Jeden z mesiacov planéty Jupiter možno čoskoro odhalí tajomstvá mikrobiálneho života

Jupiter obklopujú desiatky prirodzených družíc. Je pravdepodobné, aby mesiac Io pod spaľujúcim povrchom skrýval prastaré mikróby? Jupiterova sonda Astronómovia sa pokúšajú zistiť čo najviac informácií o ďalších planétach slnečnej sústavy, aby pochopili vznik a vývoj vesmíru do dnešnej podoby. Hoci Mars  patrí k najviac preskúmaným telesám v rámci nášho planetárneho systému, zvýšená pozornosť sa venuje aj planéte… Prečítať celé
Vydané 20. januára 2023 / Autor / Obsahuje tieto témy: , , , , , , , ,

Jupiter obklopujú desiatky prirodzených družíc. Je pravdepodobné, aby mesiac Io pod spaľujúcim povrchom skrýval prastaré mikróby?

Jupiterova sonda

Astronómovia sa pokúšajú zistiť čo najviac informácií o ďalších planétach slnečnej sústavy, aby pochopili vznik a vývoj vesmíru do dnešnej podoby. Hoci Mars  patrí k najviac preskúmaným telesám v rámci nášho planetárneho systému, zvýšená pozornosť sa venuje aj planéte Jupiter.

Jupiter

zdroj: unsplash.com

V rímskej mytológii sa hovorí, že mocný boh Jupiter sa zahaľuje do oblakov, aby skryl svoje zlé skutky. Iba jeho manželka, bohyňa Juno, mohla nahliadnuť cez plášť a vidieť jeho pravé ja. Pomenovanie kozmickej sondy určenej na skúmanie Jupitera preto nemohlo byť príznačnejšie.

Juno opustila zemský povrch  5. augusta 2011. Kým vesmírna loď dorazila k najväčšej planéte solárneho systému, precestovala približne 3 miliardy kilometrov, kým 4. júla 2016 dorazila do cieľa.  Juno sa snaží pochopiť minulosť Jupitera štúdiom jeho súčasných záhad. Pomocou sady vysoko citlivých nástrojov sonda vrhla nové svetlo na fungovanie silných búrkových systémov či magnetických polí.

O krok bližšie k novým zisteniam

Obria planéta má po Saturne druhý najväčší počet mesiacov. Spomedzi osemdesiatich prirodzených družíc astronómov najviac zaujímajú Gallileove satelity. Štyri najväčšie mesiace planéty Jupiter dostali svoj názov podľa talianskeho astronóma Galilea Galileiho, ktorý ich prvýkrát pozoroval v roku 1610. Io, Európa, Ganymede a Callisto sa od seba odlišujú vzhľadom a tým, aké javy na nich prebiehajú.

zdroj: pixabay.com

Najväčší záujem astrobiológov vzbudzovali mesiace Európa a Ganymede. Dôvodom boli ich neprebádané podpovrchové oceány. Horúci a vulkanický Io doteraz neposkytol dôkazy o tom, že by v minulosti vyzeral obývateľnejšie. To sa však môže v blízkej budúcnosti zmeniť. Sonda Juno nedávno prešla okolo Io vo vzdialenosti 80 000 km. V priebehu tohto roka sa priblíži ešte viac, až do blízkosti  1 500 km.

Rozpálený „Pizza mesiac“

Väčšina toho, čo vieme o Io, pochádza zo výskumov tohto mesiaca, ktoré sa odohrali pred viac ako 20 rokmi. Na Io sa nachádza aktívne lávové jazero spolu s lávovými prúdmi, horami, náhornými plošinami a rovinami.

Vulkanické erupcie na Io sú také prudké, že láva vytriskne niekoľko stoviek kilometrov do vesmíru. Zatiaľ čo priemerná povrchová teplota  -130 ° C je veľmi nízka, teploty v blízkosti sopečných centier dosahujú až 1 600 ° C.

Niektoré sopečné prieduchy vylučujú plynný oxid siričitý do riedkej atmosféry, ktorá neskôr zamŕza na povrchu. Cez plochu sa prelievajú horúce lávové prúdy, vďaka čomu Io získava svoj jedinečný vzhľad. Medzi vedcami si vyslúžil prezývku „Pizza mesiac“ – práve pre charakteristické žlto-oranžovo-červené škvrny.

Vysoké teploty zmenili jeho vzhľad

Na začiatku svojej histórie mohol Io obsahovať toľko vody ako Európa alebo Ganymede, pretože sa vytvoril v oblasti slnečnej sústavy, kde bolo veľa vodného ľadu. Spočiatku mohla kombinácia tekutej vody a geotermálneho tepla viesť k rozvoju života. Avšak kvôli nemilosrdnému žiareniu Jupitera a prílivovému ohrevu Io následne stratil väčšinu vody, a povrch sa stal neobývateľným.

V zásade by geotermálna aktivita a znížené zlúčeniny síry mohli poskytnúť mikrobiálnemu životu dostatočné zdroje energie. Pod povrchom sa pravdepodobne bežne vyskytuje najmä sírovodík. Ak si predstavíme možnosť podzemného života na Io, jeho prostredie by muselo byť radikálne odlišné od toho, čo vidíme na povrchu. Vhodný biotop by musel poskytovať ochranu pred žiarením a teploty by museli zostať dostatočne teplé a ustálené.

Skúmanie bez predsudkov

Mikrobiálny rast je v lávových rúrach na Zemi bežný bez ohľadu na polohu a klímu. Vzniká počas interakcie ľadu a sopky na Islande alebo v horúcich lávových rúrach obklopených pieskom v Saudskej Arábii. Lávové rúrky sú najpravdepodobnejším prostredím pre život na Marse a jaskyne sú skvelým modelom pre potenciálne podpovrchové ekosystémy.

zdroj: pixabay.com

Hlavným problémom testovania tohto druhu hypotézy je, že nemôžeme jednoducho pristáť a pozerať sa – radiácia a sopečná aktivita na Io to takmer znemožňujú. Najlepšou alternatívou sú zatiaľ umelé družice. Juno by nám v blízkej budúcnosti mala poskytnúť viac veľkolepých pohľadov na tento zaujímavý mesiac, ako aj lepšie znalosti o jeho povrchovej chémii.

Zdroje: www.bigthink.com, www.solarsystem.nasa.gov

Zdroj titulnej fotografie: www.pixabay.com

Pokračujte na ďalší príspevok »



Cestovanie autom

Kam na dovolenku autom

  • Plánujete letnú dovolenku, ale radi by ste sa vyhli preplneným a stresujúcim letiskám?
  • Cestovanie autom vám dáva slobodu ísť kamkoľvek chcete, kedykoľvek chcete. Nemusíte sa riadiť cestovnými poriadkami autobusov ani lietadiel a môžete sa zastaviť na miestach, ktoré vás po ceste zaujmú.