Najlepšie je poučiť sa z chýb tých druhých. Jadro démona predstavilo svoju silu, napriek tomu ju mnohí fatálne podcenili.

Ústup pred jadrovým konfliktom

Druhá svetová vojna je nepochybne najväčším ozbrojeným bojom v našich dejinách. Po jej skončení a ničivých dopadoch jadrových bômb na Hirošimu a Nagasaki sa schyľovalo k studenej vojne. Obrovská deštrukcia a sila, ktorú sľubovali atómové bomby, priviedli svetové superveľmoci do šialenstva v oblasti jadrového výskumu. Štáty si potrebovali vytvoriť vlastný arzenál na prípadný útok alebo obranu.

Pamätník mieru v Hirošime. Je jedinou budovou, ktorá ostala stáť v blízkosti epicentra výbuchu. zdroj: unsplash.com

Keď bomby s názvami „Little Boy“ a „Fat Man“ pripravili o život vyše 200 000 civilistov, cisár Hirohito vyhlásil kapituláciu svojich vojsk. Ak by sa stále odmietal vzdať, tretia bomba by zasiahla ďalšie japonské mesto iba o pár dní neskôr. Ušetrili sa tak tisíce životov, no znamenalo to aj zachovanie plutóniového jadra na ďalšie testovanie.

Vyše šesť kilogramov čistého plutónia a gália už viac nebolo potrebných na zastrašenie japonského národa. Srdce atómovej bomby dostalo pracovné meno Rufus a vedci sa mohli venovať študovaniu jeho ďalších funkcií. Laboratórium v Novom Mexiku sa však stalo svedkom incidentov, kvôli ktorým si rádioaktívna masa vyslúžila inú prezývku – jadro démona (demon core).

Obrovský risk si vyžiadal prvú obeť

Riziko pri práci s rádioaktívnym materiálom poznali všetci. Pokúšali sa dostať k momentu, ktorý hraničil s najväčším nebezpečenstvom a jedna chyba mohla znamenať smrť. Testovali Rufusove limity, dokonca pre to mali špecifický slang, „šteklenie dračieho chvosta“.

Mesto Los Alamos v Novom Mexiku je sídlom laboratória, kde pracoval aj fyzik Harry Daghlian. Čo viedlo k tomu, aby sa iba so strážnikom vybral preskúmať plutóniové jadro, nevedno. Možno potreboval pokoj pri práci alebo chcel predbehnúť svojich kolegov. Tak či onak, týmto rozhodnutím porušil niekoľko bezpečnostných predpisov.

Žiadne ochranné rukavice, žiaden špeciálny oblek. Daghlian obklopoval jadro tehlami, ktoré neutróny z jadra vyťahovali a odrážali naspäť do stredu. Zariadenie na monitorovanie neutrónov mu signalizovalo, kedy bola miera zaťaženia nesmierne kritická. Daghlian sa natiahol, aby odstránil jednu z tehál, ale tá mu padla priamo do stredu plutóniového jadra.

Inzercia

Zo stredu začalo vyžarovať modré svetlo a vzduch sa okamžite oteplil. Vedec holou rukou tehlu odstránil a končatinou mu prešlo nezvyčajné brnenie. Celá udalosť trvala iba pár sekúnd, no stačilo to dosť na to, aby sa do jeho tela dostala smrteľná dávka radiácie. Strážnik bol žiareniu taktiež vystavený, ale bol to práve Harry Daghlian, ktorý po dňoch plných bolesti upadol do kómy a viac sa neprebral.

Nepoučili sa z predošlej tragédie

Po Daghlianovej nehode sa opatrenia sprísnili. Napriek tomu k Rufusovi prístup nezakázali. Neprešiel ani rok a ďalší fyzik, Louis Slotin spolu so svojím tímom vykonával nový experiment. Kupola z berýlia signalizovala, ako veľmi bolo jadro vystavené nebezpečnému zaťaženiu. Aby sa kryt nedotýkal rádioaktívnej hmoty, oddeľoval ju skrutkovačom.

Rekonštrukcia Slotinovho pokusu. zdroj: Los Alamos National Laboratorium

Opäť stačila sekunda a skrutkovač sa pošmykol, čím berýliová kupola kompletne zakryla jadro. Aj počas slnečného dňa všetci v miestnosti spozorovali modrý lúč a zvýšenú teplotu. Slotin síce zareagoval rýchlo a kryt podoprel, stálo ho to však život. Už deväť dní po incidente podľahol bolestivým účinkom radiácie.

Neopatrnosť sa nevypláca

Pracovný názov Rufus sa v priebehu roka zmenil na jadro démona. Paradoxne, na samotnom jadre nebolo nič démonické. Išlo skôr o úmysly, ktoré ľudia mali pri jeho použití.

Stratené životy dostatočne zamestnali tvorcov protokolov o bezpečnosti pri práci. V rámci narábania s nebezpečným materiálom sa zaviedli diaľkové ovládania a vedci si museli držať odstup v rozsahu niekoľkých stoviek metrov.

Skúšobné testovanie jadrových zbraní s krycím názvom Crossroads prebiehalo od 1.7 do 25.7 1946. zdroj: pixabay.com

Demonštrácie účinkov jadrovej bomby neprestali ani po vojne. Vzniklo niekoľko testovacích mestečiek s domami a obchodmi, dokonalo napodobňujúcimi štýl druhej polovice 40-tych rokov minulého storočia. Rozsah radiácie plutóniovej gule sa nebezpečne zvyšoval, preto sa nepoužila pri operácii Crossroads. Namiesto toho jadro roztavili pre prípadné neskoršie použitie.

Aj keď je smrť dvoch vedcov neporovnateľná s mierou tragédie v Hirošime a Nagasaki, je jasné, prečo dostalo jadro nové pomenovanie. Dnes vieme nepochybne viac o jadrových výbuchoch a ich následkoch. Vedomosti o jej hrozivých účinkoch však mali aj tí, ktorí ju skúmali z bezprostrednej blízkosti. Práve tá sa im stala osudnou a je zarážajúce, že pri jadre, ktoré vyhladilo mestá, stáli iba v bielych plášťoch a ochranných okuliaroch.

Zdroje: www.iflscience.com, www.sciencealert.com

Zdroj titulnej fotografie: Los Alamos National Laboratory