte?

   Počas zápasu stále hľadám taktické varianty, ako sa dostať k súperovi. Hľadám jeho slabé strany, odkiaľ robí viac chýb, kam častejšie servuje a podobne. Koncentrácia je v tenise veľmi dôležitá. Aj napriek tomu, že tenisový zápas je veľmi dlhý, môže o jeho výsledku rozhodnúť jediná lopta.

Inzercia

   5. Akým spôsobom je podľa Vás možné sa v dnešnom „profi“ tenise dostať na špičku? Čo je to najdôležitejšie?

   Podľa mňa je dôležitejšie odhodlanie pracovať a samozrejme správny realizačný tím. Tenis sa stal veľmi atletickým športom, každý tenista je extrémne fit a je schopný odohrať niekoľko 5-setových duelov niekoľko dní po sebe.

  
6. Čo plánujete robiť po ukončení aktívnej kariéry? K čomu okrem tenisu inklinujete?

  Mám dosť možností, vďaka tenisu som získal veľa cenných kontaktov. Momentálne by som po tenise chcel nastúpiť na Ukrajinský olympijský výbor, pretože si myslím, že moje športové znalosti sa tam môžu uplatniť a pomôcť ďalšej generácii športovcov. Okrem toho konečne budem mať dostatok času venovať sa mojej nadácii.

   7. Každoročne navštívite množstvo turnajov, ktorý z nich máte najradšej a prečo?

   Veľmi rád sa vraciam na turnaje, kde som hral dobre. Ale pre mňa je veľmi výnimočný Paríž, totiž práve tam som stretol svoju manželku Anfisu.

  8. Do akej miery je súboj tenistov prenášaný aj mimo ihriska? Je vôbec možné mať medzi súpermi priateľov?

  Každý hráč je iný, ale zvykom býva, že hráči z jednej krajiny držia viac pohromade. Je ťažké mať na okruhu kamarátov, pretože proti nim sa hrá ťažko. Takže každý hráč sa snaží držať si odstup. Ja mám veľmi kamarátsky vzťah iba s dvomi hráčmi – Mikhailom Youzhnym a Sergeiom Bubkom Jr. Pritom sa ale rozprávam so všetkými hráčmi, komunikujem s nimi každý deň.

   Je to zvláštne, ale tenis je veľmi osamelý šport a aj keď priťahuje tisíce divákov, stále ste na tom kurte sami, nikto vám počas zápasu veľmi nepomôže.

   9. Čo vás viedlo k založeniu si vlastnej charitatívnej organizácie?

   Bol to súhrn faktorov, ktoré nakoniec viedli k založeniu AceTheCancerFung. Môj strýko z otcovej strany zomrel na rakovinu žalúdka v roku 2008 a navyše som vedel, že chcem založiť niečo, čo bude s tou zákernou chorobou bojovať a pomáhať ľuďom v ťažkej chvíli. A keďže môj otec je profesor onko-urológie, vedel som, že keď tie peniaze budem dávať jeho oddeleniu, tak sa to nestratí.

   Je veľmi dôležité konať ľuďom dobro. Každodenné drobné dobré veci môžu zmeniť veľa. Ľudia v poslednom čase neveria v dobré skutky, ktoré sa robia iba tak; za všetkým hľadajú nejaký podraz a to mňa osobne desí.

   10. Čo by ste chceli vo svojej kariére ešte dosiahnuť? Čo je pre Vás vrchol kariéry?

 Chcel by som sa vyšplhať v rebríčku vyššie, než som už bol (31). Myslím si, že mám na to všetky prostriedky a dobrý realizačný tím, ktorý mi v tom môže pomôcť. Hlavné je byť zdravý a mať chuť pracovať. Veľmi dúfam, že vrchol kariéry je ešte predo mnou! Vyhral som štyri turnaje ATP a dúfam, že čoskoro tam pribudne aj ďalší titul.

   11. Čo by ste poradili začínajúcim tenisovým nadšencom, možno budúcim profíkom?

   Môžem povedať iba jedno: práca sa vždy vráti výsledkami. Nikdy sa nevzdávať. Nikdy neprestávať veriť. Je to náročný šport a len maličké percento zo všetkých nadšencov sa dokáže v tenise presadiť, ale nikto nevie, kedy sa to komu podarí. Možno v 18, možno v 22 rokoch a možno v 26. Je treba tenisu venovať všetko, keď chcete byť úspešný.

Vladimír Orth

Pokračujte na ďalší príspevok »